Úspešné rádiá u nás i v zahraničí majú svoj program postavený na prúdovom vysielaní. Časy, keď ešte v 90tych rokoch boli blokové programové štruktúry a po relácii zameranej na konkrétny štýl hudby nasledovalo niečo úplne protichodné, sú pomaly v úzadí. Noviny a časopisy nepotrebujú uverejňovať program staníc ako to bolo niekedy.
Prečo je tomu tak? Odpoveď je jednoduchá. Špeciálnych relácií je rapídne menej. Poslucháč rádio počúva vtedy, keď má naň chuť. Nezapína si ho podľa programu - s výnimkou špecializovaných menšinových rádií a verejnoprávnych okruhov s minoritnou počúvanosťou a cieľom uspokojiť i náročnejšieho poslucháča. To je ale poslaním verejnoprávnych médií. Masa, ktorá je zaujímavá pre komerčné rádiá, je na staniciach, ktoré majú práve prúdové vysielanie. V praxi to znamená jednoducho to, že kedykoľvek si stanicu naladím, viem, čo dostanem. Princíp McDonald's prenesený do rozhlasového éteru. Pokiaľ chce stanica mať čísla a byť obľúbená, nemôže zrazu servírovať niečo iné len preto, že je iná denná doba. Poslucháč sa s ňou budí, ide cez deň z práce a ďalší deň je na nočnej. Obľúbené skladby sú s ním stále bez ohľadu na čas.
Stanica musí mať svoju tvár a tá nemôže byť raz metalová, potom popová a podobne. Vysielanie moderného rádia preto dnes tvorí jeden jasný prúd, nie je predelené blokmi.
