Práve hrá Steve Winwood - Higher Love, potom nasleduje ďalší príjemný melodický hit z 80-tych rokov. Zaznie jingel a hlas moderátora: „Guten Morgen, es ist sieben Uhr, sie hören das Radio CD International...“
Áno. Už snáď len najväčší rádioví pamätníci a fajnšmekri si spomenú na časy, keď sa na 101,8-mičke ozývala nemčina. Bolo to niekdajšie Rádio CD International, známe aj pod skratkou CDI. Rakúske súkromné rádio, vysielajúce zo Slovenska v prvej polovici 90-tych rokov. Na frekvencii, pridelenej Slovensku a koordinovanej na Kamzík. Pre našich západných susedov to bola jediná možnosť, ako sa dostať do éteru. Rakúske zákony totiž nedovoľovali prevádzkovať súkromné rádiá. Hoci dopyt po nich bol ako po teplých rožkoch. V Rakúsku sa vtedy dalo naladiť jediné hudobné rádio Ö3, no od trendy hit music station malo v tých časoch ďaleko. A tak keď istá skupina rakúskych podnikateľov chcela využiť dieru na trhu, museli sa presťahovať mimo Viedne. Na to, kde rozvysielať nové rádio pre Viedeň a okolie, mali jedinú možnosť: V Bratislave. V pyramíde Slovenského rozhlasu si prenajali štúdio, na Kamzíku vysielač. A tak sa 31. marca 1990 ozvalo Rádio CD International, ako vôbec prvé súkromné rádio vo vtedajšom Československu. Prvé, pretože Fun Radio prišlo na svet až 3 mesiace po ňom.
Článok časopisu Rozhlas a televízia z roku 1993, ktorý vyšiel pri 3. výročí Rádia CDI (kliknite pre zväčšenie)
CDI si hneď všimli tí, pre ktorých bolo určené – ľudia, bývajúci vo Viedni a takmer celom zvyšku Dolného Rakúska a Burgenlandu. Hitová, starostlivo vyselektovaná komerčná muzika, uvoľnení moderátori, moderný zvukový obal. To bolo práve to, čo vo vtedy ešte skostnatelom Ö3 úplne chýbalo. Rádio vtedy ladil a novinku v éteri „hltal“ aj viedenský rádiový nadšenec Thomas Fassler. „Áno, nové rádio sa stalo veľmi rýchlo známym. Bolo to aj vďaka silnej kampani, ktorú vysielateľ pripravil. Objavili sa billboardy, dvojstránkové inzeráty v novinách a podobne. Rádio sa objavovalo na rôznych akciách, ako napríklad veľtrhoch, odkiaľ aj vysielalo naživo. To všetko pomohlo k popularite Rádia CDI,“ porozprával pre Radia.sk. No nielen hlavná cieľovka, teda Rakúšania ladili novinku v éteri. Hudobné rádio zaujalo aj ľudí na Slovensku. Aj v Bratislave sa našli nadšenci, ktorí sa zaujímali o dianie v éteri. Jeden z nich - Sväťo Mráz pre Radia.sk priblížil, ako vtedy vyzeral program tejto zaujímavej stanice: Radio CDI som v podstate najprv len podvedome sledoval popri Rock FM radiu (Dnes Radio_FM) a Radiu FUN (dnes Funradio). Program najprv štartoval o 5.15 a končil o 1.15 nadránom. Deň bol podelený na relácie a 15 minútové programy, tzv vsuvky, ktoré príjemne oživili najmä večerný program. Neskôr 24 hodinový program rozdelili na veľké moderované bloky, prešpikované informáciami, ktoré boli stručné, výstižné a nanajvýš aktuálne. A spravodajské bloky každých 30 minút, vždy o štvrť a o trišvrte, sympaticky dynamizovali cele vysielanie.