V dnešnej dobe digitálnej komunikácie nie je ničím nezvyčajným, keď nám zazvoní telefón a na druhej strane sa ozve človek, ktorý sa vydáva za nejakú finančnú inštitúciu. Často ide o podvodníkov, ktorí neustále hľadajú nové metódy, ako oklamať svoje obete. Ak chceme byť neustále informovaní o tom, aké podvody sa dejú v online priestore, tak by sme mali sledovať správy s touto tematikou, no nie vždy sa to dá. Jednou z najrozšírenejších foriem podvodov sú falošné telefonáty, známe ako "vhishing". Tento termín, odvodený od slova "phishing", označuje situáciu, keď podvodníci nečakajú, kým sa obete chytia do ich siete cez falošné správy, ale aktívne ich kontaktujú telefonicky.
Charakteristickým rysom vhishingu je jeho priama a okamžitá povaha. Na rozdiel od podvodných správ, ktoré často ignorujeme, na prichádzajúci hovor väčšinou reagujeme. Táto reakcia môže byť obzvlášť zbrklá, keď sme zaneprázdnení alebo nemáme možnosť overiť si informácie, ktoré nám poskytuje človek na druhej strane telefónu. Ľudia navyše majú tendenciu zdieľať citlivé údaje, keď sú pod tlakom.
Mnohí si myslia, že rozpoznanie vhishingového podvodu je jednoduché, no realita je iná. Dokazujú to mnohé prípady, keď ľudia stratili veľké sumy peňazí v dôsledku sofistikovaných techník podvodníkov. Je dôležité si uvedomiť, že na tieto podvody nie sú náchylní len seniori, ale aj mladší ľudia. Rovnako treba spomenúť, že útočníci sú častokrát schopní maskovať svoje číslo za cudzie, ktoré vyzerá ako oficiálne číslo inštitúcie. Táto metóda sa volá „spoofing“.
Ako vedia útočníci, komu zavolať?
Možno sa teraz pýtate, ako podvodníci vedia, komu majú volať. Mnohé z týchto informácií pochádzajú z databáz obsahujúcich čísla a mená, ktoré nie sú verejne dostupné, ale kolujú v kybernetickom priestore. Tieto údaje môžu útočníci získať z únikov dát z firiem, ktoré si neradi priznávajú bezpečnostné prešľapy. Operátori tiež obchodujú s osobnými dátami, ktoré sa môžu dostať do rúk tretích strán. Často si neuvedomujeme, že aj my sami môžeme byť zdrojom týchto informácií, napríklad keď sa zapojíme do podvodnej súťaže alebo zverejníme svoje kontaktné údaje na sociálnych sieťach. Útočníci ale často volajú aj náhodne.
Pri rozpoznávaní podvodného hovoru by sme mali byť na pozore, ak nás osloví zástupca nejakej inštitúcie s požiadavkou na osobné údaje, ktoré sme už predtým poskytli. Podvodníci často vytvárajú tlak na adresáta hovoru, že musia konať ihneď, žiadajú o vykonanie určitej akcie alebo overenie či zamietnutie transakcie. Napríklad môžu požadovať overovací kód z SMS správy, ktorý v skutočnosti môže slúžiť na autorizáciu platby. V minulosti sa podvodníci dokonca vydávali za technickú podporu spoločnosti Microsoft, tvrdiac, že identifikovali vírus vo vašom počítači a teraz vám pomôžu ho z neho odstrániť.
Podvodníci môžu používať aj sofistikovanejšie taktiky, ako napríklad v prípade "Falošného bankára", známeho podvodu v našom regióne, do ktorého bolo zapojených viacero osôb, a dokonca používali maskované telefónne čísla. Preto nie je spoľahlivé len sledovať predvoľbu čísla.
Ako sa teda chrániť?
Základným pravidlom je nikdy nezdieľať citlivé údaje, najmä ak vás kontaktuje inštitúcia s požiadavkou na informácie, ktoré ste jej už poskytli. Vždy odmietnite inštaláciu neznámeho softvéru do zariadenia. V prípade pochybností kontaktujte inštitúciu prostredníctvom oficiálneho čísla a overte si situáciu, či to, čom vám hovorí operátor, ktorý vás kontaktoval, je pravda. Pamätajte, že väčšina inštitúcií, vrátane bánk, nikdy nepožaduje citlivé údaje cez telefón. Buďte ostražití a chráňte svoje osobné údaje pred podvodníkmi, ktorí neustále vyvíjajú svoje metódy.
Nezabúdajte ale na to, že vhishing, nie je jediný typ podvodu. Často útočníci zneužívajú aj e-maily. Môžu sa napríklad vydávať za rôzne inštitúcie a posielať v správy, napríklad, aby ste niečo uhradili. Preto sa vždy pozerajte, keď vám príde faktúra online, tak od koho je.
