Kto bol iniciátorom transakcie? Predávajúci či kupujúci?
U nás už od začiatku, keď nás Bauer kúpil, bolo cieľom neskončiť pri jednom rádiu, ale hľadať možnosti, aby sme prevádzkovali viacero staníc. Pri prvom stretnutí s našimi, vtedy novými majiteľmi, sme otvorili tému, že čo bude krok dva. Už vtedy sme si analyzovali trh, aké sú možnosti, no boli sme si vedomí toho, že legislatívne to oficiálne nebolo možné a nechceli sme hľadať cesty ako to obchádzať. Uvedomovali sme si ale, že nie je veľa staníc, ktoré by boli na predaj. Napriek tomu sme skúšali, debatovali sme s potenciálnymi predávajúcimi a nenašli sme nikoho, kto by mal záujem. K prvej možnosti, že by mohlo byť niečo na predaj, prišlo až niekedy v roku 2018 a naša debata sa zasekla na tom, že dohodnúť by sme sa síce vedeli, no stále to legislatíva neumožňovala.
Čiže odvtedy sa čakalo na vhodnú chvíľu...
Tak. Museli sme to odložiť s tým, že registrujeme záujem jednej i druhej strany o kúpu a predaj a počkáme na zmenu legislatívy a následne sa vrátime k stolu opäť. Keď sa to už dalo, tak sme im už z našej strany klopali na dvere.
Prečo to skončilo u Europy 2 a Rádia Jemné? Určite bola možnosť kúpiť aj Vlnu a Anténu Rock.
Z pohľadu predávajúcich nie je problém predať jednu, dve, tri alebo štyri stanice. Z pohľadu kupujúcich sa na to musíme pozrieť minimálne z dvoch hľadísk, a to prvé je ekonomické, aby to dávalo nejaký zmysel. Nemá logiku kupovať všetko, čo je k dispozícii na trhu, ale niečo, čo nám z pohľadu portfólia dáva nejaký zmysel a hlavne čo vieme našim majiteľom aj ekonomicky zdôvodniť, aby to bolo ako celok profitabilné. Druhé hľadisko, ktoré bezpochyby treba brať do úvahy, že kedy môže byť tá mediálna moc vnímaná ako príliš veľká. V prípade tak silnej a dominantnej stanice ako je Expres treba brať do úvahy i to, že by sa asi nikomu nepáčilo, ak by jeden majiteľ mal zrazu 90% trhu. Mohlo by to spôsobiť, keď to tak poviem, isté rozrušenie. Išli sme do toho s tým, že portfólio rozširovať chceme a dávalo pre nás najväčší zmysel v prvej fáze rozšíriť sa o dve stanice.
Ale prečo práve tie dve? Vlna je momentálne číslami zo staníc, čo boli na predaj, najlepšia a skončila u konkurencie.
Bolo to ako pri iných biznisoch, že je to vždy o zhode medzi túžbou kupujúceho a možnosťami predávajúceho. Pri tom, čo sme preferovali a aké možnosti boli, nám vyšli tieto dve stanice najlepšie. Nepozerali sme sa na to z pohľadu aktuálnych čísel, ale skôr z pohľadu dlhodobého potenciálu celej skupiny do budúcnosti.
Takže už máte zmapovaný trh a jasnú predstavu, kam budete tie stanice po všetkých stránkach posúvať, lebo, čo si budeme hovoriť, je jasné, že nemá zmysel držať existujúci stav. Jedna stanica bude na jednom konci vekového spektra, druhá na opačnom konci a Expres medzi nimi so svojou šírkou v strede?
