Cieľom festivalu je ohodnotiť najlepších tvorcov a realizátorov rozhlasových hier a posilniť záujem poslucháčov o „kráľovnú rozhlasových žánrov“, rozhlasovú hru. Do súťaže sa v treťom ročníku zapojilo 32 titulov v troch kategóriách - nad 45 minút, do 45 minút a Fórum mladých autorov. Ich kvalitu posúdila odborná porota v zložení:
- Zora Hudíková, mediologička Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Fero Király, autor, interprét a pedagóg s presahom do performance a soundart
- Patrik Lančarič, režisér
- Martina Vannayová, scenáristka a dramaturgička
- predsedníčkou poroty bola Lucia Mihálová, riaditeľka umeleckého úseku Divadla Jána Palárika v Trnave.
Hlavným partnerom festivalu bolo aj v tomto roku Rádio Devín ako rozhlasová programová služba RTVS s najrozsiahlejším priestorom pre rozhlasovú dramatickú tvorbu a unikátnym zacielením na premiérovú produkciu v literárno-dramatickom segmente. Festival podporili všetky rozhlasové i televízne programové služby Rozhlasu a televízie Slovenska.
V kategórii rozhlasových hier nad 45 minút sa víťaznou stala rozhlasová hra Ivice Ruttkayovej Extrém. Zachytáva ženu, traumatizovanú domácim násilím, uprostred vzťahovej krízy. Na jej pozadí ponúka autorka závažnú sondu do súčasnej spoločnosti. Sonda do života ženy sa odohráva v kontexte života ľudí z ulice. Autorka s nimi urobila množstvo rozhovorov, ktorých útržky sa objavujú aj v rozhlasovej hre. Vďaka týmto osobným výpovediam ponúka hra aj závažnú sondu do súčasnej spoločnosti a jej hodnôt ako domov, rodina, solidarita so slabšími. „V prípade hry Ivice Ruttkayovej - Extrém, bolo rozhodnutie poroty úplne jednohlasné. Hra samotná i jej invenčná realizácia vynikajú vo všetkých zložkách, ktoré tvoria rozhlasovú hru. Extrém je príkladom toho, ako aktuálne a moderne môže rozhlasová dramatická tvorba reflektovať našu súčasnosť,“ povedal porotca Patrik Lančarič.
Ako najlepší individuálny umelecký výkon v kategórii rozhlasových hier nad 45 minút odborná porota ocenila herečku Alenu Pajtinkovú za hru Ivice Ruttkayovej Extrém. Z vyjadrenia porotkyne Zory Hudíkovej vyplýva, že „porota ocenila, akým spôsobom a s akou presnosťou sa podarilo herečke Alene Pajtinkovej vystihnúť prežívanie a rozpoloženie ženy v rôznych situáciách, ktoré počas svojej cesty na bezdomoveckú lavičku zažívala, ako aj jej citlivé a presvedčivé odlíšenie jednotlivých polôh. Zároveň vyzdvihla jej významný prínos k silnému emocionálnemu zážitku, ktorý svojím interpretačným výkonom u poslucháča vyvolala, čím významne prispela k vnímaniu a vyzneniu tejto hry ako citlivej a dôležitej témy v našej spoločnosti“
V kategórii rozhlasových hier do 45 minút zvíťazila dramatizácia prózy Františka Švantnera List na rozlúčku autorky Gabriely Alexovej. Novela List, ktorá je predlohou tejto rozhlasovej hry, vyšla v zbierke noviel Dáma a patrí do poslednej, existenciálnej, fázy tvorby Františka Švantnera, ktorú bezprostredne ovplyvnila 2. svetová vojna. Autorka rada skúma mužsko-ženské vzťahy, zvlášť ju zaujímajú ich patologické formy. Emočné a psychické násilie je na rozdiel od fyzického násilia vo svojich prejavoch omnoho subtílnejšie, no o nič menej devastačné. V rozhlasovej interpretácii postavy Júlie, ktorej subjektivita rozprávania a prežívania je ešte posilnená jej vnútorným alter egom (postavu Júlie stvárnili dve herečky) sa ukazuje, že trauma postáv je omnoho hlbšia, v skutočnosti bola nevyhnutným vyústením predchádzajúcich udalostí a ich vzťahu, zatiaľ čo vojna bola len ich katalyzátorom. Ako uvádza Martina Vannayová, „porota oceňuje originálnu a citlivú interpretáciu klasického diela - novely List od Františka Švantnera. Autorka Gabika Alexová vytvorila adaptáciu, ktorá presahuje historický rámec predlohy a zdôrazňuje v dnešnej dobe, žiaľ, stále aktuálne existenciálne témy - násilie a tyraniu v privátnom aj spoločenskom živote (psychicky týraná žena, vojna). Rozhlasová hra je zaujímavá aj svojou formou, predovšetkým hereckými výkonmi ženských postáv a emocionálne pôsobiacim spracovaním.”
