Na stránkach svojrázneho internetového magazínu Siskár sa zjavil zaujímavý článok súvisiaci s najpočúvanejšou súkromnou rozhlasovou stanicou na Slovensku - Fun Radiom. Prečítajte si ho, upozorňujem však na chybu, ktorá sa v ňom vyskytla: V článku sa píše že vysielacia licencia Fun Radia končí 31. 12. 1999. To nie je pravda. Podľa informácií z Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie SR sa táto licencia končí 18. 2. 2000.
Ruskove nákupy na mediálnom trhu
Donedávna vládla vo Fun Rádiu patová situácia. Slovenská spoločnosť CWG, a.s. (štatutárny orgán: Ján Kováčik, Vydrovo 101, Čierny Balog; Ing. Robert Nemcsics, Majerníkova 56, Bratislava; Ing. Ľubomír Belfi, 935 24 Čajkov) vlastní 40% (odkúpených od skrachovanej študentskej firmy) a Francúzi 60%, pričom spoločnosť CWG v dôsledku rozhodnutia súdu má zákaz narábať s majetkom spoločnosti. Vzťah medzi Slovákmi a Francúzmi možno označiť sa značne konfliktný a z tohoto dôvodu aj po odchode bývalého riaditeľa Abraháma z funkcie (v čom mal údajne prsty Rusko) sa spolumajitelia nedohodli na novom generálnom riaditeľovi.
Vedenie Fun Rádia po Abrahámovom odchode prevzal Milan Králik, riaditeľ vysielania a zástupca generálneho a bol aj navrhnutý Francúzmi na Abrahámove miesto. Vzhľadom na zmenu stratégie podnikania v strednej Európe Francúzi stratili záujem o svoj podiel a rozhodli sa ho predať - na Králikove doporučenie to však nemala byť spoločnosť CWG. Králika ako jedného z otcov myšlienky Fun Rádia na Slovensku Francúzi ako aj personál Fun Rádia rešpektovali a preto až donedávna na základe jeho doporučení francúzska strana neuvažovala o predaji svojeho podielu spoločnosti CWG.
Na scénu však prišla pred nedávnom firma NO Publishing House a.s.(vydavateľ Národnej Obrody), ktorá ponúkla Francúzom sumu, na ktorú už boli Králikove odporúčanie príliš slabým argumentom. NO Publishing House a.s. (de facto Ruskova a Kováčikova firma) mala kúpiť 60%-ný podiel Francúzov 3.8.1999, avšak v tomto termíne nakoniec NO Publishing House obchod nezrealizoval. Francúzska strana na to reagovala značne znepokojene, pretože mala predtým rozrobené jednania z inými záujemcami, ktoré na základe záujmu Ruska a Kováčika zrušila.
NO Publishing House by sa malo do 15.8.1999 rozhodnúť, či 60%-ný podiel Francúzov nakoniec kúpi alebo nie. V prípade, že tento obchod bude realizovaný, Fun Rádio čakajú personálne čistky. Ako prvý poletí asi Králik vďaka svojim postojom k CWG a za ním ďalší ľudia z managementu aby uvoľnili miesto Ruskovým priateľom a priateľkám. Podľa niektorých informácií by na post generálneho riaditeľa v prípade, že Rusko a Kováčik ovládnu Fun Rádio, mala prísť Oľga Záblacká.
V prípade, že spomínaných 60% získa niekto iný, bude to najskôr nejaký Králikov kôň, takže zásadne zmeny by Fun Rádio asi obišli. Najhorším prípadom bude zachovanie status quo - 31.decembra končí Fun Rádiu licencia na vysielanie a aby si ju mohlo predĺžiť, musí zmeniť svoju formu. V súčasnosti je totiž Fun Rádio združenie a podľa nového zákona žiadosť o vysielanie združenie podávať nemôže. A formu môže zmeniť iba v prípade dohody spoluvlastníkov, čo je vzhľadom na ich súčasné vzťahy značne nereálne.
Snahou Pavla Ruska je Fun Rádio buď kúpiť, alebo ho zlikvidovať a získať uvoľnenú frekvenciu. Jeho zbierka médii, v ktorej má v súčasnosti televíziu Markíza a denník Národná Obroda, by sa tak rozrástla o rádio - či to už bude Fun Rádio alebo iné nové rádio. (frank)