Máme jasnú predstavu o tom, aký je potenciál každej z tých staníc, a to vrátane Expresu a aký by bol ideálny pozicioning týchto staníc. Robíme si pravidelne mapping study, poslednú sme robili na jar a z nej nám vyplynuli tri segmenty, ktoré z pohľadu počúvanosti môžu byť veľmi atraktívne. V jednom z nich máme veľmi pevne zasadený Expres a vieme, čo sú jeho silné a slabé stránky. Okrem toho sa nám ukázali dva segmenty, kde by sme chceli, a nebude to ani zajtra, ani o mesiac, ale v nejakom strednodobom horizonte, dostať tieto dve stanice. Áno, prirodzene, keď sa pozrieme na to, ako sú formátované - Europa 2 bude okupovať skôr ten mladší, progresívnejší segment oproti Expresu a naopak Jemné majú skôr potenciál okupovať ten starší segment, ktorý je konzervatívnejší od Expresu. Už teraz sú tie stanice zmysluplne a logicky rozložené a aj keď by sme nemali záujem robiť nejaké revolučné zmeny, už teraz by to portfólio dávalo zmysel. Nechceme sa samozrejme uspokojiť s tým, kde je to teraz. Chceme skúšať, aký je maximálny potenciál, kam sa dá až rásť, aby tá synergia týchto troch staníc dávala čo najväčší zmysel a aby sme týmto zároveň rozšírili ponuku aj pre poslucháčov, aby mali pocit, že si môžu vybrať, aby tie stanice boli jasne formátované a promované.
Môže to v tom strednodobom horizonte prísť do štádia, že budete meniť značky vašich nových staníc?
Určite by som to nevylučoval ako krok do budúcnosti, ak realita ukáže, že ak niektorý z tých brandov s tým nastavením a s tým zasadením, kde je, nedokážeme posunúť tam, kde by sme ho chceli mať, tak stanicu môžeme kompletne reformátovať, a to vrátane zmeny názvu. Nie je to však na programe dňa.
Jemné už dávno nie sú len Jemné, ako boli niekedy Jemné Melódie, čo bola asi najväčšia reálna rozhlasová revolúcia od naformátovania Expresu. Pod zatiaľ existujúcim majiteľom, ten produkt skôr pokazili, nehovoriac o kanibalizácii druhého okruhu - Vlny. Názov, ktorý bol niekedy claim, už nezodpovedá realite...
Aj preto hovorím, že ak to nebude zodpovedať tomu, kde tie stanice v budúcnosti chceme mať, tak určite pre nás nebude prekážkou, že stanica má nejaký názov, históriu a že by sme sa toho mali držať dogmaticky. Sme pripravení ísť do úplne revolučnej zmeny, aby sme to portfólio vybudovali efektívnejšie.
Na opačnom vekovom spektre je Europa 2. Mladého poslucháča je dnes veľmi ťažké osloviť, je veľmi prelietavý medzi rôznymi zdrojmi obsahu, rádio nepočúva, a keď, tak priemerne strávený čas počúvaním je veľmi krátky oproti staršej populácii. Teenageri hudbu už hľadajú inde, ako v rádiu. Ako mladý bude poslucháč Europy 2 v tom vašom ponímaní aby to dávalo zmysel a čísla?
Akékoľvek príliš úzke formátovanie stanice môže byť lákavé a určite by si získalo svojich skalných poslucháčov, ale je veľmi ťažké z toho urobiť aj biznis. Máme taký príklad na trhu...
Anténa Rock so síce skalnými fanúšikmi, ale nerentabilná...
Tak. Sme príliš malý trh z pohľadu množstva ľudí, poslucháčov i peňazí, ktoré sú na ňom, v rádiovom biznise špeciálne. Navyše sme limitovaní tým, že niekde je zasadený Expres a nechceme mať v portfóliu stanice, ktoré sa budú kanibalizovať. Postaviť stanicu, ktorá by bola vyslovene teenagerská by bolo síce lákavé, no z pohľadu biznisu by to mohlo byť veľmi ťažko efektívne.
Síce by bolo dobre naformátované, no s minimom poslucháčov. Zaujímavých čísel v MML-TGI by ste sa zrejme dnes s takým formátom nedočkali.
Aj z hľadiska čísel. U mladých, možno by sme dosiahli vysoký týždenný reach, no ten time spend listening by zrejme nebol ideálny, aby to dávalo nejaký zmysel v portfóliu. V tomto smere určite neplánujeme ísť do nejakého extrému.
