Reklama na alkohol sa nesmie vysielať medzi 6. a 22. hodinou okrem piva a riadi sa zákonom o vysielaní a retransmisii. Reklama tabakových výrobkov prostredníctvom ochranných známok pri komunikácii s klientom je zakázaná pod hrozbou pokuty až do výšky 2 000 000 Sk. Reklama zbraní a streliva v rozhlase a televízii je zakázaná.
Reklama na alkoholické nápoje
Reklama alkoholických nápojov je predmetom úpravy § 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z hľadiska predchádzajúceho zákona prišlo k liberalizácii reklamy, pričom pre všetky nosiče informácií s výnimkou rozhlasového a televízneho vysielania platia len určité obmedzenia, ktoré sa nedotýkajú druhu alkoholu, ale len spôsobu reklamnej komunikácie. Pre úplnosť dodávame, že v rozhlasovom a televíznom vysielaní platí obmedzenie vysielania reklamy na alkoholické nápoje uvedené v § 33 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Reklama na alkoholické nápoje v zmysle tohto ustanovenia sa nesmie vysielať medzi 6.00 - 22.00 hod. s výnimkou piva. Okrem toho je reklama na alkoholické nápoje v rozhlasovom a televíznom vysielaní obmedzená aj čo do svojho obsahového zamerania [§ 33 ods. 3]. Platí teda, že pre televízne a rozhlasové vysielanie sa na reklamu alkoholických nápojov aplikuje lex specialis, a to zákon č. 308/2000 Z. z. Na všetky ostatné nosiče informácií, napríklad printové médiá, billboardy atď. sa aplikuje zákon o reklame. Vo všeobecnosti zákon o reklame v značnej miere kopíruje samoregulačné ustanovenie reklamnej praxe v oblasti reklamy na alkoholické nápoje.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o reklame reklama alkoholických nápojov nesmie:
a) dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť,
b) tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy,
c) nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok,
d) zdôrazňovať obsah alkoholu v nápojoch ako znak ich kvality.
Podľa ods. 2: Reklama alkoholických nápojov sa nesmie zameriavať na maloleté osoby, pritom žiadna osoba, ktorú možno považovať za maloletú, sa nesmie v reklame dávať do súvislosti so spotrebou alkoholických nápojov.
Alkoholickými nápojmi podľa § 1 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu.
Reklama tabakových výrobkov
Podľa § 6 ods. 1 zákona o reklame sa zakazuje reklama tabakových výrobkov:
a) na všetkých druhoch informačných nosičov,
b) rozdávaním vzoriek tabakových výrobkov verejnosti,
c) na reklamných veciach, ktoré nesúvisia s fajčením a ktoré sa rozdávajú verejnosti, okrem reklamných vecí, ktoré sa rozdávajú na miestach predaja výrobkov.
(2) Za reklamu tabakových výrobkov sa nepovažuje
a) označenie špecializovaných predajní tabakových výrobkov a potrieb pre fajčiarov s nápisom TABAK,
b) označenie dopravných prostriedkov výrobcu tabakových výrobkov jeho ochrannou známkou,
c) vydávanie letákov, brožúr a iných publikácií určených výhradne pre výrobcov a obchodníkov s tabakovými výrobkami a tabakom,
d) informácia o konkrétnom tabakovom výrobku určená pre spotrebiteľa, umiestnená v predajni tabakových výrobkov, ktorá musí obsahovať upozornenie o škodlivosti fajčenia a musí byť umiestnená tak, aby oslovovala najmä návštevníkov predajne,
e) rozdávanie tabakových výrobkov na rokovaniach súvisiacich s výrobou a predajom tabakových výrobkov.
Podľa § 13 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách tabakové výrobky sú výrobky vyrobené z tabakovej suroviny alebo z technologicky upraveného tabaku, ktoré sú určené na fajčenie, žuvanie a šnupanie. Reklama na tabakové výrobky je generálne zakázaná, nepatrné výnimky stanovuje § 6 ods. 2. Z týchto výnimiek je zaujímavá výnimka uvedená v § 6 ods. 2 písm. d), ktorá hovorí o informácii o konkrétnom tabakovom výrobku, ktorý je určený pre spotrebiteľa a umiestnený v predajni tabakových výrobkov. Treba podotknúť, že uvedené ustanovenie hovorí len o informácii, a nie o reklame. Navyše, táto informácia musí obsahovať upozornenie o škodlivosti fajčenia a musí byť umiestnená tak, aby oslovovala najmä návštevníkov predajne. V tejto súvislosti treba podotknúť, že pojem "predajňa tabakových výrobkov" je potrebné chápať v širšom slova zmysle, teda ako predajňu, kde sa predávajú okrem iného aj tabakové výrobky. Obmedzenie poskytovania takýchto informácií len na špecializované tabakové predajne je fakticky nemožné pre ich neexistenciu v menších mestách. Navyše aj špecializované tabakové predajne sú fakticky predajne so zmiešaným tovarom. Informácia umiestnená v predajni tabakových výrobkov predstavuje jednu z mála možností tabakového priemyslu, kde môže vecným spôsobom informovať o trendoch vo výrobe tabakových výrobkov s nižším podielom nikotínu a iných škodlivín. Táto informácia by nemala obsahovať prvky reklamného pôsobenia.
