Mandát na nekonečno: Igor Slanina ako večný dočasný riaditeľ
Igor Slanina, pôvodne poverený vedením STVR do septembra 2024, sa stal symbolom „dočasnosti“, ktorá nemá konca. Jeho mandát bol už niekoľkokrát predĺžený a aktuálne pokračuje do júna 2025. Dôvod? Až do včerajška bola neúplná Rada STVR, ktorá by mala zvoliť riadneho generálneho riaditeľa. Tento stav vyvoláva otázky: ide len o nedbanlivosť alebo zámer? Kritici tvrdia, že predlžovanie Slaninovho mandátu naznačuje snahu vládnej moci udržať kontrolu nad STVR bez zodpovednosti a transparentnosti. Inštitúcia tak prežíva bez dlhodobej vízie a financovania nových projektov. Technologický a programový dlh sa prehlbuje a konkurencia STVR uniká, upozorňujú odborníci. STVR len hrozí ďalší úpadok.
Noví členovia Rady STVR a otázky nezávislosti
Po mesiacoch krízy nekompletnej Rady STVR sa 26. marca 2025 podarilo zvoliť chýbajúcich päť členov, no výsledok priniesol viac otázok ako odpovedí. Medzi novozvolených patria Eva Koprena, bývalá redaktorka s väzbami na koaličné kruhy, Igor Gallo, známy svojimi kontroverznými výrokmi o “liberálnych médiách”, a Marcel Behra, konzultant s kontaktmi na vládne strany. Dopĺňajú ich David Lindtner, advokát blízky vládnym inštitúciám, a Martin Daňko, podnikateľ v IT, ktorý spolupracoval s ministerstvom kultúry.
Tento výber vyvoláva pochybnosti o ich schopnosti presadzovať nezávislosť verejnoprávneho média, keďže viacerí členovia majú úzke prepojenia na politické štruktúry. Kritici upozorňujú, že zloženie rady môže podkopať redakčnú autonómiu a otvára otázky o možnom ovplyvňovaní obsahu v prospech koaličných záujmov. Zvolením síce formálne skončila jedna kríza, no otázka skutočnej nezávislosti Rady STVR zostáva otvorená.
Kontroverzie okolo Davida Lindtnera
Jedným z najvýraznejších bodov kritiky je zvolenie Davida Lindtnera, ktorý čelí viacerým kontroverziám spojeným s jeho právnou kariérou, politickými väzbami a nevyriešenými kauzami. Lindtner, bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III, je obvinený v kauzách Búrka a Víchrica, ktoré sa týkajú korupcie a zasahovania do nezávislosti súdnictva. Prokuratúra ho obvinila z troch skutkov: nepriamej korupcie, ovplyvňovania sudcov a poskytovania právnych rád kontroverznému podnikateľovi Marianovi Kočnerovi.
Hoci Špecializovaný trestný súd v auguste 2024 zamietol obžalobu pre procesné chyby, Najvyšší súd zatiaľ o prokurátorovej sťažnosti nerozhodol. Kritici poukazujú na Lindtnerovo postavenie ako na dôkaz politického protekcionizmu, a to najmä z toho dôvodu, že sa aktívne podieľal na príprave legislatívy, ktorá by mohla oslabiť Špeciálnu prokuratúru – orgán, ktorý ho stíhal.
Okrem právnych problémov čelí Lindtner aj otázkam ohľadom svojich politických prepojení. Pôsobil ako poradca premiéra Roberta Fica a ministra spravodlivosti Borisa Suska, pričom zároveň zastupoval viacero politikov vládnej koalície. Jeho nominácia do Rady STVR občianskym združením blízkym koaličným stranám vyvoláva obavy, že jeho prítomnosť v rade by mohla slúžiť na posilnenie politického vplyvu na verejnoprávne médium.
Tieto kontroverzie vyvolávajú otázky o schopnosti Lindtnera zachovať nezávislosť média, najmä keď bude participovať na voľbe generálneho riaditeľa a schvaľovaní rozpočtu STVR. Jeho kauzy taktiež otvárajú diskusiu o širšej otázke systémovej nerovnosti a zneužívania moci v rámci slovenskej justície a politického prostredia.
Identita STVR stále len na papieri
Rebranding STVR je ďalšou ukážkou chaosu. Pôvodná značka RTVS zmizla, no nová identita nie je dokončená. Ministerstvo kultúry sľubovalo rozpočet do 10-tisíc eur, no odborníci varujú, že skutočné náklady môžu dosiahnuť stotisíce. Namiesto jasnej vizuálnej prezentácie sa STVR zmieta v provizóriu, ktoré podkopáva jej dôveryhodnosť. Napriek tomu, že sa približuje rok od “zmeny”, používa rozhlas i televízia stále veľkú časť pôvodnej identity. Mikrofóny s logami nahradili mikrofóny bez loga. Úplná ukážka neschopnosti a amaterizmu. Mali byť pritom už minulý rok. Faktom však je, že celý rebranding je vyvolaný nasilu s cieľom ovládnuť obsah a získať kontrolu nad stanicami pod dnešnou STVR.
Zákon o STVR: Nástroj kontroly
Zákon, ktorý mal STVR odpolitizovať, paradoxne umožnil vládnej moci pevne uchopiť kontrolu nad verejnoprávnymi médiami. Situácia pripomína scenáre z krajín, kde sa médiá stali nástrojom propagandy.
Rada Európy prostredníctvom svojho komisára pre ľudské práva Michaela O’Flahertyho vyjadrila inštitucionálne znepokojenie nad rizikom, že zákon o STVR podkopáva redakčnú autonómiu. V liste adresovanom slovenským parlamentným výborom z mája 2024 upozornila, že navrhované menovacie mechanizmy pre Radu STVR a predčasné ukončenie mandátu generálneho riaditeľa RTVS nespĺňajú štandardy Odporúčania CM/Rec(2018)1 o ochrane žurnalistickej nezávislosti.
Európska vysielacia únia (EBU) hodnotí reformu ako “jasný rozpor” s princípmi EMFA. Richard Burnley, právny riaditeľ EBU, pripomenul, že nová legislatíva “výrazne ohrozuje nezávislosť STVR” tým, že umožňuje politickú kontrolu cez nomináciu väčšiny členov rady. EBU zároveň vyzvala Európsku úniu, aby “okamžite použila EMFA ako ochranný val” proti podobným pokusom v členských štátoch.
Čo ďalej?
Budúcnosť STVR je neistá. Inštitúcia je iba ďalším príkladom zlyhania verejnoprávnej služby transformovanej na štátnu a nástrojom politickej moci a propagandy. STVR je varovaním: verejnoprávne médiá sú príliš dôležité na to, aby sa stali obeťou chaosu a amaterizmu vlády bažiacej po udržaní moci za každú cenu cez absolútnu kontrolu nad obsahom.