Ako ste tie rádiá vnímali u predošlého vlastníka? Kedysi sa hovorilo, že Expres môže poraziť len niekto s viacerými stanicami. Mali sme tu teraz dlhší čas takú štvoricu pod jednou strechou a nerobili to síce úplne zle, ale ani z ďaleka najlepšie. K vám sa ani nepriblížili.
To zhodnotenie by som nechal na bývalého vlastníka, resp. vlastníkov týchto rádií, či dosiahli to, čo chceli. Keď to poviem za nás, ako konkurentov, tak v prvom rade to ohrozenie vychádzalo z obchodnej stránky, kde proti nám, aj keď silnej stanici, je zrazu portfólio, skupina štyroch staníc. To ohrozenie teda ani nevyplývalo z toho, že by ktorákoľvek z týchto staníc nám mohla nejak výrazne ukrojiť z nášho koláča v počúvanosti, ako skôr z toho, prečo na konci dňa existujeme, a to je biznis.
Časom, keď toto celé prebehne, teda na trhu pribudnú dve nanovo profesionálne naformátované stanice, uvidíme, čo Fun Rádio urobí s Vlnou, no keď toto vynecháme, aj keď sami naformátujete a zlepšíte dve stanice, zvýšite tlak na Expres z jednej a druhej strany, myslím vekovej. Neobávaš sa toho, že Expres, aj keď trochu, ale potiahnete dole v počúvanosti?
Musíme zmeniť paradigmu, nemôžeme sa pozerať už len na jeden kus a robiť všetko pre to, aby ten jeden kus bol dominantný za každú cenu. Musíme sa už na to pozerať ako na celok a portfólio. Samozrejme, že prioritou ostáva, aby sme mali jednotku na trhu. Nechceli by sme o ten status, a teraz nemyslím na jednotku medzi komerčnými rádiami, ale celkovo, prísť. Samozrejme, že chceme, aby tie nové stanice boli čo najlepšie, čo najúspešnejšie a je jasné, že časť segmentu poslucháčov sa bude prekrývať s Expresom a určite nebudeme zámerne ani jednu, ani druhú stanicu dusiť, len aby neohrozili Expres, no budeme zároveň robiť všetko pre to, aby Expres jednotkou aj naďalej ostal. Máme na to dosť informácií, dát, prieskumov a máme na to trénovaný tím, aby sme to správne nastavili a vyvážili.
Obchod fyzicky prebehne k 1. októbru?
Plán je taký, že k finálnemu uzavretiu toho obchodu príde v posledný septembrový deň a od 1. októbra by sme mali mať v portfóliu obidve stanice a zároveň náš exkluzívny zástupca pre sales - Bauer Media Slovakia bude zastrešovať tieto tri stanice.
Ako bude prebiehať samotná integrácia do vašich štruktúr? Rádiá sa presťahujú do vašich priestorov?
Plán je taký, že rádiá sa presťahujú na našu adresu, kde sídli Expres, no nemôže to nastať hneď k 1.10. lebo v rámci tohto procesu potrebujeme stavebne upraviť existujúce priestory. Tam rátame, že to prebehne počas maximálne šiestich mesiacov, najneskôr do konca marca budú štúdiá tam, kde sú.
Ostane v pôvodných priestoroch nejaký čas aj Vlna? To by bola konkurencia na rovnakej chodbe, a to minimálne dočasne.
To je otázka na niekoho iného. Ja osobne by som v tom problém nevidel. Vo svete je to bežné, že sú firmy z rovnakého segmentu, pod rôznymi majiteľmi a zdieľajú rovnaké priestory.
Nebudú väčšie zmeny až po sťahovaní? Dovtedy prieskumy, minimálne hudobné, nemá zmysel robiť, kým to nie je u vás...
