Ak sa hovorí o digitalizácii vysielania, tak väčšinou v súvislosti s televíziou. Analógový televízny signál prijímaný cez anténu by mal podľa plánov Európskej únie do roku 2012 nahradiť digitálny štandard. Predstavy o digitalizácii rozhlasového vysielania sú však zatiaľ napriek niekoľkým európskym pilotným projektom veľmi hmlisté.
Nové služby
Rovnako ako pri digitálnej televízii, aj pri rozhlasovom vysielaní prinesie opustenie analógového signálu vyššiu kvalitu príjmu, rozšíri frekvenčný priestor pre nové stanice a vytvorí predpoklady na vznik nových služieb. Na jednu frekvenciu sa totiž zmestí vďaka komprimácii viac dátových tokov. Poslucháči budú môcť napríklad prepínať medzi hudobným vysielaním, spravodajstvom a informáciami o doprave, ktoré pobežia na jednej rozhlasovej stanici súčasne. Na správy či dopravný servis teda nebudú musieť čakať ako v súčasnosti – budú si ich môcť pustiť na želanie. Niektoré digitálne rádiové prijímače umožnia vysielanie aj pozastaviť a neskôr pokračovať v prehrávaní už odvysielaného programu.
Digitálny signál prenáša aj iné dáta ako rozhlasové vysielanie. Jednoduchá služba ako RDS, ktorá na displeji rádia napr. zobrazuje názov naladenej stanice, tak môže nadobudnúť oveľa rafinovanejšiu a užitočnejšiu podobu. Môže zobrazovať najaktuálnejšie správy či grafické prvky. Napríklad mapy počas predpovede počasia, ale aj reklamné bannery, čím by sa mohol otvoriť nový priestor pre rozhlasovú reklamu. Navyše, s prepojením na satelitný pozičný systém GPS [Global Positioning System] by marketéri mohli zacieliť rozhlasové spoty podľa pozície, kde sa poslucháč práve nachádza.
Nadšenci digitalizácie vysielania často hovoria o zvýšení počtu rozhlasových a televíznych staníc. Na Slovensku už v súčasnosti neexistujú frekvencie pre ďalšie celonárodné rádio. Na jednu digitálnu frekvenciu sa zmestí nie jedna ako pri analógovom systéme, ale osem až desať staníc. Mohol by sa tak otvoriť priestor pre nových hráčov zameraných na rôzne žánre, podobne ako v internete. Oproti digitálnej televízii navyše netreba pre uvoľnenie priestoru vypínať súčasné FM frekvencie. Digitálne a analógové rozhlasové vysielanie môžu existovať aj súbežne.
Nezáujem poslucháčov
Digitálne rádio sa vo svete šíri rôznymi spôsobmi. V Spojených štátoch sa darí spoplatňovaným rádiovým staniciam, ktoré fungujú na satelitných systémoch [XM a Sirius] a technológii HD Radio. Tá využíva na prenos štandardné pásmo veľmi krátky vĺn [FM]. Pre digitálny rozhlas možno využiť tiež stredné pásmo. Vďaka technológii DRM [Digital Radio Mondiale] sa na stredných vlnách dá dosiahnuť kvalita vysielania pásma FM. V Európe sa najviac udomácňuje štandard T-DAB. Jeho výhodou má byť oproti televíznej technológii DVB-T použiteľnosť pri pohybe objektu, ktorý signál prijíma, teda napríklad v autorádiách. Viaceré okruhy Slovenského rozhlasu a niektoré súkromné rádiá v súčasnosti vysielajú v skúšobných projektoch DVB-T.
Napriek výhodám digitálneho vysielania stojí a padá jeho rozmach na spotrebiteľskom rozšírení zariadení, ktoré sú schopné digitálny signál prijímať. Poslucháči totiž potrebujú dekodér alebo nový prijímač a tie sú zatiaľ drahé. Priemerná cena sa pohybuje okolo 60 eur. Navyše, o novej technológii nemajú veľa informácií a mnohí o nej ešte ani nepočuli. Keďže chýba dopyt, rozhlasové stanice sa do digitalizácie nehrnú. Na rozdiel od digitálnej televízie nejestvuje ani tlak zo strany štátu, ktorý by stanovil termín na vypnutie analógového signálu.
Slovensko pozadu
Na rozvoj digitálneho vysielania je potrebná súhra viacerých faktorov. Podľa organizácie World DAB Forum, ktorá propaguje digitálny štandard, je pre rýchle zavedenie digitálneho rozhlasu potrebný právny rámec, dostatočné pokrytie signálom, nové programy, spolupráca medzi vysielateľmi, výrobcami a predajcami zariadení a dobrá marketingová kampaň. Slovensko nespĺňa ani jednu z týchto podmienok. Trochu ďalej je digitalizácia v Českej republike, kde verejnoprávny Český rozhlas od konca októbra skúšobne vysiela v systéme T-DAB. Začiatkom novembra minulého roku rozbehli pilotný projekt, ktorý trval mesiac, aj tri súkromné české rádiá.
Podľa národnej stratégie pre elektronické komunikácie rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií by sa na Slovensku mali vytvoriť podmienky na spustenie pilotného projektu T-DAB do konca tohoto roka. Jeho realizácia je však zatiaľ neistá. Podľa hovorcu Telekomunikačného úradu SR Romana Vavra totiž o digitálne vysielanie neprejavili záujem ani noví potenciálni prevádzkovatelia, ani súčasní vysielatelia. V prípade záujmu je však úrad pripravený vypísať výberové konanie a úspešným uchádzačom udeliť povolenie na pilotný projekt.
Vysielatelia tvrdia, že akékoľvek úvahy o digitálnom vysielaní brzdí chýbajúca legislatíva. Ide o zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý zatiaľ neobsahuje ani zmienku o digitálnom vysielaní. Jeho novelu v súčasnosti pripravuje rezort kultúry. "Chceme reagovať na spustenie digitálneho rozhlasového vysielania, kým však nie je prijatá nová legislatíva, je uvažovanie zbytočné,“ vysvetľuje správca siete vysielačov Rádia Expres Jozef Schmidt.
Konkrétnejšie predstavy má verejnoprávny Slovenský rozhlas. "Sme pripravení spustiť tematické kanály a umožniť prístup k archívu rozhlasu prostredníctvom služby na vyžiadanie,“ hovorí šéf úseku techniky a informatiky SRo Miroslav Jabcon. Rozhlas uvažuje o vytvorení niekoľkých tematických okruhov, ktoré by sa zamerali napríklad na šport či klasickú hudbu. Či o ne slovenskí poslucháči prejavia záujem, je zatiaľ otázne. Podľa M. Jabcona sú konzervatívni a zatiaľ im viac vyhovujú stanice s univerzálnym zameraním.
Zdroj: Tomáš Czwitkovics, TREND
