Vytvorenie programových sietí z regionálnych rádií môže byť prvým krokom k strate lokálnej identity.
V roku 2001 si existujúce väčšie rádiá rozšírili svoje pokrytie o frekvencie, ktoré zostali po troch zaniknutých regionálnych rádiách v okolí Trenčína, Tatier a na juhu Slovenska. Vysielanie Rádia Twist nahradilo program skrachovaného Rádia D.C.A, frekvencie Rádia Tatry si rozdelili Fun Rádio a Lumen a frekvencia po Local FM Komárno už patrí N-Rádiu. Snaha väčších médií posilniť si pozície pokračuje. Nečaká sa však už na krach malých, investori sa snažia rádiá kúpiť a spájať ich do programovej siete.
Devín banka stiahla aj Rebecu
Najnovším príkladom je záujem bratislavského Rádia B1 o zosieťovanie s Rádiom Rebeca, ktoré sa podobne ako televízia Luna dostalo do finančných problémov po konci Devín banky. Rádio Rebeca malo svoju vlastnú mediálnu agentúru, ktorá objednávala pre Devín banku reklamu v iných médiách. Šesť miliónov korún ročne Rebeca získavala za predaj vlastného reklamného priestoru. Zvyšok z ročných nákladov vo výške 12 miliónov korún si vykryla ziskom za služby pre Devín banku.
Vlani však bolo treba vyrovnať dlhy za reklamu banky uverejnenú v médiách i dlhy voči telekomunikáciám. O svoje zhruba dva milióny korún sa najintenzívnejšie hlásil výhradný predajca reklamného času STV, spoločnosť Arbo Medianet Slovakia, s.r.o., Bratislava. Rada pre vysielanie a retransmisiu dostala informáciu o návrhu na vyhlásenie konkurzu na s.r.o. Rebeca Martin. Bývalý konateľ televízie Luna Milan Nemček, Viliam Žingor zastupujúci spoločnosť APIS, a.s., Trenčianske Teplice, Dušan Antalík a riaditeľ rádia Vlastimil Bača sa rozhodli svoje podiely v licencovanom subjekte predať. Oficiálnym majiteľom rádia sa stala spoločnosť TMCO, s.r.o., Vrútky. V nej má polovičné podiely brat M. Nemčeka Tomáš Nemček a brat bývalého obchodného riaditeľa televízie Luna Rastislav Tarhaj. „Stáli sme pred otázkou, či tento prevod schváliť alebo odobrať licenciu. Noví majitelia garantujú, že časť regionálneho vysielania Rádia Rebeca zostane zachovaná," odôvodňuje rozhodnutie licenčnej rady, ktorá prevod vlani v decembri odobrila, jej predseda Peter Kováč.
Bratislava aj v Turci
Podľa pripravovaného projektu by bol program bratislavského Rádia B1 šírený aj v oblasti Turca, Považia, Banskej Bystrice a Popradu. „Chceme, aby sa Rebeca odpájala a zaoberala sa regiónom v čase od 14. do 18. hodiny a od 24. hodiny do rána dodávala aj do Bratislavy hudobný program," uviedol T. Zubák. Zvyšok vysielacieho času by na celej sieti patril Rádiu B1.
Majitelia oboch rádií vidia prínos v tom, že regionálna reklama sa bude dať vysielať počas celého dňa nezávisle v Bratislave i v Martine. So zvýšenými príjmami z reklamy však tento rok veľmi nerátajú. „Budeme radi, keď si obe rádiá udržia svoje vlaňajšie regionálne balíky a spolu zarobia 11 miliónov korún," predpokladá riaditeľ B1 Tomáš Zubák.
Rozsiahlejšia sieť má podľa nových majiteľov najmä výhody. Doteraz rockovo ladená Rebeca by si mala osvojiť oldies program B1. Spoločnosť Fun Media, s.r.o., Bratislava, ktorá predáva reklamný čas Rádia B1 a Fun Rádia, by tak mohla zadávateľom ponúkať produkt s väčším pokrytím. Podľa spolumajiteľa Fun Rádia Borisa Kollára si obe rádiá formátovo nebudú konkurovať. „Fun je pre mladších poslucháčov, B1 s Rebecou budú pre starších," uviedol B. Kollár. Zdôraznil, že zosieťovanie už rada povolila Slovenskému rozhlasu a BBC. Stanice Rádio Regina v Košiciach a v Banskej Bystrici a slovenská redakcia BBC si totiž už v januári začali navzájom vymieňať program.