“ Rádio CDI ako jedno z prvých v stredoeurópskom regióne zaviedlo One-man-show - teda vysielanie, kde moderátor sám aj mixuje - štýl dovtedy známy len z amerických rádií. A neobvyklé bolo aj dochádzanie do práce. V čase, keď Slováci začali chodiť zarábať do Rakúska, moderátori a ďalší pracovníci CDI dochádzali do roboty opačne - z Rakúska na Slovensko. Niektorí až zo 120 kilometrov vzdialeného St. Pöltenu! To bola pre nich jediná možnosť, ako sa uplatniť mimo skostnateného Ö3. Rádiu CDI dávali celú svoju dušu a srdce. „Každý, kto bol trochu blázon, a bol ochotný presunúť svoj život do azbestového štúdia v Československu, mohol urobiť skvelú kariéru. A mohol sa v tomto fachu veľmi veľa naučiť. Tak ako ja,” spomína na svojom blogu dnes už z pozície hudobného redaktora rádia Ö3 Clemens Stadlbauer, ktorý patrí medzi pionierov Rádia CDI. Rádio CDI - to však neboli len Rakúšania. Off-air funkcie mali na starosti Slováci. Kvôli lepšej orientácii v zákonoch a „papieroch“ malo CDI slovenského riaditeľa, takisto o techniku a archív sa starali „našinci“. A jeden zo Slovákov sa dostal aj za mikrofón. Známy bratislavský DJ Peter Groiss, ktorého poznali najmä poslucháči Rock FM Rádia, mal svoju reláciu aj na Rádiu CDI, ktorú moderoval v nemčine.
Rádio CDI nemalo ľahký život. Na vlastnej koži prežívalo politickú krízu na Slovensku v prvej polovici 90-tych rokov. Vedeniu Slovenského rozhlasu ani Rádiokomunikáciám za prvej vlády Vladimíra Mečiara sa nepáčilo, že silnú frekvenciu slovenským rádiám „zaberá“ rakúska stanica. Aj napriek tomu, že prinášala rozhlasu a štátu nemalé peniaze. Tlaky boli tak silné, že na prelome rokov 1993 a 1994 muselo byť prerušené vysielanie.
Welcome back to Wonderland
Pätnásty júl 1994 bol pre rádio veľkým dňom. Po šesťmesačnej pauze sa vrátilo do éteru aj vďaka dočasnej vláde Jozefa Moravčíka na Slovensku. A s malými zmenami: Už to nebolo Rádio CD International ale len Rádio CD. A už nie na 101,8 ale na novej frekvencii 96,6 MHz, ktoré predtým využívalo Rock FM. S claimom „Welcome back to Wonderland“ zdravili poslucháčov nažhavení moderátori. „Opäť sme tu“, tešili sa. Poslucháčom sa prihovoril aj vtedajší riaditeľ Slovenského rozhlasu Vladimír Štefko, ktorý znovuzrodenie prirovnal k otvoreniu mostov medzi Slovenskom a Rakúskom. Najväčšia zmena však bola, že už sa nevysielalo 24 hodín z Bratislavy. Rádio CD už malo vlastné štúdio vo Viedni v nákupnom centre Lugner City. Odtiaľ sa vysielal moderovaný program od 5:15 do 19:15. A len od večera do rána sa „išlo“ z Bratislavy, to však bez moderátorov. CD-Nacht bol len voľný prúd hudby, ktorý v rozhlasovej pyramíde mixoval jeden slovenský technik. Ani táto, tzv. „druhá“ éra Rádia CD netrvala večne. K vládnemu kormidlu sa na jeseň 1994 vrátila Mečiarova garnitúra a Rádio CD opät dostávalo kopance, so snahou uvoľniť frekvenciu pre niektorého slovenského vysielateľa. Podarilo sa to v lete 1996 – vtedy Rádio CD nadobro odišlo zo sveta a už sa nevrátilo.