To by som nepovedal. Naša ambícia je chopiť sa manažmentu, programu, vysielania, marketingu značiek od prvého dňa. Chceme, aby to napredovalo čo najrýchlejšie dopredu. To fyzické presťahovanie staníc sa s tým nebude spájať. Od prvého dňa chceme investovať do obsahu, ľudí, proma, marketingu... V našej skupine - Bauer má v niektorých krajinách rádiá porozhadzované po celej krajine.
To, že ste v tejto skupine, ktorá prevádzkuje rádiá v rôznych krajinách, má iste svoje výhody. Konzultanti obvykle prinesú na trh, kde pôsobia, úspešný nový nápad z inej krajiny. Tu si viete zrejme zdieľať informácie medzi sebou.
Je to tak. Tým, že máme sesterské stanice v rôznych krajinách, vieme sa vzájomne inšpirovať a zdieľať medzi sebou informácie o tom, čo funguje a čo nie. Z časti to supluje prácu konzultantov, a to je naša výhoda.
Ako to bude vyzerať po prebratí dvoch staníc v rámci personálnej štruktúry? Predpokladám, že ľudia, ktorí majú na starosti program, hudbu, marketing, budú riadiť program, hudbu či marketing aj na nových okruhoch.
Tým, že ešte riešime nejaké posledné úpravy tej štruktúry a jej interné oznámenie nášmu tímu a novým ľuďom, ktorí prídu s našimi akvizíciami, by som nerád prezradil všetky detaily. Zmysel je ale využitie maximálneho synergického efektu. Aby som nebol úplne tajomný, tak mať jedného skupinového programového riaditeľa dáva zmysel. Je dobré mať jedného človeka, ktorý má prehľad o programe v celom portfóliu, pozerá sa na to ako na celok.
Expresnet, ktorý prevádzkuje sieť vašich vysielačov, zrejme tiež využijete v rámci synergií a niektoré z kót začnú šíriť aj nové okruhy. Samozrejme, niekde sú zrejme zmluvy, ktoré nejakú dobu ešte platiť budú...
Jedna vec sú zmluvy, niekde sú to možnosti, lebo kým Expres je postavený na sieti malých vysielačov rozosiatych po celom Slovensku, tieto nové stanice majú niektoré silné ženevské frekvencie, ktoré ani nie je tak ľahké presunúť z kót Towercomu, a tam nemáme ambíciu to meniť. U menších frekvencií je to iné, tam môže prísť k presunu. Napríklad Europa 2 má časť vysielačov vo vlastnej správe, resp. pod subdodávateľmi a tam ich budeme chcieť prebrať ako Expresnet.
Teraz, keď skončí Anténa Rock a frekvencie budú k dispozícii, majú v portfóliu pár zaujímavých, budete ich chcieť na zlepšenie pokrytia? Expres bol vždy vytrvalý uchádzač o frekvencie a niekde slabšie sa nahrádzali lepšími, keď bola taká možnosť.
Ak budeme niekde vidieť, že nám frekvencie v pokrytí pomôžu, budeme sa uchádzať. Nemyslím teraz už len Expres, ale aj Jemné a Europu 2. Platí to aj o existujúcom výberovom konaní, kde sme sa o niektoré frekvencie, ktoré sú vo výberovom konaní aj opakovane ako Expres už neuchádzali, no môžu byť teraz, keď sa na to pozeráme už i cez optiku pokrytia dvoch nových rádií, užitočné.
Keď toto celé prebehne, prejde nejaký čas, lebo bude trvať, než to vyladíte a aj v prieskumoch MML-TGI uvidíme výsledky až po nejakom čase. Kde vidíte svoje postavenie, už ako trojice staníc na trhu? Myslím formátové hľadisko, počúvanosť, niekde musia byť tie ciele nastavené... Tie tri stanice, keď teraz zrátame, majú nejaký podiel na trhu, ale ako sme sa rozprávali, cieľom nie je zachovať existujúci stav, ale rásť a niekomu aj brať...
