V tých časoch nebol internet, no diskutovalo sa o nej hodne. Nie na portáloch a sociálnych sieťach, ale v telke, v rádiu, v tlači, medzi ľuďmi. Rozhlasová pyramída bola na svoju dobu, na prelome 70-tych a 80-tych rokov, najzaujímavejšou stavbou v Československu. Prvýkrát sa z nej ozvalo vysielanie v roku 1985. A k tomuto výročiu vznikol v rozhlase náučný chodník, ktorý zaviedol záujemcov do tých najzaujímavejších zákutí. Na svoje si tu prišli aj mladšie ročníky. Na vlastné oči mohli vidieť pôvodný interiér z pred 30-tich rokov. Mnoho vecí je tu totiž pôvodných, z roku 1985.
Po príchode do vestibulu rozhlasovej pyramídy vás privítajú takéto retro-telefóny, ktoré v dobe príchodu prvých tlačítkových telefónov na prelome 80-tych a 90-tych rokov patrili medzi technickú špičku.
V pyramíde je mnoho takýchto úzkych točitých schodov, ktoré slúžia ako skratky pri prechode medzi štúdiami a réžiami.
Takto to vyzerá na 7. poschodí. V plášti pyramídy sú kancelárie a redakcie. Navrhnutá je tak, aby svetlo prechádzalo zhora naprieč viacerými poschodiami.
Na chodbe pred jednou z redakcií, nachádzajúcich sa v rozhlasovej pyramíde.
Pýcha Slovenského rozhlasu. Veľké koncertné štúdio so špičkovou akustikou. Toto štúdio je „miestnosť v miestnosti“ - stojí na špeciálnych pružinách.
A tu sme pod koncertným štúdiom. Vzadu vidieť jednu z mnohých podpier, na ktorých štúdio stojí. Toto miesto je vysoké približne len 1 meter, takže údržbári tam musia liezť po „štvornožky“.
Jedno z mnohých nahrávacích štúdií v útrobách pyramídy. Tu sa nahrávajú rôzne zvuky do rozhlasových hier, ako napríklad otváranie a zatváranie okien, chôdza po schodoch s rôznym povrchom a rôzne iné.
Za „akváriom“ je nahrávacia technika.
Podzemie rozhlasu je pretkané takýmito chodbami, ktoré vedú k mnohým štúdiám a réžiám. R-19 znamená Réžia 19, z ktorej kedysi vysielalo legendárne Rádio CD International.
Dvere do réžie sú zamknuté, červená na stene už roky nezasvietila. V rozhlase je mnoho štúdií, ktoré sa kedysi dávno aj využívali, no pri dnešných nárokoch na vysielanie už nie sú potrebné a nepoužívajú sa na nič.
Aj toto je v budove Slovenského rozhlasu. Autori rozhlasovej pyramídy mysleli aj na „cezpoľných“ zamestnancov. Priamo v nej totiž vystavali hotelovú časť, kde si pracovníci môžu po robote dopriať aj trochu relaxu.
