Diskusia k článku Pre milovníkov rozhlasu a napätia: Film VLNY

Najnovšie vzbudil vlnu emócií film Vlny vykresľujúci osudy novinárov vzdorujúcich sovietskej okupácii a normalizácii. Pozvaní herci odchádzali z premiéry dojatí, nešetrili superlatívmi a herečka Kristína Tormová so slzami v očiach vyhlásila, že nie každý film je fikcia... Tak ako je to vlastne? Remeselne je to celkom iste vydarený film, ktorý je scenáristicky zámerne vystavaný tak, aby vás najprv strhol, a potom dojal. Problém je, keď sa vám či už režisér alebo herci snažia nahovoriť, že presne takto sa to stalo. Kriticky zmýšľajúci a historicky vzdelaný človek musí totiž už po krátkom čase vidieť, že film úmyselne hrá na city diváka, že jeho prvoplánová snaha dojímať, robiť z obyčajných omylných ľudí polobohov a príliš časté skĺzavanie do roviny gýča robia z tejto snímky priemernú vec. Schematickosť hlavných hrdinov miestami až úsmevne pripomína postavy uvedomelých súdruhov z budovateľských filmov. Nemusíte byť znalcom Kunderovej Neznesiteľnej ľahkosti bytia, stačí ak si vyhľadáte definíciu gýča a pochopíte: "Gýč je druh umenia, ktorý sa usiluje sentimentálne zapôsobiť pomocou jednoduchých prehnaných emócií. Tie sa usiluje prezentovať ako veľkolepejšie, než v skutočnosti sú." Naivný scenár až príliš zjednodušuje našu históriu.
Za všetko hovoria slová režiséra Jiřího Mádla, podľa ktorého boli šesťdesiate roky "temné a veľmi ťažké". Ale to je práve základný omyl, od ktorého sa odvíja celý film. Šesťdesiate roky boli naopak tým najproduktívnejším obdobím našich dejín, bol to náš civilizačný vrchol a kultúrna renesancia. Poézia, výtvarné umenie, hudba, film, ale aj naše spoločenské vedy prežívali tie najlepšie časy. Mádl vychádza z úplne chybnej premisy, a to poznačuje celý film. Napokon, čo iné možno čakať od človeka, ktorý sa preslávil svojím primitívnym predvolebným videom "Přemluv bábu", v ktorom demagogicky dourážal staršiu generáciu? Obvinil ju z toho, že má selektívnu pamäť, hoci práve on ju má v mnohých ohľadoch úplne vygumovanú. A od človeka, ktorý nedokáže rozlišovať medzi sociálnymi liberálmi, sociálnymi demokratmi a komunistami a všetko je to pre neho len "boľševická pakáž", si naozaj nenechám vykladať dejiny. To už si radšej pustite jeho tínedžerské komédie, tie sa aspoň na nič nehrajú.
Hlavné postavy tejto snímky Tomáš Maštalír a Táňa Pauhofová však dostali pri promovaní tohto filmu jednu úlohu navyše. Prezentujú ho ako paralelu k súčasným udalostiam na Slovensku. Okrem toho, že je to absolútne nehorázna hlúposť je to aj urážka pamiatky tých, o ktorých je tento film. Prosím vás, dnes novinári nemôžu písať, čo chcú? Dnes sú prenasledovaní, zatváraní, mučení? Čo si to vôbec dovoľujete? Ja to musím opakovať, ale za minulej vlády, keď sa vypínali kritické weby, keď vo verejnoprávnej televízii cenzúrovali príspevky a vyhadzovali ľudí za to, že odvysielali iný názor, keď sa zostavovali čierne listiny, kto nesmie na obrazovku, keď sa mi poradca prezidentky Ivan Mikloš, ale aj liberálni novinári vyhrážali za moje mierové postoje doživotným väzením, kdeže ste boli vtedy? Kde ste boli v čase, keď bola naozaj ohrozená sloboda prejavu a v spoločnosti sa šírila plazivá neonormalizácia? Čušali ste ako vši pod chrastou, nikoho ste sa nezastali a namiesto toho ste nakrúcali primitívne propagandistické videá, že ak sa vráti Fico, už nevyjde slnko.

Zdroj : https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/nedov…