Práve tieto frekvencie boli predmetom prvotnej dohody štátu a súkromného sektoru o tom, ako majú byť rozdelené, aby bol duálny systém funkčný a mohol fungovať aj v budúcnosti. Časť frekvencií si pritom koordinujú aj samotní rozhlasoví vysielatelia. Frekvencie vždy konkrétnemu vysielateľovi prideľuje Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“). Ešte na základe zákona z roku 1993 boli Slovenskému rozhlasu priamo pridelené také prenosové cesty (časť frekvenčného spektra) a sieť vysielačov, ktoré umožňujú celoplošné pokrytie územia Slovenskej republiky dvoma vysielacími okruhmi v pásme stredných vĺn a dvoma vysielacími okruhmi v pásme VKV II. Slovenský rozhlas využíva aj doterajšie okruhy v pásme VKV I.
V októbri 1993 vzal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru uznesením č. 244 na vedomie Plán využitia kmitočtového spektra, vytvorený na základe zákona o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a ktorý odvtedy predstavoval základnú dohodu o postavení duálneho systému na Slovensku. Tento plán frekvenčného spektra bol vytvorený v spolupráci Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie (predchodkyňa Rady), Telekomunikačného úradu SR, Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska (ANRTS), Slovenskej spoločnosti pre káblovú televíziu a Protimonopolného úradu SR a predstavoval celospoločenskú dohodu na tom, ktoré z frekvencií budú patriť vysielateľom na základe zákona a ktoré vysielateľom na základe licencie.
V júni 1996 odsúhlasil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport uznesením č. 278 Aktualizáciu Plánu využitia kmitočtového spektra Slovenskej republiky. Na základe tejto aktualizácie bola Slovenskému rozhlasu pridelená nultá, prvá a tretia vysielacia sieť v rámci pásma VKV II (87,5- 108 MHz) a boli tiež zároveň potvrdené frekvencie pre súkromných vysielateľov. Možno si položiť otázku, či pôvodné prerozdelenie frekvencií dostatočne zohľadňovalo rovnosť postavenia štátneho a súkromného vysielania. Mnohé súkromné rádia si totiž museli koordinovať svoje malé frekvencie, a tak fakticky vytvárať sieť, na ktorej môžu vysielať. Rozhodne preto nie je možné povedať, že by mal súkromný sektor frekvencií navyše a bol v minulosti dohodnutým frekvenčným plánom akokoľvek zvýhodnený.
Rada na svojom zasadnutí 22. mája 2019 pridelila verejnoprávnemu vysielateľovi Rozhlas a televízia Slovenska vrámci jarného výberového konania frekvenciu pôvodne skoordinovanú súkromným rozhlasovým vysielateľom. Ide o frekvenciu 98,7 MHz Nové Zámky po spoločnosti MAXMEDIA, s.r.o. Žiaľ a nestalo sa tak prvýkrát. Rada pridelila verejnoprávnemu rozhlasu už päť frekvencií, ktoré mali ostať pre potreby súkromným rozhlasovým vysielateľom. Z tzv. ženevských frekvencií vyhradených súkromnému sektoru, boli už tri pridelené verejnoprávnemu vysielateľovi. Rada pridelila verejnoprávnemu vysielateľovi už aj súkromným vysielateľom individuálne skoordinovanú frekvenciu. Celkový výkon takto pridelených frekvencií predstavuje 70 kW, čo predstavuje napríklad jedno ďalšie silné súkromné rádio alebo tri regionálne rádia. O všetky tieto frekvencie sa pritom uchádzali aj súkromní rozhlasoví vysielatelia. Rozhodnutie Rady teda nemožno v žiadnom prípade zdôvodniť nezáujmom na strane súkromných vysielateľov.
Rada takýmto rozhodovaním neakceptuje základné podmienky duálneho vysielania. Podľa § 68 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len „zákon“) je Rada pritom povinná dbať o zachovanie podmienok duálneho vysielania. Rada podľa zákona môže síce rozhodnúť o ďalších požiadavkách vysielateľa na základe zákona na frekvencie, avšak nie na úkor súkromného sektora a za cenu nezachovania podmienok duálneho vysielania.
Každý vysielateľ má možnosť individuálne koordinovať frekvencie a o tieto sa následne uchádzať. Súkromní vysielatelia tak môžu urobiť na základe konania o udelení alebo o zmene licencie podľa § 48 zákona, keďže súčasťou rozhodnutia o udelení licencie sú aj parametre frekvencie. Verejnoprávny vysielateľ však takú licenciu nemá. Zákon nepozná možnosť, ako udeliť licenciu, prípadne zmeniť neexistujúcu licenciu verejnoprávnemu vysielateľovi na analógové rozhlasové vysielanie. Súkromný rozhlasový vysielateľ, na rozdiel od verejnoprávneho, navyše smie využívať pridelenú frekvenciu po výberovom konaní najviac 16 rokov. Nebezpečnosť rozhodovania členov Rady nespočíva len neznalosti právnej kontinuity a dohôd dosiahnutých širokým konsenzom v minulosti, ale najmä v nezohľadňovaní ich povinnosti dbať na zachovávanie duálneho systému vysielania. K vážnemu porušovaniu rovnováhy duálneho systému vysielania prispieva aj porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže konaním zlúčeného Rozhlasu a televízie Slovenska pri ponechaní zákonného zákazu krížového vlastníctva v súkromných médiách. V prípade rozhlasového vysielania je absurdná aj situácia, keď Rozhlas a televízia Slovenska má priamo zo zákona o RTVS povinnosť celoslovensky vysielať štyri rozhlasové programové služby, zatiaľ čo súkromný rozhlasový vysielateľ má zákonom zakázané prevádzkovať viac ako jednu multiregionálnu programovú službu.
Z tohto pohľadu má ANRTS za to, že rozhodnutia, ktorými Rada pridelila Rozhlasu a televízii Slovenska frekvenciu vo výberovom konaní podľa § 48 zákona, sú nezákonné. Navyše Rada porušuje kontinuálne svoju zákonnú povinnosť zachovávať duálny systém vysielania, čím stráca svoje postavenie nezávislého a odborného orgánu, ktorý má vytvárať priestor pre široké uplatňovanie práva na informácie a slobody prejavu. Členovia Rady administratívnoprávne nevykonávajú svoju činnosť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a štatútom Rady, čoho zákonným následkom môže byť až odvolanie členov Rady Národnou radou Slovenskej republiky. ANRTS a jej členovia dlhodobo upozorňujú na kontinuálnu deformáciu mediálneho právneho prostredia za ostatných desať rokov. Dôsledkom tejto nevhodnej regulácie médií je nielen deformácia podnikateľského prostredia, ale aj zasahovanie do práva na informácie a slobody prejavu, pokrivenie duálneho systému a utláčanie štandardných médií na úkor vytvárania priestoru pre dezinformácie a konšpiračné médiá so zrejmým negatívnym dopadom na spoločnosť. Tento stav nie je možné viac tolerovať, a preto ANRTS a jej členovia podniknú všetky možné právne kroky na ochranu svojich záujmov s cieľom udržať duálny systém rozhlasového vysielania na Slovensku.
