Takže v dnešnom dieli sa už budeme venovať technike, s ktorou väčšina osadenstva rádia prichádza denno denne do styku - teda vysielaciemu štúdiu. Na záver, ako bonus, prikladám zopár fotografií štúdií slovenských rádií, ktoré by som rád rozšíril na podobnú zbierku ako majú vysielače. Ak by niekto chcel prispieť, pošlite mi ich na adresu balu@funradio.sk, radi uverejníme v pokračovaní tohto dielu.
Technické riešenie vysielacieho pracoviska
V nasledujúcich častiach seriálu sa bližšie pozrieme na samotné vysielacie pracovisko, s tým že si priblížime funkciu jednotlivých zariadení…
Obr. 6-1: Zjednodušená bloková schéma vysielacieho pracoviska
Vysielacie pracovisko [obr. 6-1] môžeme z hľadiska toku signálov rozdeliť na tri časti.
Na začiatku je prvá kategória zariadení, teda tie, ktoré do štúdia dodávajú všetky signály. Sú to napríklad CD prehrávače, mikrofóny, minidisky, rôzne harddiskové systémy, telefóny, ale aj linky z iných štúdií. Všetky signály sa “zbiehajú” v srdci štúdia - mixážnom pulte, odkiaľ pokračujú cez výstupné zariadenia upravujúce výsledný signál napríklad na vysielač.
Druhou je výstupná časť, kde sa už “hotové signály” odosielajú na vysielač [samozrejme nie priamo, tejto téme sa budeme ešte venovať], distribuujú do záznamových zariadení, alebo odosielajú do iných štúdií.
Poslednou, treťou, je kontrolná a riadiaca časť. Jej úlohou je zabezpečiť ovládanie všetkých zariadení vrámci štúdia, ale aj mimo neho, synchronizáciu programu s inými štúdiami, prípadne diaľkové odosielanie potrebných signálov [napríklad RDS dáta priamo na vysielač].
Pre zachovanie prehľadnosti a udržovateľnosti štúdia je dobrým zvykom sústrediť všetky signály do jedného miesta, takzvaného prepojovača. Tento môže mať rôzne formy. Pokiaľ nieje potrebné do signálových ciest zasahovať, ako prepojovacie body veľmi dobre poslúžia v telekomunikáciách dobre známe krone-bloky [optimalizované pre potreby zvukových štúdií - s tromi kontaktami]. Kronebloky navyše umožňujú pohodlne merať signály v príslušných bodoch, a taktiež prerušiť signálovú cestu, prípadne injektovať tam nový [napr. merací] signál. Pevný prepojovač realizovaný kroneblokmi je na obrázku 6-2. Predtým sa na tento účel používali napríklad ježkové prepojovače. Časť signálov, je tiež vyvedená na otvorený prepojovací panel, kde je možné vytvárať, alebo prispôsobovať signálové cesty prepojením káblov medzi príslušnými zdierkami. Príklady realizácie takýchto prepojovačov sú na obrázkoch 6-3 až 6-5.
Obr. 6-2: Pevný prepojovač realizovaný kroneblokmi [FUN Rádio]
[klikni pre originálnu veľkosť]
Obr. 6-3: Univerzálny prepojovač realizovaný konektormi typu 6,3mm jack
[FUN Rádio]
Obr. 6-4: Centrálny prepojovač slovenského rozhlasu [manuálna časť]
Obr. 6-5: Centrálny prepojovač slovenského rozhlasu,
elektronicky ovládaná časť
Klasické prepojovacie panely majú v princípe niekoľko módov prevádzky. Základný je ten, kde je na príslušnej zdierke vyvedený signál a po zasunutí konektora tento signál môžeme odoberať. Ak sa spriahnu dve zdierky navzájom, je možné signálovú cestu prerušiť a vložiť do nej prídavné zariadenie, alebo pripojiť do nej úplne nový signál.