Ako celok máme ambíciu rásť. Máme taký interný materiál na 10 rokov dopredu, no nechceme s tým ísť na verejnosť, no môžem potvrdiť, že nechceme udržiavať momentálny stav, ak zrátame tento stav po počúvanosti, či share, chceme rásť, ale to závisí od strašne veľa premenných. O dva-tri roky môže tento trh vyzerať úplne inak, možno prídeme do bodu, že budeme chcieť ešte portfólio rozšíriť. Do konkrétnych čísel by som nešiel, no keď jednoducho sčítame existujúce čísla týchto troch staníc, chceme mať viac.
Ako bude vyzerať celkovo slovenský rozhlasový trh po tých všetkých zmenách? Teraz sme na začiatku vôbec najväčších zmien za posledné roky. Čo to prinesenie bežnému poslucháčovi, ale aj agentúram, klientom?
Ja by som rád veril, že tá konsolidácia sa týmto nie skončí, ale začne. Že aj tu pochopíme, že sa nedá fungovať spôsobom, kedy máme desiatky rádií a každé má svojho majiteľa, budovu, v ktorej sídli, separátny manažment, financovanie, všetko... Z ekonomického hľadiska to v dnešnej dobe nedáva zmysel a je nevyhnutné z dnešného hľadiska spájať to do väčších skupín. Teraz to nakoniec zákon umožňuje a dovoľuje.
V tomto smere netreba chodiť ďaleko. Český trh funguje tak, že sa tam malé rádiá sieťujú, využívajú synergie programové, marketingové, obchodné, minimalizujú náklady, inak by asi mnohí neexistovali...
To je presne to. Ak sa to podarí, tak aj pre poslucháča, aj pre reklamných zadávateľov to môže byť atraktívnejšie, lebo tá ponuka bude pestrejšia. Keď má jeden subjekt portfólio, má v ňom veľa staníc, tak ich logicky formátuješ tak, aby každá zo staníc šla po inej skupine poslucháčov, nie proti sebe, a tak vzniká oveľa zaujímavejšia ponuka, ako keď máš napríklad 5 hráčov, samostatné subjekty a každý chce plus-mínus tú istú cieľovku. Do toho je ešte viac potlačená pestrosť kvótami, ktoré nás všetkých nútia v podstate hrať to isté a 25% hudby v rádiách v podstate unifikujú. Ja verím, že zmena toho, že jeden subjekt môže mať viacero staníc a do toho ak by sa zrušili kvóty, tak by to bolo obrovským prínosom, éter by bol pestrejší. Keď to bude pestrejšie, malo byť viac aj poslucháčov, aj by pri rádiu trávili viac času a aj peňazí z reklamného koláča by následne malo byť viac.
Viac peňazí v zmysle, že by trh narástol ako celok, alebo, že by rádiá mohli rásť i na úkor iného mediatypu?
Ak by rádiá dokázali osloviť viac ľudí, tak by mohli získať časť peňazí napríklad z klesajúceho printu. Našim cieľom je teraz mať silné portfólio troch staníc s atraktívnou ponukou a výbornými výsledkami, aby sa zadávateľom oplatilo do nás investovať a aby sa tie investície postupne navyšovali.
Tretia vlna pandémie a rádiá
Pred časom sme sa rozprávali o tom, ako pandémia ovplyvnila reklamný trh. Inzerenti sa zľakli, keď to celé vypuklo, hlavne menšie rádiá narážali na existenčné problémy, potom sa ale situácia upokojila. Aký je stav teraz?
