Regionálna jednotka na Slovensku vznikla pred desiatimi rokmi. Možno povedať, že Rádio Košice vstúpilo na trh v neľahkom čase. Bol to rok 2007, po ktorom nasledovala ekonomická kríza. Malé mestské rádio, ktoré chcelo prinášať hlavne objektívne informácie a byť pohodovým spoločníkom, si však cestu k poslucháčom našlo celkom rýchlo a rozrástlo sa na najväčšie východoslovenské médium. Dnes má desať frekvencií a pokrýva viac ako milión ľudí. Skúsenosti a nápady si zakladatelia vzali aj z prechádzajúceho rádia TOP.
„Mňa konkrétne oslovil Marek Petráš asi pred dvanástimi rokmi, hovorili sme o tom, že po zániku TOP rádia Košice, nemá druhé najväčšie slovenské mesto vlastné rádio. Samé bratislavské, alebo to, čo tu okrem toho bolo a nemalo pridanú hodnotu, ktorá by reálne oslovovala tu žijúcich ľudí. Povedali sme si, že priestor by tu bol a keďže sme obaja bývalí TOPkáči... tak sme sa zároveň zhodli na tom, že dobrým smerom by mohli byť skúsenosti z najúspešnejšieho obdobia TOPka. To sme si vzali ako základný kameň projektu. Najviac sme snáď diskutovali o samotnom názve projektu,“ uviedol v rozhovore pre KOŠICE ONLINE riaditeľ Rádia Košice Oto Tache.
Práve s názvom "Košice" majú niektorí problém, a to preto, že už regionálna jednotka dávno nepokrýva iba metropolu východu. „Prišlo to tak samovoľne. Objavili sa požiadavky našich klientov, či by sme sa neposunuli do Prešova a potom na Zemplín, a keď už sme tam boli, prišli hlasy z Rožňavy, že by bolo dobré, keby nás mohli mať a tak sa to posúvalo až do dnešných rozmerov. Keď sa na to pozrieme z iného uhla, tak Košice pôsobili vždy ako centrum východu. Stále dochádza kopec ľudí do Košíc za prácou, ale aj za kultúrou, či športom. Košičania zase radi objavujú východ, pretože tu máme veľa zaujímavého... Práve preto máme snahu toto všetko spájať do celku a tak byť blízki pre celý východ. No a názov rádia zmeniť alebo nie. To môže byť nekonečná dilema. Ak zmeniť tak na aké? Čo by najlepšie vystihovalo východoslovenskú participáciu? Rádio Východ tu už bolo, a to by mohlo byť nakoniec vo vzťahu k minulosti kontraproduktívne. Myslím, že aktuálny názov rádia má zmysel, i keď niekto môže neustále namietať,“ myslí si Tache.
Najväčšie zlomy ešte iba prídu
Rádio Košice vzniklo krátko po nástupe ekonomickej krízy, zvládnuť sa mu to podarilo hlavne preto, že už vtedy mu niektorí klienti a zadávatelia reklám verili a verní ostali dodnes. Z malého mestského rádia sa nakoniec stal dominantný hráč na východe. Byť dobrým znamená udržať si tempo, ale aj nadhľad.
„Zatiaľ za najväčší zlom možno považovať symboliku, ktorá sa spája s desiatym výročím Rádia Košice. Presne po desiatich rokoch sme získali desiatu frekvenciu, a to identickú s prvou košickou - 91,7 MHz, ktorá platí pre Košice i Poprad. Inak je pre mňa dôležité samotné rádio a ľudia, ktorí v ňom a na ňom pracujú,“ uviedol Marek Petráš.
Petráš: K bulváru nikdy neskĺzneme
Ako sme už naznačili, Rádio Košice si zakladá na objektívnom spravodajstve, primárne čerpá z vlastných zdrojov a informácií, sleduje regióny a plochou pokrýva viac ako milión poslucháčov. Je to zodpovednosť, s akou sa jeho redaktori i moderátori musia denne pasovať. V čom je ale Rádio Košice výnimočné? Že sa absolútne nevenuje bulváru: „Zvyšovanie popularity pomocou bulváru či hoaxu je jednoduchšie a rýchlejšie, no toto sa nikdy nestotožňovalo s akoukoľvek filozofiou Rádia Košice. Už na začiatku sme si povedali, že chceme byť vierohodným partnerom pre našich poslucháčov a ľudí, a že informácie, ktoré od nás dostanú nebudú klamlivé, bulvárne ani zavádzajúce. A to sa nám, verím, darí,“ uviedol Petráš.
Okrem toho sú každodenné seriózne témy, ktoré Rádio Košice prináša, obohatené aj o rôzne cestopisy, ktoré mapujú celý svet. Aj to je pre regionálne rádio výnimočné, že jeho redaktori lietajú po celom svete a prinášajú autentické reportáže.
S imidžom Rádia Košice sa však spája aj povesť média, v ktorom sa nepije kávička a čaká na to, čo vyjde, ale je to médium, v ktorom sa kmitá a doslova maká, a to nonstop. Ako toto zaškatuľkovanie vníma jeho vedenie? „Podmienky sú kruté. Dnes vám nikto nič nedaruje ani neodpustí. Ak chce toto rádio obstáť na trhu, tak musí ponúkať také plus, ktoré ľudí osloví. Dnešné prostriedky zrýchlili život a získať informácie nie je veľký problém. Problém je podať informácie tak, aby boli inak zaujímavé ako všade inde,“ reaguje na našu otázku o tvrdých podmienkach Tache.
