Len pár rozhlasových staníc u nás funguje od prvej polovice 90tych rokov. Veľa z nich skončilo. Bolo lepšie podnikať v rozhlasovom biznise vtedy alebo dnes? Práve o tom sme sa rozprávali s Rudolfom Podkrivackým, ktorý je spolumajiteľom a riaditeľom Rádia Frontinus.
Ste jedno z najstarších súkromných rádií u nás a vôbec jedna z mála regionálnych staníc, ktoré prežili od prvej polovice 90tych rokov a fungujú dodnes. Čomu to pripisujete?
Asi naivite majiteľov. Ich až detinskej viere, že rozhlasové vysielanie je normálnym podnikaním. A tiež benevolencii našich poslucháčov, ktorí nám všeličo odpustia. Ale vážne. Mám pocit, že staršie ako rádio Frontinus je už len Fun Rádio. Možno Lumen, ak by sme ho stotožnili s rádiom Maria. A pravdou je tiež, že z regionálok vtedajšej éry okrem nás už nepôsobí nik. To, že vysielame tak dlho, je predovšetkým zásluhou obetavých ľudí za rádiom. Chcem sa im i týmto poďakovať za obetavosť.
Aké bolo robiť rádio vtedy a teraz? V čom vidíte zásadné rozdiely?
Vždy to bolo extrémne ťažké. Zadávatelia reklamy na súkromné rádiá neboli zvyknutí. Prosto si to pred 89-tym nemali kde odskúšať. Takže tržby – alfa a omega každého podnikania -neboli adekvátne réžii. A s réžiou je to u rádia tak, že na niektorých veciach - a tých je väčšina - sa ušetriť nedá. Musíte platiť elektrinu za vysielače, musíte platiť ochranným zväzom, musíte platiť nájom, techniku, mzdy a ďalšie. Na druhej strane bol o každé rádio väčší záujem. To sa prejavovalo i vo väčšom záujme o post moderátora, prípadne ďalšie pozície v rádiu. Spoločenský status rádia bol vyšší ako dnes. Takže lekári a učitelia v tom nie sú sami... Dnes sú už inzerenti na rádiá zvyknutí, čo ale neznamená väčšie tržby. Je iróniou, že rádio denne počúva povedzme okolo 80 – 90% populácie, ale z celkového objemu reklamy do nich putuje tuším len niečo okolo 7%. A s nástupom internetu dochádza i k tomu, že sa potenciálni moderátori môžu realizovať vo vlastnom projekte internetového rádia, alebo príležitostných programoch. Už sa nepotrebujú podriaďovať určitej disciplíne, ktorú vyžaduje terestriálne vysielanie. Takže k nám mnoho talentovaných ľudí prosto ani nedorazí. Škoda.
Existovalo sa vám ľahšie vtedy alebo teraz? Dnes je väčšia konkurencia - viac médií...
Existovalo sa nám vždy ťažko. Preto to väčšina vysielateľov už dávno vzdala. Pamätám sa, ako som si už na sklonku prvého roku vysielania, na jeseň v 94-tom, hovoril: „Preboha, veď to ani prvé narodeniny neoslávime“. Na jeseň, po prázdninách, boli pracovníčky daňových úradov, ochranných zväzov, zdravotných poisťovní atď. vždy oddýchnuté a pripravené vymlátiť z vás všetky pozdĺžnosti. No a už sa blížia 19-tiny... Áno konkurencia je dnes väčšia. A profesionálnejšia. Ale hlavná zmena oproti minulosti je asi zmena životného štýlu. Internet Vám prosto odoberie toľko voľného času, že ak si pri surfovaní zapnete „svoje“ rádio ako kulisu, je to pre nás úspech. Poslucháčska obec sa navyše dosť atomizuje. Mám pocit, akoby čas „veľkých“ médií bol už preč. Už to prosto nie je „Wow“, skôr „No a čo“. I keď to šéfovia médií neradi priznávajú. Treba sa s tým vyrovnať.
Založiť rádio v 90tych rokoch nebolo zrejme jednoduché. Technológia bola zásadne nákladnejšia a chýbali skúsenosti. Ako si spomínate na toto obdobie?
Technika bola skutočne drahšia. A neumožňovala ani prípravu programu tak, ako to robíme dnes. V tomto smere sa obdobie 90-tych rokov so súčasnosťou porovnáva veľmi ťažko. Pamätám sa s akou radosťou sme, za nekresťanské peniaze, nakúpili minidiskové záznamníky, na ktorých sa dali strihať a upravovať príspevky. No a do dvoch mesiacov boli všetky pokazené. Samozrejme chýbali i skúsenosti a naše vysielanie bolo vždy zmesou výrazných talentov i úplnej amatérčiny v tom najhoršom slova zmysle. Nakoniec ani dnes sa nehráme na niečo, čím nie sme. Myslím, že naši poslucháči to tak i berú. Cenou za profesionalitu je vždy tak trochu i sterilita a stereotyp. Tomu sa nám možno darí vyhnúť.
O rok to bude 20 rokov fungovania Rádia Frontinus. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Bolo by fajn, keby sa nám podarilo expandovať hlbšie na Liptov a Oravu. Máme tam mnoho poslucháčov, čo sú odkázaní len na naše internetové vysielanie. Uvidíme, ako to všetko pôjde. Takže našim hlavným plánom je osláviť ďalšie narodeniny a mať z vysielania aspoň o trochu väčšiu radosť, ako starosť.
Foto: Rádio Frontinus