Všetci ako jeden
Predseda licenčnej rady zdôrazňuje, že Rebeca si ako jedno z mála slovenských rádií udržala svoje špecifiká. „Mala veľmi slušné lokálne spravodajstvo a sympatická bola aj orientácia na vyhranený štýl hudby, i keď o úspešnosti tejto orientácie možno pochybovať, lebo podiel rádia na trhu sa zmenšoval," mieni P. Kováč. Podľa neho je na škodu poslucháča, že väčšina rádií vysiela stredný prúd hudby a ich program je zameniteľný. Poukazuje pritom na situáciu v Česku, kde sú rádiá oveľa viac špecializované. Najpočúvanejšie z regionálnych sú tie, ktoré majú vybudovanú výraznú vlastnú identitu a ponúkajú skôr špecifickú hudbu ako aktuálne hity.
Licenčná rada sa podľa neho o spestrenie éteru snažila márne napríklad pri rádiu B1, ktoré malo mať pôvodne mestský charakter. „Dosť sme na to tlačili, ale nemôžeme zasahovať do tvorby programu," vysvetľuje. „Dnes je B1 trochu počúvanejšie ako pred dvoma rokmi, ale neprináša nijakú ďalšiu kvalitu," tvrdí P. Kováč. Udelenie povolenia na zmenu mestského charakteru B1 na oldies rádio odôvodňuje vyhláseniami vysielateľov, podľa ktorých menšie firmy nemajú záujem umiestňovať reklamu do bratislavského rádia. Podobná zmena nastala aj pri vysielaní blokov lokálnych informácií na multiregionálnych komerčných staniciach. Majitelia Fun Rádia i Rádia Twist svoje regionálne redakcie nakoniec kvôli nízkej efektivite a vysokým nákladom zrušili.
Podmienkou zmysluplnosť
Pre finančné problémy sa vlani snažilo o spojenie s väčším médiom aj bojnické Rádio Beta. V apríli začalo preberať kompletný program Rádia Hit FM z Partizánskeho. V októbri sa spojilo s N-Rádiom, pričom si zachovalo na vlastných frekvenciách takmer šesťhodinový vlastný program v dvoch blokoch. Lenže jednostranné preberanie programu licenčná rada stopla. „Podmienkou je, aby vytvorili zmysluplnú programovú sieť, v rámci ktorej si budú navzájom dodávať program," zdôvodňuje P. Kováč. Rozsah reciprocity však v zákone stanovený nie je. Zmysluplnosť programovej siete závisí iba od posúdenia členov rady.
Ako druhé riešenie označil rozdelenie frekvencie medzi dva subjekty. Vtedy by však na uvoľnenú časť frekvencie muselo byť vypísané výberové konanie, ktoré by nezaručovalo, že frekvenciu dostane subjekt, s ktorým sa médium vopred dohodlo na spolupráci.
Beta preto od decembra opäť vysiela svoj program. Zámer rádií zosieťovať sa však zostal. Začiatkom roka 2001 do rádia vstúpila ako nový investor nitrianska spoločnosť Družstvo vzájomnej pomoci (DVP). N-Rádio vlani tržbami z reklamy pokrylo náklady 6-miliónov korún a zbavilo sa aj starých dlhov. DVP sa stalo aj spolumajiteľom Rádia Beta. „Chceme vytvoriť spoločné ponitrianske vysielanie a navzájom si budeme programy vymieňať," uviedol pre TREND spolumajiteľ rádia Jaroslav Dóczy.
Viac frekvencií neznamená aj väčšie príjmy
Možnosť rozšíriť počet potenciálnych poslucháčov láka väčšinu majiteľov rozhlasových licencií. Pokrytie väčšieho územia signálom však vždy neznamená väčší balík peňazí z reklamy ani finančnú sebestačnosť. Trnavské rádio Forte získalo síce možnosť šíriť signál aj v Bratislave, ale na pokrytie jeho nákladov príjmy z reklamy nestačia. Zo 16 miliónov korún, ktoré vlani aj po úsporných škrtoch v rozpočte potrebovali na zabezpečenie chodu rádia, museli vynaložiť na zaplatenie vysielačov 3,5 milióna. „Momentálne máme mesačné náklady 1,3 milióna korún, znížené náklady však môžu ovplyvniť kvalitu," upozorňuje riaditeľ rádia Jozef Šustek. Relácie, ktoré v snahe ušetriť zrušili, podľa neho síce nepočúvali masy divákov, ale práve nimi sa rádio Forte vymykalo zo šedého priemeru. Šéf rádia Forte, ktoré čaká na investora, pomenoval aj dôvody finančných problémov v éteri. „Rada rozdala frekvencie tak, že je na malé Slovensko neúmerne veľa rádií s neatraktívnymi kmitočtami," zdôrazňuje J. Šustek.