Chvíľu budem hovoriť z pozície prezidenta Asociácie rádií Slovenska. Prešli sme si viacerými fázami, ten prvý šok, ktorý prišiel v apríli minulého roka, bol niečo, na čo nebol nik pripravený. Ani rádiá, ani trh, a preto tam prepad bol masívny. Keď sme robili prieskum medzi členmi, tak tam ten prepad bol pri tých úspešnejších okolo 60% až po 90-100% prepad. Tam boli vyslovene rádiá, hlavne tie malé, ktoré išli príjmom doslova na nulu. Potom, po prvej vlne, sa to začalo zotavovať a druhú vlnu, ktorá skončila teraz na jar, sme už za rádiá v asociácii nevyhodnocovali, no môžem povedať za nás, za Expres, že tá druhá vlna nebola dramatická, tam prepad síce bol hlavne v prvých mesiacoch tohto roka, keď sa medziročne porovná január a február pred covidom a počas druhej vlny, no nebolo to na úrovni toho, čo sa udialo, keď to vypuklo. Teraz sa zdá, aj čo sa bavím s kolegami z iných rádií, že ten trh sa prebudil a od nejakého mája - júna sa tie peniaze začínajú vracať naspäť, biznis sa rozbehol, a napriek tomu, že nad nami visí výkričník ďalšej potencionálnej vlny, tak zatiaľ to ide dobre.
Dobre znamená, že dobre za daných okolností, alebo dobre, že je to už v číslach ako pred covidom?
Ak by som vychádzal z toho, ako to bolo doteraz, že prišiel obrovský prepad, potom obrovský návrat a potom o niečo menší prepad a tomu zodpovedajúci návrat, tak teraz očakávam, že v tejto tretej vlne to bude už len malý prepad a malý návrat a keď sa pozriem na nás, ako na Expres a porovnám to medziročne, tak sme nad rokom 2019 už v tejto chvíli aj napriek týmto turbulenciám.
To je veľmi pozitívna správa. Keď to celé vypuklo, tak to vyzeralo dosť hrozivo, hlavne pre tie menšie stanice.
To je iná situácia. Do covidu sme vošli ako zdravý, silný a odolný organizmus. Mnohé stanice mali problémy aj predtým, tak to covid len umocnil.
Prieskumy MML-TGI nereflektujú zmeny v reálnom čase, ale so značným časovým odstupom. K dispozícii však máte neverejné digitálne dáta z prieskumu adMeter. Ako sa prejavila pandémia tam? Bolo cítiť, že ľudia nechodia do práce, necestujú autami, kde stále dominuje rádio?
Existenciu adMeter som si práve v tých kritických mesiacoch veľmi pochvaľoval, pretože zrazu v situácii, keď sa nedá spoliehať na dlhodobé dáta, lebo kým prídu, už je situácia iná, mení sa dynamicky, tak mať čísla, ktoré sú nezávislé, merané automaticky, chodia každý týždeň je skvelé. Takže napríklad v tomto týždni vidíme, ako prebiehalo predchádzajúcich sedem dní. Na základe dát z adMetra sme videli, ako dramaticky, a to špeciálne u rádií, ktoré sú postavené na aktívnych poslucháčoch v zmysle pohybujúcich sa v autách, chodiacich do kancelárií, nás ten lockdown, hlavne v tej prvej vlne hodil do priestoru, v ktorom sme neboli nikdy predtým - to bol prepad masívny. Podobne ako sa to udialo v predaji reklamného času i v počúvanosti po rýchlom prepade sa to začalo vracať. Už v minuloročnom lete sa to vrátilo do normálu a potom tá druhá vlna to opäť trošku skresala, no prakticky od februára sa to vracia späť. Keď sa pozrieme na tie elektronické dáta dnes a kde sme boli pred rokom, tak pre nás tam vidím v zásade lepšie čísla počúvanosti, podielu na trhu - opäť sa potvrdzuje, že ten silný organizmus v tej kríze lepšie prežije. Nám tie elektronické dáta dávajú presný obraz o tom, kde sme a ako sa vyvíja situácia na trhu a do istej miery sú aj indikátorom toho, čo môžeme potom očakávať v tých oficiálnych číslach MML-TGI. To podstatné ale treba spomenúť, že covid síce spôsobil chvíľkový pokles rádií ako celku, no potom prišiel návrat a nedá sa povedať, že by sa časť ľudí k rádiám potom už nevrátila.
Nebola by vôľa trhu, zmeniť zastaralé prieskumy MML-TGI a nahradiť ich adMetrom, ako bernou mincou na trhu pre rádiá i zadávateľov aj s povedzme ešte väčšou vzorkou? Doba sa mení, máme tu digitálne meranie počúvanosti a je škoda, že je neverejné.
