Siedmich zo 14 kandidátov na generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu v utorok vypočula Rozhlasová rada. Doobeda svoje projekty riadenia a rozvoja SRo na roky 2006 až 2010 predstavili šéf zahraničného vysielania SRo Ladislav Kubiš, manažér Roland Keťko, ekonomická riaditeľka SRo Hilda Gajdošová a divadelný a filmový vedec Andrej Obuch. Poobede rada verejne vypočula bývalého šéfa Rádiokomunikácii Gabriela Szántóa, manažéra Jána Derďáka a manažéra Emila Eštoka.
Verejné vypočutie kandidátov otvoril Ladislav Kubiš. Šéfredaktor šiesteho okruhu SRo - Radio Slovakia International zdôraznil, že v prípade zvolenia za šéfa SRo by upustil od centrálneho riadenia a dal viac kompetencií šéfredaktorom okruhov SRo. Zásadné úspory by rozhlas podľa neho dosiahol len zmenou zákonov, no náklady by znižoval už od svojho nástupu. Napríklad by manažmentu ponechal len jedno auto a tiež by zrušil služobné autá pre redaktorov. Tým by podľa Kubiša počas dňa stačila aj verejná doprava a v krajných prípadoch či v noci preplácaný taxík. Za základné kritérium programu považuje kvalitu, počúvanosť je pri verejnoprávnych médiách až na druhom mieste. Napriek tomu by sa snažil o jej zvyšovanie a najmä zvýšenie záujmu o internetové vysielanie SRo a jeho celkovú internetovú prezentáciu, ktorú by mali budovať všetky okruhy. Kubiš by v SRo tiež rád založil redakciu investigatívnej žurnalistiky.
Po Kubišovi, ktorý sa o kreslo šéfa SRo uchádza po prvýkrát, prestúpil pred radu už po tretíkrát manažér Roland Keťko z Komárna. SRo má podľa neho nezastupiteľné miesto v globalizácii vo svete a v Európskej únii. Keťko, ktorý sa ako sám povedal považuje za tvorivého človeka, vizionára a organizátora, by po svojom prípadnom nástupe do vedenia rozhlasu urobil prieskum počúvanosti v každej dedine a meste na Slovensku, odmietol však povedať ako. Zlúčil by vysielanie internetového a zahraničného vysielania SRo - Rádio Inet a Rádio Slovakia International. Koncesionárske poplatky by mali platiť všetci majitelia autorádií a navrhol aj ročnú sumu - 180 korún. Návrh zákona o koncesiách, ktorý pripravili SRo, STV a ministerstvo kultúry označil za "uletený."
Súčasná štatutárna zástupkyňa a ekonomická riaditeľka SRo Hilda Gajdošová, svoj projekt oproti druhej voľbe výrazne nezmenila. Hlavným cieľom jej rozsiahleho projektu je okrem zabezpečenia vyrovnaného rozpočtu rozhlasu aj zvýšenie počúvanosti a dôveryhodnosti rozhlasu. Ak by ju rada zvolila do čela rozhlasu, chcela by napríklad pritiahnuť viac poslucháčov od 29 do 45 rokov. Zdôraznila, že by ako šéfka SRo presadzovala zmenu princípov platenia koncesionárskych poplatkov, ale aj zmeny v zákone o SRo. Tiež by chcela aby pre rozhlas platili iné pravidlá platenia DPH, čím by chcela ušetriť 60 až 80 miliónov korún ročne. Úspory by podľa nej ohla priniesť aj výstavba novej spoločnej budovy pre STV a SRo a prípadne aj pre štátnu tlačovú agentúru TASR. Rade oznámila, že sa pripravuje projekt registra koncesionárskych poplatkov za SRo na webovskej stránke rozhlasu. Gajdošová je za zachovanie piatich okruhov SRo, zahraničné a internetové vysielanie by zlúčila.
Doobedňajšie vypočutie uzavrel Andrej Obuch, divadelný a filmový vedec, ktorý sa od roku 1994 venuje marketingu. Z kandidátov predložil najdlhší, 75-stranový projekt. Dlhov SRo by sa zbavil najmä zrušením hudobného Rádia_FM a menšinového Rádia Patria. Zároveň by rozšíril Rádio Regina o programy pre menšiny a na Rádio Devín by posunul kvalitné programy Rádia_FM. Redakcia spravodajstva a publicistiky, ktorú by po svojom zvolení za šéfa rozhlasu osamostatnil, by poskytovala servis pre všetky okruhy SRo.
Niekdajší šéf Rádiokomunikácii Gabriel Szántó upozornil členov Rozhlasovej rady na viaceré technické možnosti SRo. Ak by sa podľa neho využívali, mohol by rozhlas ušetriť milióny. Po prípadnom zvolení za šéfa SRo by sa venoval najmä digitalizácii rozhlasu, ktorá je podľa neho už pripravená, len ju treba využívať. Výrazne by prehodnotil súčasnú sieť vysielačov. Tie by sa nemali vypínať, ale stačilo by zmeniť ich rozdelenie pre okruhy SRo, napríklad Rádio Devín by podľa Szántóa malo vysielať najmä tam, kde sú univerzity.
Zakladateľ regionálneho televízneho vysielania v Piešťanoch, ekonóm Ján Derďák uviedol, že ak by ho rada vybrala za šéfa SRo, snažil by sa zvýšiť odbornú úroveň publicistiky a celkovú počúvanosť. Skvalitnil by podnikanie SRo a chcel by využiť pre rozhlas i eurofondy.
Prvú sedmičku kandidátov na generálneho riaditeľa SRo uzavrel manažér v poisťovníctve Emil Eštok, podľa ktorého by sa koncesionárske poplatky mali vyberať v rámci daní. Súčasné koncesie za rozhlas totiž považuje za nízke. Rozhlas by mal podľa neho viac využívať Symfonický orchester SRo. Eštok je tiež za zachovanie všetkých vysielacích okruhov verejnoprávneho rozhlasu.
V stredu bude verejné vypočutie uchádzačov o post riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu pokračovať od 8:00 ďalšími siedmimi kandidátmi. Pred Rozhlasovú radu predstúpia novinár, bývalý redaktor SRo a manažér Ján Nemec, bývalá starostka bratislavského Starého Mesta Miloslava Zemková, exriaditeľ SRo Jaroslav Rezník, bývalá rozhlasová dramaturgička Oľga Janíková, bývalý vedúci v Československom rozhlase Alojz Špaček, predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin a exiaditeľ STV Milan Materák.
Po vypočutí nasleduje rozprava členov rady bez účasti kandidátov a následne prvé hlasovanie tretej voľby generálneho riaditeľa SRo. O generálnom riaditeľovi rozhoduje len 14 z 15 členov Rozhlasovej rady, keďže jej predseda je jedným z kandidátov na tento post. Ak na prvom hlasovaní nezíska ani jeden z uchádzačov aspoň desať hlasov, do druhého kola voľby postúpi každý, kto získa minimálne tri hlasy.
© SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
