Rozhlas a televízia Slovenska začala koncom októbra 2011 pozemné skúšobné digitálne rozhlasové vysielanie v systéme DRM+ na frekvencii 98,9 MHz. Vysielač je umiestnený na budove Slovenského rozhlasu na Mýtnej 1 v Bratislave. Vysielač v systéme DRM+ je v prevádzke od 18:00 do 06:00 hod. Po ukončení merania a vyhodnotenia skúšobného vysielania (v spolupráci s Výskumným ústavom spojov v Banskej Bystrici) bude na tejto frekvencii v čase od 06:00 do 18:00 hod. šírený program Rádia Patria vysielaný klasickou frekvenčnou moduláciou.
Systém DRM+ umožňuje digitálne prenášať zvukové dáta v rozsahu 35-185 kbps. Tento dátový tok umožňuje prenášať 1 až 4 programové služby dátovým kódovaním MPEG4-AAC a široký rozsah doplnkových dátových služieb. Systém DRM+ je jedným z kandidátov pri prechode z analógového na digitálne rozhlasové vysielanie.
O tomto prechode sa uvažuje po roku 2020. Prechodom na digitálne vysielanie sa dosiahne efektívnejšie využitie kmitočtového spektra (podobne ako pri televíznom systéme DVB-T). V súčasnosti nie sú stanovené žiadne povinné termíny prechodu na digitálne rozhlasové vysielanie, ale vzhľadom na preplnenosť vyhradeného kmitočtového spektra bude tento prechod nevyhnutný.
Prevádzkou skúšobného vysielania si Rozhlas a televízia Slovenska overuje technické a technologické možnosti tohto systému, na základe čoho sa môže zodpovedne pripraviť na takýto prechod.
Stručne o systéme DRM+:
Na Slovensku vysiela drvivá väčšina analógových rozhlasových staníc v časti pásma II, v zmysle STN 34 5353 označovanom ako VKV II (87,5 MHz – 108 MHz). Frekvenčné spektrum v tomto pásme je už saturované, preto prideľovanie vysielacích frekvencií pre nových vysielateľov je v tomto pásme takmer nemožné. Prechod na digitálne vysielanie by pre toto pásmo znamenal predovšetkým úsporu frekvenčného spektra, možnosť zväčšenia počtu vysielateľov, ako aj rozšírenie a skvalitnenie ponuky rozhlasových služieb pre bežných užívateľov. DRM+ je názov projektu na rozšírenie štandardu DRM smerom k vyšším frekvenciám vo vysielacích pásmach medzi 30 - 174 MHz, hlavne však v pásmach TV I a VKV II. Preto sa o systéme DRM+ hovorí aj ako o systéme „DRM, mód E“. Hoci je systém DRM+ oficiálne určený len na použitie do 174 MHz, po technickej stránke neexistujú prekážky jeho použitia aj v pásme TV III (174 – 230 MHz), o čom sa už na medzinárodných fórach uvažuje. Vysielanie DRM+ používa šírku kanála do 100 kHz vo frekvenčnom rastri 100 kHz. Z hľadiska požiadaviek na frekvenčné spektrum je teda šírka zabraného pásma systému DRM+ podstatne menšia ako šírka pre analógové vysielanie FM. Takáto šírka umožňuje umiestnenie DRM+ vo voľných medzerách frekvenčného spektra, čo umožňuje v rovnakom frekvenčnom pásme vysielať obe služby pri efektívnom využití frekvenčného spektra.
Systém DRM+ technologicky nadväzuje na pôvodný systém DRM, ktorý je definovaný pre frekvencie pod 30 MHz. Na rozdiel od neho DRM+ predstavuje rozšírenie systému na frekvencie od 30 až po 174 MHz (pásmo I a pásmo II). Má rovnakú multiplexnú a signálnu schému ako systém DRM, používa rovnaký plán OFDM, ako aj rovnaké zvukové kódovače. Špecifikácie systému DRM+ sú definované v rovnakej norme ako špecifikácie systému DRM – ETSI ES 201 980 V3.1.11, ktorá bola aktualizovaná v roku 2009. Z hľadiska štandardizácie predstavuje systém DRM+ štandard DRM s módom robustnosti E.
Parametre jeho spektrálneho využitia sú zvolené tak, aby mohol pracovať v pásme 88 MHz až 108 MHz spoločne s analógovým vysielaním FM. Nominálna šírka jeho vysielacieho kanála je max. 100 kHz, rastrovanie kanálov je tiež 100 kHz. Dátový tok v systéme DRM+ sa prenáša s rýchlosťami v rozsahu 35 kbit/s až 185 kbit/s, čo umožňuje prenos 1 až 4 programových služieb (zvukové stereo programy v kvalite blízkej CD, dátové služby). Pritom je zabezpečené optimálne pridelenie dátových rýchlostí jednotlivým službám s možnosťou dynamickej rekonfigurovateľnosti. V rámci dátových služieb DRM+ môžu byť vysielané individuálne dáta (enkapsulácia IP, prenos súborov a pod.), ako aj štandardizované dátové aplikácie pre DRM a DAB ( textové správy sprevádzajúce program, elektronický programový sprievodca EPG (Electronic Programme Guide), interaktívna informačná služba „Journaline“, dopravné a cestovné informácie TMC (Traffic Message Channel), resp. TPEG (Transport Protocol Experts Group), sprievodné obrázky k programu „MOT (Multimedia Object Transfer) Slideshow“, automatické prepínanie frekvencie v súčinnosti s AFS (Alternative Frequency Signalling)). Okrem toho je možné v systéme DRM+ využívať dátovú aplikáciu signalizácie služby, ktorú možno realizovať buď formou sprievodných údajov k programu (PAD) pre audio službu, alebo ako samostatnú dátovú službu (stand-alone data service). Medzi základné informácie o poskytovanej službe patria najmä: označenie služby (Service Label) – využíva kódovanie znakov UTF-8 pre všetky medzinárodné znakové sady, typ programu, jazyk, krajina pôvodu, čas/dátum – svetový čas (UTC) + miestny časový posun, textové správy, hlásenia – doprava, správy, počasie, signalizácia varovania/poplachu - s automatickým prepnutím prijímača. V rámci dátových služieb je možné v nízkom rozlíšení (napr. CIF) vysielať aj video programy, ktoré obsahujú napr. doplňujúce informácie k hlavnému zvukovému programu.
Dôležitým medzníkom vo vývoji digitálneho rozhlasu bolo vytvorenie profilov prijímačov DRM, ktoré stanovujú minimálne požiadavky na príjem vysielania v tomto systéme. Európska vysielacia únia od začiatku vyvíjala snahy, aby nedošlo k vytvoreniu dvoch nezávislých systémov (DRM a DRM+), ale aby existoval len jeden systém schopný pracovať v pásmach AM, ako aj v pásmach nad 30 MHz. Aj z tohto dôvodu sú profily prijímačov DRM platné pre prijímacie zariadenia až do 174 MHz. Vytvorenie profilov prijímačov DRM sledovalo dva hlavné ciele: umožniť rozvoj digitálneho rozhlasového trhu na celom svete; doplniť iné systémy digitálnych rádií (DAB/DAB+/DMB) a vytvoriť predpoklady pre vývoj multištandardných prijímacích zariadení. Je zrejmé, že systém DRM môže prenášať pomerne bohaté spektrum služieb. Na jeho príjem sú však potrebné tzv. prijímače vyššej triedy (high-end). Na druhej strane však najväčší dopyt na trhu je po lacných jednoduchých prijímačoch (low-cost), schopnými detekovať len základné služby.
