V posledných dňoch návrh na zavedenie kvót s povinnými percentami domácej hudby spôsobil slušný rozruch v rozhlasovej brandži. Proti sebe sú dve strany. Na jednej sú populizmom budujúci kariéru politici a interpreti, ktorí by radi svoje často polotovary počuli z rádií a vyberali šeky s tantiémami. Na druhej strane sú rádiá, ktoré sa toho desia. Prečo?
Dnes veľké stanice testujú hudbu a vedia ako je tá domáca obľúbená. Sú za tým peniaze a prieskumy, ktoré to hovoria jednoznačne. Nie je to výmysel majiteľov staníc. Ak by bolo viac hudby, ktorá je dostatočne dobrá, tak by jej viac hrali. Jednoducho nie je dostatok kvalitnej domácej hudby na dodržanie vymyslených kvót, ktoré dobre vyzerajú niekde na papieri. Zoberme si koľko sa toho vyprodukuje v zbytku sveta. Stanice len kopírujú chute poslucháčov. Vnucovanie niečoho automaticky neznamená, že sa to začne páčiť a bude populárne. Prečo to nenechať na trh? Povinne vkladať do playlistov nasilu domácich interpretov by logicky znamenalo aj menšiu obľúbenosť staníc ako takých. Ľudia by začali utekať k rádiám zo zahraničia, na internet a k iným zdrojom hudby. Domáce rozhlasové stanice by počúvalo menej ľudí, lebo by jednoducho nechceli počuť tie nasilu hrané skladby, ktoré by tam boli len preto, že sú domáce a slúžia pre dodržanie percent. Rádio ako tradičné médium má v dobe nových médií aj tak problém s tým, že už nie je primárnym zdrojom hudby. Ľudia už hudbu nepočúvajú len z rádia a novinky objavujú na webe. Toto by presun k iným zdrojom hudby urýchlilo. Informácie sa už aj tak hľadajú často primárne inde ako len v rádiu.
A mimochodom... dnes už navyše interpreti nemusia nariekať, že ich nik nehrá, môžu byť na Youtube, Last.fm a prakticky kdekoľvek v online svete a prezentovať svoju tvorbu. Nie sú závislí len od rádia ako niekedy. Keď sa mnohým nedarí preraziť tam, zrejme čakajú, že hranie nasilu v rádiách bude cesta. Nebude.
Takýto krok by len odliv poslucháčov od našich staníc urýchlil. Aký by bol následok? Menšie čísla, menšie príjmy. Čo to pre stanice, ktoré mnohé ekonomicky ledva prežívajú znamená asi netreba pripomínať. Štát straty poslucháčov a následne príjmov dotovať nebude. A je cieľom toho kroku krach niektorých staníc? K čomu je toto dobré? Veď predsa, keď bude vznikať dostatok kvalitnej aktuálnej hudby, tak si nájde cestu do rádií sama. Peter Bič Project a ďalší by zrejme o tom vedeli svoje. Rozhodne je to iný pocit ako byť hraný niekde nasilu.
Celý tento cirkus sa dá prirovnať k akémukoľvek podnikaniu, kde sa niečo vyrába. Ak by štát diktoval, čo zo surovín a odkiaľ sa má pre výrobu nakupovať, nastavil by kvóty a výrobca i štát by vedel, že tie suroviny sú nekvalitné... Kam by to viedlo? To by bol predsa hrubý zásah do slobodného podnikania. A v rádiách to hrubý zásah nie je? Je smutné, že o tom rozhodujú ľudia, ktorí v tejto brandži nikdy neboli, nevedia ako veci fungujú ale majú moc a diktujú čo by sa malo. Navyše, prihováranie sa interpretov a dávka populizmu okolo toho na národnú strunu tiež hrá svoju úlohu, keď sa nedá zaujať riešením skutočných problémov v spoločnosti.
Ak to schvália, tak to bude čierny deň a smutné obdobie pre náš rozhlasový trh. Hlavne však to bude krok dozadu.