Táto výnimočná stanica sa však zapísala do mediálnej histórie veľkými písmenami a pohla dianie na poli súkromných rádií v Rakúsku o dosť dopredu. Thomas Fassler spomína, ako naň reagovali rakúski politici, no najmä verejnoprávna konkurencia ORF: „Na začiatku, keď vzniklo CDI, tak ORF sa iba smialo. No až keď začala klesať počúvanosť rádia Ö3 ako aj regionálneho programu Ö2, sa ORF začalo spamätávať a pustilo sa do zmien. Modernizovalo vysielanie Rádia Wien a Ö3. Európsky súd pre ľudské práva v tom čase prinútil rakúskych politikov povoliť v krajine súkromné vysielanie. Vtedy vzniklo aj prvé - čisto rakúske súkromné rádio Antenne Steiermark, ktoré vo svojom regióne úplne položilo na lopatky počúvanosť vtedy ešte nemoderného Ö3.“ Ďalšou jedinečnosťou bolo práve to „International“ v názve. Rakúske rádio vysielalo zo Slovenska - hoci v éteri to veľmi nebolo cítiť a bežný poslucháč o tom často ani nevedel. „O tomto vedeli len zainteresovaní a rozhlasoví nadšenci, ktorí sa zaujímali o dianie. Aj preto, lebo hlavná kancelária rádia bola vždy vo Viedni. A navyše, od roku 1994 už aj štúdio bolo vo Viedni,“ dodáva T. Fassler. No v každom prípade ho počúvali na oboch stranách hraníc, ako spomína aj Sväťo Mráz: „V Bratislave sa počúvalo, ľudia ho mali naladené kvôli kvalitnej hudbe a tí, čo rozumeli nemčine sa dozvedeli vždy čerstvé informácie a zaujímavosti, lebo vo vysielaní sem-tam spomenuli napríklad aj to, aké je počasie v Bratislave.“
Rádio CDI alebo neskôr CD, to bol aj štartovací mostík pre mnohé rádiové osobnosti. V Bratislave začínali svoju kariéru viacerí z dnešných rakúskych rádio-profesionálov. Úsmevné je, že mnohí neskôr zakotvili u vtedajšieho najväčšieho rivala - v Ö3. „Radio CD prinieslo veľa známych profesionálov, najznámejší je asi Georg Spatt, ktorý je momentálne šéfom Ö3. Známa je aj Doris Schretzmayer (neskôr Ö3, dnes herečka), Manfred Riha a Silvia Reim (teraz Radio Arabella), Peter Polevkovits (teraz ORF Radio Wien) a Matthias Euler-Rolle (neskôr Ö3, momentálne nerobí v rádiu). Vtedajší programový riaditeľ Rádia CDI Gotthard Rieger je momentálne moderátorom ORF Rádia Niederösterreich,” vymenúva niektorých Thomas Fassler. „Časy sa zmenili, no cieľ ostal. Stále útočíme. Vtedy sme útočili zvonka na Ö3, dnes útočíme z Ö3 smerom von a to je efektívnejšie,” hodnotí Clemens Stadlbauer.
Hoci po úplnom konci Rádia CD ešte boli snahy vrátiť toto rádio do éteru, už sa to nikdy nepodarilo. Jednak, že najväčší konkurent, rádio Ö3 sa od základov zmenilo na moderné Hitradio. A to už aj začali vysielať miestne súkromné rádiá, ktorým dovolil prísť na svet nový zákon. A nakoniec - tím Rádia CD sa rozpadol, všetci sa rozpŕchli do novovzniknutých rádií či ORF. Ako uzatvára Sväťo Mráz: „Nám všetkým navždy zostali nezabudnuteľné spomienky na rádio, ktoré už počas svojej existencie predbehlo dobu a donútilo rakúskych vládnych činiteľov navždy skoncovať s monopolom ORF.“
Július Švoňavský
Jingle a upútavky Radia CD International
Hodinové ID-čko Rádia CDI z prvej éry, roky 1990-1993
Upútavka pred návratom do éteru po 6 mesačnej pauze. Avizuje, že Rádio CD sa vracia a pozýva poslucháčov naladiť si novú frekvenciu 96,6 MHz. Niekoľko dní pred znovuzrodením ju vysielalo aj Rock FM radio.
Zostrih zo štartu druhej éry už pod názvom Rádio CD 15. júla 1994. Poslucháčov zdraví aj ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu Vladimír Štefko.
Slovenský deejay Peter Groiss, ktorého poznali aj poslucháči Rock FM radia, vysielal aj na Rádiu CDI
Upútavka na Coca Cola Euro Charts