V minulosti bývalo zvykom, že tabakové firmy obchádzali zákaz reklamy na tabakové výrobky prostredníctvom používania ochranných známok pri komunikácii s klientom. Súčasná právna úprava vzhľadom na širokú definíciu reklamy takúto komunikáciu neumožňuje a prípadné porušenie tohto zákazu je sankcionovateľné zakázaním šírenia reklamy, resp. pokutou až do 2 000 000 Sk. V oblasti televízneho a rozhlasového vysielania je reklama tabakových výrobkov všeobecne zakázaná [§ 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.]. Táto úprava taktiež zakazuje obchádzanie zákazu prostredníctvom používania napríklad ochranných známok vo vysielacom čase vyhradenom reklame a telenákupu. Súčasná právna úprava však neobmedzila možnosť sponzorovať určité podujatie a nazvať ho názvom totožným s názvom tabakového výrobku. Samotné vecné informovanie o takomto podujatí v elektronických alebo printových médiách nie je zakázané. Kvôli úplnosti treba podotknúť, že právna úprava nedefinuje pojem informačný nosič. Tento pojem je však tak všeobecný, že treba pod ním rozumieť všetky nosiče [tričká, médiá, internet, billboardy atď], kde je možné umiestniť informáciu.
Reklama zbraní a streliva
Právna úprava reklamy na zbrane a strelivo nebola doteraz v právnom poriadku SR zakotvená. Podľa § 7 zákona o reklame:
(1) Reklama zbraní a streliva sa zakazuje.
(2) Zákaz reklamy podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) informácie určené len pre odbornú verejnosť vo výrobe a v obchode so zbraňami a strelivom,
b) reklamu zbraní a streliva v obchodoch alebo na výstavách špecializovaných na predaj zbraní a streliva vrátane ich výkladov a priečelí alebo v častiach obchodov určených na predaj zbraní a streliva,
c) reklamu v odbornej literatúre a v odbornej periodickej tlači.
Strelnou zbraňou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive sa rozumie:
a) ručná palná zbraň nabíjaná zozadu, vyrobená po roku 1890, v ktorej sa strela uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením chemickej energie, ak kinetická energia strely dosahuje viac ako 7,5 joula,
b) plynová zbraň, v ktorej sa strela uvádza do pohybu tlakom vzduchu alebo iného plynu, ak kinetická energia strely dosahuje viac ako 10 joulov.
Tento zákon v nasledujúcom paragrafe definuje strelivo ako:
a) náboj určený alebo použiteľný do zbrane uvedenej v § 3 ods. 1 písm. a), ktorý sa skladá z nábojnice, zápalky, výmetovej náplne a zo strely, alebo v ktorom výmetová náplň nahrádza nábojnicu,
b) strela určená do zbrane uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b), ak má prídavný zdroj hnacej energie,
c) samostatná zápalka a strelný prach pre zbraň.
Zákon o reklame delí reklamu na reklamu v odbornej literatúre a informácie pre odbornú verejnosť, ktoré nie sú zakázané, a na reklamu pre laickú verejnosť, ktorá je zakázaná. Definíciu odbornej verejnosti zákon nepriamo obsahuje. Výkladom možno dôjsť k záveru, že sú to osoby oprávnené vyrábať a predávať zbrane a strelivo. Zákon o reklame a ani žiadny iný zákon nedefinuje termín odbornej literatúry. Výkladom možno dôjsť k záveru, že ide o literatúru, ktorá obsahovo súvisí so zbraňami a strelivom. Reklama zbraní a streliva v rozhlasovom a televíznom vysielaní je zakázaná [§ 33 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z. o retransmisii a vysielaní].
Hospodárske noviny, 26.6.2002