Doba samozrejme pokročila a mechanické prepojovače známe z telefónnych ústrední zo začiatku dvadsiateho storočia už na prepájanie signálov v moderných štúdiách nestačia. Jednak je to spôsobené veľkým počtom rôznych signálov [analógové s rôznymi menovitými úrovňami, digitálne s rôznymi vzorkovacími frekvenciami a počtrom bitov a pod.] a tiež nemožnosťou automatizácie a diaľkového ovládania tohoto systému. Preto je na trhu celý rad viac, či menej zložitých “inteligentných” prepojovacích polí. Tie najjednoduchšie obsahujú len počítačom riadenú spínaciu maticu a do signálu nezasahujú. Tie zložitejšie už priamo spracovávajú aj signál, a dokážu prepájať a mixovať analógové aj digitálne signály.
V prípade dobre navrhnutého štúdia by sa väčšina dodatočne potrebných prepojov mala dať realizovať na prepojovačoch bez potreby ťahať nové káble a rozoberať celé štúdio.
Vysielací mixážny pult
Typickým znakom vysielacieho pultu je jeho maximálna jednoduchosť. Ako už bolo spomenuté, každý zbytočný ovládací prvok je zdrojom problémov, takže naozaj prepracované pulty sú veľmi jednoduché, avšak plne funkčné a ergonomicky usporiadané.
Pred pár rokmi boli na trhu výlučné klasické analógové konzoly, prudký rozvoj v oblasti číslicového spracovania signálov sa ale podpísal značnými zmenami aj v tejto oblasti.
V princípe sa vysielací pult skladá z nasledujúcich blokov:
- vstupný diel
- fadery
- zbernice
- výstupný diel
- kontrolná a ovládacia časť
Preto si najprv vysvetlíme koncepciu vysielacích pultov a neskôr aj jej konkrétnu realizáciu v analógovej a číslicovej forme. Na obrázku 6-6 vidíme vstupnú časť, a na obrázku 6-7 výstupnú časť typického vysielacieho pultu.
Obr. 6-6: Vstupná časť vysielacieho pultu
Obr. 6-7: Výstupná časť vysielacieho pultu
Signál zo všetkých zariadení sa privádza do vstupného bloku mixážneho pultu, ktorého úlohou je upraviť ho na tvar a nominálnu úroveň, používanú v danom pulte. Vysielacie pulty zvyknú mať niekoľko vstupov privedených na jeden fader [tlmič, šabľa]. Dôvod je veľmi jednoduchý - v štúdiu je veľmi veľa zdrojov signálov, ktoré sa dajú rozdeliť do troch skupín, tie, ktoré sa používajú neustále, tie, ktoré sa používajú menej často a tie, ktoré sa používajú zriedka. Je preto neefektívne mať pult s počtom vstupov, rovnajúcim sa počtu zariadení v štúdiu, a na druhej strane je nepohodlné mať k pultu pripojených len pár zariadení s tým, že menej používané sa budú pripájať manuálne v prepojovači. Preto vývojári konštruujú vstupné jednotky tak, aby sa ku nim dalo pripojiť viacero zariadení. Najčastejšie sa stretneme s dvoj, alebo trojnásobnými vstupmi. Podľa zložitosti pultu sa buď dajú nastavovať parametre pre každý vstup jednotlivo, alebo len centrálne pre celú jednotku. Voľba aktívneho vstupu sa následne robí z ovládacieho panela. Špecialitou vysielacích pultov je už spomínané diaľkové ovládanie. Selektor vstupov, musí preto takisto smerovať aj riadiace signály v závislosti od zvoleného vstupu.
Ako som už spomínal vysielacie štúdiá je nutné zapojiť fixne bez možnosti meniť parametre zariadení [odolnosť voči zásahom nekvalifikovaných osôb], preto na paneli vstupnej jednotky nenájdeme [takmer] žiadne ovládacie prvky. Citlivosť vstupov sa nastavuje u analógových pultov priamo vo vnútri trimrom, alebo u digitálnych v dobre chránenom okne.
Bežné vysielacie pulty mávajú 6, 12, 18, alebo 24 vstupov.
Kvôli prehľadnosti dnešný diel ukončím práve v tomto bode, nabudúce si povieme niečo o konkrétnej realizácii všetkých dôležitých obvodov mixážneho pultu, a to aj v analógovej, aj v digitálnej forme. V prípade, že vás tento seriál zaujal a chceli by ste aby som sa venoval neakej konkrétnej téme, alebo máte pripomienky/návrhy k jeho forme, kľudne mi napíšte mail. V rámci procesu neustáleho zdokonaľovania by som chcel mať aj trochu spätnej väzby od čitateľov.