V súvislosti s originálnym prístupom k rozhlasovému médiu v kategórii rozhlasových hier do 45 minút si odniesla Cenu za zvuk a tvorivú zvukovú prácu v hre Davida Vyhnánka a Markéty Bockovej z cyklu Naša zabudnutá klasika Masaryk a Slováci zvuková majsterka Ľubica Olšovská. Ako uvádza porotca Fero Király, najmä preto, lebo „jej prístup k audiomateriálu nás pozýva premýšľať za horizont slova a pojmov“.
Víťazným titulom kategórie Fórum mladých autorov sa stala rozhlasová hra Ivany Kováčikovej Malá dáma. Predsedníčka poroty Lucia Mihálová ocenila, že víťazná hra „nám dovolila nahliadnuť do vnútra dievčaťa, ktoré sa snaží vysporiadať s traumou z minulosti. Ivana Kováčiková hru skomponovala ako rozhovor staršieho „ja“, ktoré sa snaží nájsť počiatky svojich problémov a mladšieho „ja“, ktoré sa stále snaží traumatickú udalosť zneužitia popierať, vytesňovať, zľahčovať a prekrúcať. Na dialógu minulého a súčasného vidíme nielen originálne vykreslené „obranné mechanizmy“, ale najmä odhodlanie a vnútornú odvahu dievčaťa vysporiadať sa s minulosťou, ktorá rozleptáva všetky vzťahy prítomnosti.“
Cenu za originálny prístup k rozhlasovému médiu v kategórii Fórum mladých autorov odborná porota prisúdila Petrovi Pavlacovi a Dušanovi Kozákovi za supervíziu cyklu Fórum mladých autorov. Martina Vannayová potvrdila, že sa hodnotitelia „jednohlasne zhodli na tom, že je potrebné vyzdvihnúť dôležitosť programovej línie Fórum mladých autorov a oceniť pedagogický rozmer celého projektu, ktorý vedú dramaturg Peter Pavlac a zvukový majster Dušan Kozák. Fórum mladých autorov je jedinečnou platformou pre študentov a začínajúcich umelcov, ktorí majú príležitosť v praxi rozvíjať svoje talenty vo všetkých zložkách rozhlasového diela, podporuje záujem mladej generácie tvorcov o tento rozhlasový žáner a inovatívne tvorivé prístupy."
Slovenské literárne centrum udelilo cenu za dramatizáciu diela slovenského spisovateľa do rozhlasovej podoby Karolovi Horváthovi za scenár rozhlasovej hry Reštavrácia podľa prózy Jána Kalinčiaka. Ide o ikonický príbeh zo slovenskej reality, kde na pozadí volieb kandidátov a ich voličov viac zaujímajú plné bruchá ako politické ideály či stav spoločnosti. Odvíja sa v nej príbeh lásky mladých, Anny Bešeňovskej a Štefana Levického. Jeho budúcnosť však tiež dosť závisí od výsledku volieb. Autor a režisér vtiahol poslucháča do sveta, v ktorom sa „hoaxy šírili chôdzou a následným klebetením a ak ste chceli niekoho lajknúť, museli ste mu zakričať: „Vivat!“
Predsedníčka poroty Lucia Mihálová skonštatovala, že „tretí ročník Festivalu rozhlasovej hry priniesol viacero výborných správ. Popri precíznych spracovaniach svetovej a slovenskej klasiky, ktoré už tradične dosahujú vysokú úroveň, sa objavili nesmierne živé a sugestívne pôvodné hry súčasných autorov.“
Okrem verejných počúvaní súťažných hier sa počas trojdňového festivalu konali odborné semináre, workshopy, besedy s autormi, koncerty a diskusné programy. Živé vysielania realizovali Rádio Devín, Rádio Slovensko, Rádio Regina Západ a televízna Dvojka. Podľa Zuzany Belkovej, intendantky Rádia Devín a riaditeľky festivalového výboru, organizátori „vytvorili priestor na hodnotné stretnutia tvorcov s odborníkmi aj poslucháčskou verejnosťou. S aktuálnou, ale aj možnou budúcou, napríklad z radov mladých ľudí. Definovali sme aktuálny stav rozhlasovej hry na Slovensku, premýšľali o fenoméne „Ear catcher" rozhlasovej hry - ako poslucháča chytiť a nepustiť, o autorsko - režijnom potenciáli aktuálnych slovenských rozhlasových hier, prienikoch rozhlasovej hry do podcastovej tvorby, ale aj o jednoduchej, a predsa zásadnej otázke, či je rozhlasová hra stále „v hre". Najmä na základe elektrizujúcej energie početných debát na festivale sme presvedčení o kladnej odpovedi.“
Rozhlasová hra ako žáner rozhlasového vysielania má nezastupiteľné postavenie, ako na úrovni tvorcov, tak na úrovni poslucháčov. Je dôležité zaoberať sa ňou, venovať jej pozornosť a hodnotiť je úroveň, čím sa hodnotí aj úroveň celého rozhlasového vysielania. Festival rozhlasovej hry je zároveň oslavou a vyjadrením rešpektu k tomuto jedinečnému žánru.