Negatívne na chod rádia vplýva všeobecne zlý imidž spájajúci sa s regionálnymi rádiami. Mnohí ich vnímajú ako najslabších hráčov, s nízkym rozpočtom i záberom. „S týmto bojujeme už viac ako desať rokov. Regionálne rádiá v rámci rôznych krajín, či už hovoríme o Európe alebo o celom svete, sú dominantnými rádiami v tých daných krajinách. Myslím si, že je to aj tým, čo charakterizuje aj Rádio Košice - regionálne rádio je po informačnej a ľudskej hodnote vždy najbližšie k ľuďom, ktorí ho počúvajú. Aby som sa ale vrátil k otázke, chyba regionálnych rádií určite nie je v Košiciach. Chyba je v niektorých regionálnych rádiách, že nie sú dôslední vo svojej práci. A samozrejme, akousi chybou je, že akékoľvek rádio, ktoré vznikne v Bratislave, má potrebu byť celoplošné. Škoda, že sa to nezregulovalo ako za hranicami a nedal sa prím regionálnym rádiam. My si však pamätáme obdobie, keď sa regionálne rádiá zlikvidovali,“ uzavrel Petraš.
Zlaté 90. roky
Silnú poslucháčsku základňu si však Rádio Košice buduje aj na základe originálnej hudobnej dramaturgie. Skrátka, len tak sa do playlistu hocičo nedostane: „Nemyslím, žeby sa toto rádio nejako extra líšilo hudbou. Hrá väčšinu piesní, ktoré sa dajú počuť aj inde. Skôr bude rozdiel v tom, že pracujeme s väčším počtom piesní, nie tak ako poniektorí, ktorí točia sto skladieb dookola, i keď i toto môže niekomu vyhovovať. Snažíme sa popri aktuálnych hitoch vysielať širšiu paletu ostatných piesní tak, aby to malo nejaký zmysluplný charakter a nebola to bohapustá kópia toho, či onoho,“ vysvetľuje Tache, ktorý je aj hudobným dramaturgom Rádia Košice.
Osloviť dnešnú mládež je však náročné. A to nielen po hudobnej stránke. Na trhu chýbajú kvalitní redaktori, absolventom chýba prax, hneď po škole majú vysoké nároky a nulové skúsenosti. Aj s týmto bojuje Rádio Košice: „Je malé percento ľudí, ktorí sa počas svojho vysokoškolského štúdia venuju svojej finálnej profesii, je možno škodou, že aj tento segment sa nejako lepšie nerozvíja,“ hovorí Petráš na margo desiatok životopisov, ktoré denné dostávajú, no užší výber ukazuje inú realitu. Dnes už, žiaľ, rádio nie je to, čo bývalo.
„Ja sa už vyše 25 rokov pohybujem v tomto komerčnom rádio biznise. V deväťdesiatych rokoch sme všetci išli do toho s obrovským nasadením. Veď sa otvorili nové možnosti, o ktorých sa nám ani nezdalo. Každý, kto participoval v tom čase na projekte TOP rádia, pracoval s maximálnym nasadením. Vtedy sme nepozerali na to, koľko je hodín, či je deň, či je noc, ale sme, makali, tak aby to čo sa dostalo von do éteru bolo pre ľudí to najlepšie TOP. Boli sme ako jedna rodina. Stretávali sme sa v rádiu aj s rodinnými príslušníkmi či frajerkami – frajermi. Navyše sme sa za pochodu učili, pretože komerčný rozhlas bol v tom čase nóvum. Našťastie sme mali výborných radcov – školiteľov z Prahy zo vtedajšej Europy 2. Bola to vlastne francúzska škola, keďže tá pražská E2 vznikla za spolupráce vtedajšej francúzskej Europy 2. Dnes sa táto práca stala takmer všednou. Napriek tomu, že je špecifická už nepriťahuje tak ako kedysi. Dnes sa veľmi ťažko hľadajú ľudia do tímu, akosi zleniveli, stratil sa záujem o kreativitu...“ dopĺňa Tache.
A čo považujú za najväčší problém samotní redaktori Rádia Košice? Že ich kopíruje stále viac médií, a to nielen lokálnych, bez uvedenia prameňa a zdrojovania. Uvádzajú, že to síce hovorí o kvalite a úrovni Rádia Košice, na strane druhej človeka zamrzí, ak pracuje na vlastnom nápade dva týždne, aby ho potom niekto celý skopíroval.
Čítajú, behajú, pýtajú sa
Jedinečný koncept Rádia Košice spočíva aj v obsahovej náplni vysielania, hovoriac teraz o témach mimo spravodajstva. Každý pracovný deň sa redaktori venujú rôznym reportážam, ktorými mapujú východ, no často sa dotýkajú i celospoločenských tém, čo sa zriedkakedy v komerčných rádiách stáva. Kvalitu podkúvajú aj pravidelné umiestnenia v rôznych novinárskych súťažiach.
Poslucháč Rádia Košice si však svoje obzory nemusí rozširovať iba tak, napríklad v mesiaci marec, ktorý je primárne na celom svete venovaný knihám, sa z éteru prihovárajú rôzne osobnosti, ktoré hovoria o knihách, ktoré ich v živote najviac inšpirovali. Priestor dostávajú literárne osobnosti, profesori, no i bežní poslucháči Rádia Košice.
Všestrannosť rádia však podčiarkuje aj pravidelná organizácia nočných behov, myšlienku zabehnúť si po dráhe letiska vôbec prvýkrát prinieslo práve Rádio Košice. V lete ponúka tipy na výlety po východe a poslucháčom pribaľuje aj 100 eur na vreckové.
