Negatívne informácie v mediálnom éteri zdanlivo prevažujú, pretože pútajú väčšiu pozornosť publika, zhodli sa na tom panelisti diskusie „Dobré správy nie sú sexy“, ktorú v pondelok zorganizovala Rada pre mediálne služby v rámci Mediálne pozitívneho týždňa. Ten vyhlásila od 19. do 25. júna pri príležitosti svetového Positive media day, ktorý pripadá na 22. jún.
Anna Sámelová, ktorá v diskusii nevystupovala len ako vedúca sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS, ale aj ako docentka katedry žurnalistiky Univerzity Komenského, podotkla, že slovenské publikum nie je naučené za obsah platiť, preto naše médiá pracujú v dlhodobej existenčnej neistote, a tak pochopiteľne prinášajú informácie, u ktorých predpokladajú vyššiu čítanosť, sledovanosť, počúvanosť a interakciu, pretože sledovanejšie informácie sú ľahšie speňažiteľné.
Stanislav Matějka, vedúci Analytického odboru Rady pre mediálne služby v tejto súvislosti upriamil pozornosť na algoritmy sociálnych sietí, ktoré ich užívateľom zobrazujú práve príspevky s najväčšou interakciou, a to bez ohľadu na ich obsahové zameranie, pričom vychádzajú najmä z dovtedajšieho správania užívateľa. Upozornil preto na neustále silnejúcu potrebu efektívnej regulácie digitálnych platforiem, ktorá má okrem iného prispieť aj väčšej transparentnosti ich fungovania, čo je téma, ktorej sa Rada pre mediálne služby dlhodobo venuje.
A. Sámelová považuje aktuálnu mediálnu reguláciu a legislatívu na Slovensku za veľmi kvalitnú, no pripomenula, že „doposiaľ na všetky média sme boli po pár desaťročiach ich fungovania prikrátki. Keď však dokážeme problém pomenovať, vieme ho aj regulovať. A dnes sa takto učíme regulovať online prostredie.“ Za prvý dobrý krok v tejto súvislosti považuje, že digitálne platformy už nie sú poväzované len za technológiu, ale aj prostriedok masovej komunikácie.
Diskutéri neopomenuli, že vďaka technológiám sme blízko diania tak, ako nikdy doteraz - o tragédiách sa dozvedáme bezprostredne po tom, ako nastanú, vojnu prežívame v priamom prenose. Zuzana Juráneková, psychologička organizácie IPčko preto vyzdvihla, aké dôležité je budovať si voči všadeprítomnému informačnému prostrediu primeranú odolnosť, inak nás zahltí. „Zároveň nám správy
vytvárajú aj efekt relatívneho bezpečia, odstupu, umožňujú nám uvažovať nad tým, ako by sme sa v rovnakej rizikovej situácii zachovali my. Prebúdzajú v nás empatiu s obeťami, motivujú k aktivite, ktorá môže ich situáciu aspoň čiastočne zlepšiť“, vyzdvihla aj pozitívne účinky vystavenia negatívnym správam. Varovala však pred rizikom retraumatizácie pri nevhodnom mediálnom spracovaní takýchto tém.
K častej téze o rizikovom vplyve sociálnych sietí najmä na deti a mládež, ktoré sú považované za ich najčastejších používateľov, Martina Bolibruchová z organizácie Zmudri.sk poznamenala, že „mladí ľudia sa chodia na sociálne siete najmä zabávať, vyrástli s nimi, a tak vedia, čo na ktorej môžu robiť, na čo slúži, čo od nej očakávať.“ Spolu s A. Sámelovou upozornila, že naopak „zástupcovia starších generácií sú menej schopní filtrovať, ktoré informácie sú dôveryhodné, pretože boli dlhé roky konzumentami médií, ktorým sa dôverovalo neobmedzene“.
A práve to je priestor pre pôsobenie aktivít zameraných na rozvoj mediálnej gramotnosti a súvisiacich kompetencií, ako je kritické myslenie či čitateľská gramotnosť. Na Slovensku pôsobí mnoho subjektov štátnej a verejnej správy, neziskového sektora, akademickej sféry aj zástupcov médií, ktorí sa dlhoročne v tejto oblasti úspešne angažujú. Prepojiť ich aktivity, vzájomne ich koordinovať a tým docieliť väčší efekt u cieľových skupín si dala za cieľ platforma Mediálna gramotnosť +, ktorú zastrešuje Rada pre mediálne služby. Vzišla zo série neverejných pracovných okrúhlych stolov, ktoré tieto aktivity podrobne zmapovali a prepojili aktérov, a práve v prvý deň Mediálne pozitívneho týždňa ju Rada pre mediálne služby po prvý raz predstavila širšej verejnosti.
Do Mediálne pozitívneho týždňa sa zapojili viacerí členovia Mediálnej gramotnosti + a v rámci svojej agendy budú počas neho uskutočňovať rôzne aktivity v online prostredí aj naživo, napr. na školách.
Cieľom iniciatívy je
- šíriť a vytvárať pozitívne mediálne obsahy,
- prispieť k rešpektujúcej komunikácii v online diskusiách,
- oceniť prácu zodpovedných tvorcov mediálnych obsahov,
- aktivitami prispieť k zvýšeniu kritického myslenia prijímateľov,
- komunikovať o vplyve mediálnych obsahov na duševné zdravie.
Pripojiť sa k nej môže každý napr. aj zdieľaním tematických príspevkov na sociálnych sieťach.
