Personálne zmeny, ktoré po príchode nového generálneho riaditeľa nastali, vzbudili celkom dosť rozruchu. Tím spravodajstva RTVS napätú atmosféru pociťoval v prvej línii, lebo personálne zmeny sa nediali kvôli Rádiu Devín a vplyvu na operné árie, ktoré sa šíria éterom. Rezník mal dostať pod kontrolu hlavne správy. Pre ne dostal pri voľbe zelenú od SMER-u a SNS a postupne musel za hlasy na riaditeľskú stoličku platiť cenzúrou. Jasné, v dobe, keď neexistovali súkromné médiá a internet, by to šlo rýchlejšie. Dnes je verejná kontrola niekde inde a musel k tomu pristúpiť inak. Figúrky sa na riadiacich pozíciách menili a svoj účel nezapreli. Najprv to bola zrušená relácia Reportéri - následne obnovená ex-premiérovi vadí tiež, lebo sa redaktori domáhajú odpovedí na legitímne otázky. Nepochybne už šéf telerozhlasu dostal nejednu správu o tom, aby ich opäť zastavil. Tu vedenie podcenilo chuť jednotlivcov naozaj riešiť veci, ktoré riešiť treba a vŕtať sa v témach, ktoré hýbu spoločnosťou. Predstava vládnej moci je však iná - naplniť všetky formáty v televízii a rozhlase chválou, prezentáciou sociálnych balíčkov, vlakov zadarmo, kauzy zamlčať a keď do niekoho rýpať, tak len do opozície.
Interný dokument šéfky rozhlasového spravodajstva, Petry Stano Maťašovskej, ktorá nariadila, aby sa neinformovalo v krátkych správach o pripravovaných protestoch a návrhoch opozície, je návratom v čase, a to pred rok 1989. Keď sa nad tým človek zamyslí, nedávno odchádzali z RTVS redaktori televízneho spravodajstva, keď podávali hromadne výpovede pre napätie a nedôveru smerom k vedeniu. Ďalších nepohodlných ľudí jednoducho prepustili. Keď k tomu prirátame túto kauzu, tak výsledok pôsobí hrozivo. Nemali by byť práve verejnoprávne médiá priestorom pre všetky strany, a to bez rozdielu? Jednofarebné správy tu už boli, keď ich cenzurovala komunistická garnitúra a zdá sa, že niektorí ľudia, ktorí v tom období vyrástli, by podobnú cenzúru radi videli opäť. Veď ex-premiér bol aj členom KSČ a kapitán Danko sa v poslednom období prezentuje ako veľký rusofil, a tak nimi vybraný šéf telerozhlasu len plní ich predstavy o fungovaní jednofarebného verejnoprávneho média. Našťastie, stále sa tam nájdu ľudia, ktorí aj v tomto socializme plávajú proti prúdu, no zjavne s vedomím, že im kedykoľvek môžu cenzori klepnúť po prstoch.
Fico evidentne vidí novodobý vzor i v Maďarsku a Orbánovi, ktorý okrem verejnoprávnych médií, čo jeho stranu a osobu velebia, má pod palcom i súkromné médiá. Opozíciu v podstate umlčal a vďaka jednofarebným správam sa mu darí držať pri moci. Nakoniec ex-premiér, inšpirovaný Maďarskom, vytiahol nedávno Sorosa aj práve preto, lebo videl, ako fungoval u susedov… Len táto rozprávka u nás nezabrala.
Ešte jeden pohľad v tejto súvislosti. Koncesionárske poplatky by sme mali platiť všetci. Verejnoprávne médium by nám za to malo poskytovať vyváženú verejnoprávnu službu v rozhlasovej a televíznej podobe. Ak sa však volič opozície z rozhlasu nedozvie o návrhoch opozície, aký význam má ešte platiť koncesionárske poplatky? Miesto Jednotky a Dvojky si týmto tempom môžeme rovno pustiť SMER TV.
Ficovci a Dankovci, ktorí si zvolili Rezníka do funkcie, zabudli na silnú verejnú kontrolu verejnoprávnych, no už častokrát nie svojprávnych médií. Platí však, že ešte stále, no uvidíme dokedy, sú v rozhlase a televízii, napriek čistkám ľudia, ktorí si ústa nenechajú zapchať nezdravým prepraženým rezníkom.