V Košiciach popri väčšom rádiu Kiks vysiela aj Top Rádio. Podľa majiteľa Ľubomíra Daněka ako jedno z rádií s najmenším pokrytím od svojho vzniku päťkrát žiadalo o nové frekvencie, dostalo jednu na výmenu. Zdroje z reklamy v okolí Košíc sú podľa neho nedostatočné. Aj preto minulý týždeň požiadali o pridelenie novej frekvencie v Prešove. Podľa Ľ. Daněka vlani skončili s vyrovnaným rozpočtom, čo však neznamená, že by rádio nemusel dotovať. Mesačne náklady na prevádzku sú 600-tisíc korún.
Výhodu majú rádiá, ktoré si dokázali zabezpečiť vlastné vysielače. Patrí k nim aj malé žilinské rádio Frontinus, ktoré sa o poslucháčov v regióne delí s Rádiom Žilina pokrývajúcim vysielaním väčšie územie. „Od začiatku vysielania v roku 1993 sme veľmi šetrili, ale aj tak sa naša mesačná réžia pohybovala od 180- do 200-tisíc korún," uviedol spolumajiteľ rádia Rudolf Podkrivacký. Až vlani sa zbavili starých dlhov. Na príjmoch zhruba 5 miliónov korún sa 70 percentami podieľali tržby z reklamy a finančne si vypomohli aj prenajímaním vlastného stožiara.
Obratom sa RadioNet priblížil k trhovým lídrom
Vďaka spoločnému predaju reklamného času menším rádiám narástli tržby. Stále sa však všetky neuživia.
Čoraz významnejšou pomocou sa pre niektoré z regionálnych rádií stáva mediálna agentúra RádioNet, s.r.o., Bratislava, ktorá ponúka v balíkoch reklamný priestor desiatich malých rádií. Spolumajiteľkou agentúry je tajomníčka Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska Zuzana Mistríková. Niektoré z rádií dostávajú až 80 percent reklamy vďaka tejto sieti. Tržby RádioNetu od jeho vzniku v roku 1997 stúpli zo 4 miliónov korún ročne na 39 miliónov korún.
Zmenil sa aj prístup klientov k regionálnym a lokálnym rádiám. „Zatiaľ čo pred štyrmi rokmi 80 percent reklamy zadanej cez sieť tvorili promo kampane, čiže prezentácie reklamných akcií, teraz sa pomer zmenil a 65 percentami vedú imidžové kampane," konštatuje riaditeľka spoločnosti RádioNet Alexandra Bosioková. Zadávatelia podľa nej zistili, že imidžové celoplošné kampane prezentované vo veľkých rádiách možno efektívne podporiť aj cez regiónálne médiá. Reklamné balíky sa medzi veľké rádio a sieť rozdeľujú aj pri organizovaní rôznych akcií, či súťaží. Hlavnú výhodu – možnosť odprezentovať rôzne spoty šité na región však využíva momentálne menej klientov.
Zvyšujúci sa objem peňazí, ktoré prúdia do regionálnych rádií, však neznamená, že sa všetky uživia. „Rádií je v tejto chvíli o niečo viac, ako sú možnosti slovenského trhu," myslí si P. Kováč. Posledná rozhlasová licencia bola pritom novému subjektu udelená v roku 1999. V roku 2001 vysielalo spomedzi komerčných staníc päť multiregionálnych rádií, deväť regionálnych a sedem lokálnych rádií. „Je tu tendencia koncentrovať rádiá aj preto, lebo niektoré sú v takých finančných problémoch, že krachujú," priznáva P. Kováč. Nerovnomernosť pri rozdelení limitovaných frekvencií je pritom zrejmá. Zatiaľ čo v niekoľkých regiónoch udelila rada licenciu finančne sebestačnému i nezabezpečenému regionálnemu rádiu, v iných akékoľvek chýba. Takých môže byť čoraz viac. „Sú regióny, kde pád rádia a prípadné pridelenie uvoľnenej frekvencie nadregionálnemu rádiu znamená definitívny zánik možnosti, že si daný región – i kedykoľvek v budúcnosti - vybuduje svoje rádio," upozorňuje A. Bosioková.
Materiály pripravila Sylvia Pálková, TREND
