Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV) pred dvoma týždňami zverejnila zoznam voľných frekvencií, na ktoré vypísala licenčné konanie. V zozname sa ocitli aj frekvencie piatich rozhlasových staníc, ktorým sa v tomto roku licencia končí - Rádia Forte, N Rádia, Top Rádia, Rádia Lokal FM a Rádia Rebeca.
Zákon neumožňuje predĺženie
"Rada zo zákona nemá možnosť predĺžiť platnosť licencie bez toho, aby išlo o nové správne konanie a nové licenčné konanie. V návrhu nového zákona sa o niečom takom uvažuje, ale zatiaľ to tak nie je," vysvetľuje vedúca Úradu RRTV Jarmila Grujbárová. Podľa jej vyjadrenia RRTV musí oznámiť, tak ako to bežne robí, zoznam uvoľnených frekvencií. "Domnievam sa, že je to korektné voči spoločnostiam aj voči spotrebiteľom, pretože každý si musí byť vedomý toho, že licencia je určená na isté časové obdobie. To neznamená, že držiteľ tú licenciu nedostane opätovne," dodáva.
"Uverejnenie oznamu o verejnej súťaži na voľné kmitočty piatich existujúcich rádií, z ktorých napríklad jedno má licenciu až do decembra 1999, malo priamy obchodný dosah na spomínané médiá. Môže ohroziť ich ekonomickú situáciu tak, že ona sama môže byť následne dôvodom na neudelenie licencie," argumentuje Zuzana Mistríková, tajomníčka Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc.
Skúsenosti sú dôležité
Zákon pri licenčnom konaní nijako nerozlišuje žiadateľa o licenciu v prípade, že už na nej šesť rokov vysielal a vybudoval regionálne rádio, a žiadateľa, ktorý sa o licenciu uchádza prvýkrát. Pri rozhodovaní licenčnej rady však toto rozlíšenie istú úlohu hrať bude.
"Noví žiadatelia sú v takýchto prípadoch vždy trochu znevýhodnení, pretože tam zohrávajú úlohu aj skúsenosti vysielateľa. Rada nemá veľmi dobré skúsenosti so začínajúcimi rádiami, kde sa predlžuje termín začiatku vysielania, prevázkovatelia nevedia, čo budú poslucháči od nich očakávať. To sa pri rádiách, ktoré už vysielali, nedá povedať, pretože svojich poslucháčov poznajú," vysvetľuje J. Grujbárová.
Z. Mistríková to potvrdzuje z pohľadu vysielateľov. Podľa jej názoru bolo prvých šesť rokov existencie súkromných rádií obdobím skutočne pionierskym. "Držitelia novších licencií nemajú ani predstavu, čím museli prví prevádzkovatelia prejsť. Investície do tohto druhu podnikania sú enormné a ich návratnosť v čase jednej licencie je v súčasných slovenských podmienkach absurdná. Skúste v niektorej - i zahraničnej - banke požiadať o úver na prevádzkovanie rozhlasovej stanice na Slovensku! Myslím si, že i tento fakt by mala rada brať do úvahy," vysvetľuje.
Výhoda termínov
Súčasných prevádzkovateľov však v licenčnom konaní zvýhodňuje aj čas. Licencie prvých troch vypršia v júli a v auguste. Licenčné konanie je naplánované na jún. Zákonný limit na spustenie vysielania po získaní licencie je 180 dní. Ak by teda licencie získali noví žiadatelia, licenčná rada riskuje, že stanice sa na niekoľko mesiacov odmlčia.
"Rada bude určite dbať na to, aby bola zachovaná istá kontinuita vysielania a vysielače neostali hluché," potvrdzuje túto úvahu J. Grujbárová. Vzápätí však dodáva: "To nie je diskriminácia. Ak by sa našiel veľmi seriózny žiadateľ s dobrým finančným krytím a úžasným projektom, nemôže to byť problém. Začal by vysielať, ako mu určuje zákon." Časový problém však podľa J. Grujbárovej nie je možné riešiť skorším vypísaním licenčných konaní: "Nemôžeme začať licenčné konanie rok dopredu a rozhodnúť pol roka dopredu, lebo licencie by sa zasa prekrývali. Je to jednoducho nedokonalosť zákona, ktorý na tieto veci nepamätá."
Hrozba konkurencie
Schopnosť vysielať okamžite po uplynutí licencie a udelení novej však nie je výsadou len doterajších držiteľov licencií. Rovnako rýchlo vedia spustiť vysielanie aj ich konkurenti, rádiá, ktoré by uvoľnené frekvencie rady získali pre seba. "Predpokladáme, že o licencie nebudú žiadať len ich pôvodní držitelia, ale aj takí, ktorí už vysielajú na istom území," hovorí J. Grujbárová. Tu však musí licenčná rada podľa jej vyjadrenia zvažovať aj to, či nejaké iné rádio nezíska výrazne silnejšie postavenie na trhu, ako by bolo prijateľné. "Treba zvažovať aj to, aké územie rádio pokrýva a aké by malo dosahy, keby sa mu toto pokrytie pridelením ďalšej frekvencie ešte zväčšilo," tvrdí.
ANRTS sa v tejto súvislosti ocitá v dileme - záujmom niektorých asociovaných členov je udržať si licenciu rádia, ktoré roky budujú, záujmom iných je ich frekvenciu získať.
"Asociácia vždy presadzovala transparentné a spravodlivé podmienky medzi dvoma časťami duálneho systému i medzi jednotlivými médiami, kde sa, samozrejme, odohráva konkurenčný boj," vysvetľuje Z. Mistríková. "Ak má niektorý člen asociácie záujem o frekvencie niekoho iného, je, prirodzene, na rozhodnutí licenčnej rady, čo s tým urobí. Ak prijme jednotný kľúč k riešeniu končiacich sa licencií, nemôže sa jej stať, že ju asociácia za nepridelenie frekvencie niektorému jej členovi bude kritizovať. Na druhej strane nemôže nikto brániť rádiám, aby podali žiadosť o frekvencie, na ktoré rada sama vyhlásila verejnú súťaž," dodáva.
