Prezentáciou Jaroslava Rezníka ukončil Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá dnešné verejné vypočutie jedenástich kandidátov na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Jaroslav Rezník v projekte “Talenty. Tvorba. Technológie.“ okrem iného rieši pokles sledovanosti. Základom úspešného fungovania verejnoprávnych médií na Slovensku je fungujúci systém koncesionárskych poplatkov, ktoré však treba valorizovať. Potrebné je tiež zachovať zmluvu so štátom, ktorá naštartovala pôvodnú tvorbu. Rozhlasová a televízna časť RTVS sa musia navzájom silne podporovať, musia byť partnermi, povedal medzi iným počas dnešného vypočutia Rezník. Rovnako ako Mika, aj Rezník dostal pre množstvo otázok poslancov mediálneho výboru možnosť odpovedať dlhšie ako 10 minút.
Rezník je za vzdelávacie vysielanie v dopoludňajších hodinách na Jednotke. Z Jednotky Slovenskej televízie (STV) by chcel kanál, ktorý ponúkne vzdelávacie, informačné a zábavné programy. Z Dvojky STV chce spraviť spravodajskú televíziu po vzore českej ČT 24. Uvažuje aj o treťom programe zameranom na deti a mládež. Ak by ho parlament zvolil do čela verejnoprávneho RTVS, tretiu programovú službu STV by spustil už od septembra 2014. Slovenský rozhlas (SRo) má podľa Rezníka mať päť rovnocenných okruhov a štyri doplnkové. V spojenom verejnoprávnom médiu chce posilniť najmä pôvodnú tvorbu, pričom na jej rozvoj by sa mali použiť všetky zdroje zo zmluvy so štátom. S cieľom získať mladého diváka sa podľa neho treba sústrediť na nové médiá. Chce prebudovať spravodajstvo. Ako tvrdí, vie si predstaviť spoluprácu s Českou televíziou a s verejnoprávnymi vysielateľmi v krajinách V4 - teda okrem Česka aj v Maďarsku a Poľsku.
Rezník tiež avizoval, že na bezproblémové, štandardné fungovanie potrebuje RTVS 120 miliónov eur ročne. Teraz je v rozpočte na bežné výdavky 97 – 98 miliónov eur a ak ministerstvo kultúry nezvýši príspevok cez zmluvu so štátom, tak po schválení novely o zachovaní koncesií to môže na budúci rok byť aj o 11 mil. eur menej, vyplýva to z odhadov zastupujúceho dočasného vedenia RTVS. Rezník chce, aby sa úhrady za vysielanie, tzv. koncesionárske poplatky zvýšili alebo valorizovali. Projekt mediálneho komplexu, teda spoločného sídla rozhlasovej a televíznej časti RTVS, podľa neho nie je v súčasnosti tak aktuálny ako program.
Členovia mediálneho výboru parlamentu sa po skončení vypočutia zídu na rokovaní. Zostavia na ňom správu o verejnom vypočutí kandidátov. Správu výboru chce predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) vzápätí odovzdať predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi. Ten rozhodne do 24 hodín o termíne zvolania novej schôdze parlamentu venovanej voľbe generálneho riaditeľa RTVS. Najskôr tak parlament môže šéfa RTVS voliť v stredu 1. augusta.
Podľa opozície bola generálna riaditeľka RTVS Miloslava Zemková odvolaná v rozpore so zákonom. Opozícia v piatok 27. júla vyzvala Smer-SD, aby sa do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci zákonnosti odvolania M. Zemkovej zdržal voľby nového generálneho riaditeľa. Preto sa opoziční poslanci zúčastnili na vypočutí, ale avizovali, že voľbu budú bojkotovať. Doteraz opoziční členovia mediálneho výboru NR SR pri hlasovaniach spojených s voľbou šéfa RTVS buď odchádzali, alebo nehlasovali.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá sa v historickej budove NR SR venoval vypočutiu kandidátov na budúceho generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska dnes od 9:00. Výbor predtým krátko rokoval. Na výbore si všetci jedenásti kandidáti vyžrebovali poradie, v akom prezentovali svoje projekty rozvoja a riadenia RTVS. Výbor skrátil vypočutie a kandidáti mali 10 minút na prezentáciu projektu a 10 minút na odpovede na otázky. Kandidáti svoje projekty prezentovali v poradí: Jozef Zima, Štefan Dlugolinský, Iľja Ruppeldt, Margita Repková, Václav Mika, Pavel Jacz, Marcel Děkanovský, Ľubomír Belák, Marián Ostatník, Marián Herdel a ako posledný Jaroslav Rezník.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.