To je komplexnejšia otázka. Do nej majú hlavne čo povedať zadávatelia. Ako vysielatelia si môžeme povedať čokoľvek, nakoniec to vždy bude na klientoch a mediálnych agentúrach, ktoré budú rozhodovať o tom, ktoré čísla budú pre nich smerodajné. Pre nás by bolo najlepšie, keby sme mali jednu menu na trhu, ktorá by bola všeobecne trhom akceptovaná a zároveň by bola moderná a zodpovedala tejto dobe.
V nadväznosti na to, teraz budete zásadnejšie meniť dve stanice, možno, keď to budú prieskumy ukazovať i kompletne rebrandovať, a než výsledky uvidíte v MML-TGI – načakáte sa. Takto i z hľadiska predaja, keď bernou mincou je denníčkový prieskum, tak čísla a ich zobchodovanie jednoducho budú čakať...
Áno, mohli by sme však síce teraz hneď zverejňovať digitálne merania, no neznamená to, že by na ne klienti a agentúry reagovali. Už teraz však, aj keď čísla nie sú verejné, mnohé agentúry ich majú k dispozícii. Môžu ich reflektovať, ak sa tak rozhodnú. Platí však, že ak by sa niekedy v budúcnosti rozhodlo prejsť na takúto formu prieskumov, je podstatná vzorka, aby sa dal považovať za tú jednu jedinú hlavnú menu na trhu, a to stojí dosť peňazí. V tomto smere, sme anomáliou. Ako malá krajina máme elektronické meranie a mnohé väčšie, bohatšie krajiny ho nemajú vôbec, a to zrejme i preto, že nenašli ten model, ako to ufinancovať.
Tu ale platí, že ak by agentúry akceptovali digitálny prieskum u nás, prispievali by naň a náklady by sa rozložili medzi viacero subjektov, prípadne by sa mohla navýšiť vzorka.
Preto hovorím, že je to oveľa komplexnejší problém, než len naše rozhodnutie. Treba povedať, že teraz síce zodpovedám za jednu stanicu, budem za tri, no do systému adMetra žiadna nová stanica neprichádza, všetky tieto stanice tam už sú a rozhodnutie, či bude adMeter tým kľúčovým prieskumom pre trh nie je len na nás. Aktuálne tento prieskum používame na naše interné analýzy, je podkladom aj pre naše strategické rozhodnutia.
Viem si predstaviť, že pre program je to nedoceniteľná vec, lebo efekt zmien je vidieť doslova v reálnom čase. Pri MML sa programové oddelenia vždy načakali na výsledky svojej práce. Takto sa dá reagovať okamžite.
Pre nás je toto vo chvíli, keď budeme transformovať celú skupinu veľmi efektívny a dôležitý nástroj, a to aj napriek tomu, že sa to, čo robíme v MML dátach prejaví až neskôr.
Digitalizácia rozhlasu
Vidíš rok 2026, keď by sme mali prejsť na digitálne vysielanie a vypnúť analóg ako reálny?
Nie. Vôbec nie. Mám na to jasný názor, ktorý opakovane hovorím, a teraz nie iba za Expres, ale aj ako prezident Asociácie rádií Slovenska - nevidím reálne vypnutie analógu v roku 2026, je to prakticky vylúčené, a to napriek tomu, že je existujúca a vládou schválená stratégia a je stále platná.
Nás by malo dovtedy čakať dokoordinovanie frekvencií pre štyri celoplošné multiplexy, nejaká paralelná prevádzka a prijímačov je na trhu minimum. Tu je zaujímavý i fakt, že i teraz sa licencie na analóg predlžujú o 8 rokov, čo je už za týmto horizontom. Štát by potom staniciam v podstate s platnými analógovými licenciami povedal, teraz to vypnite?
To je jedna rovina tohto celého. Treba si uvedomiť, že na frekvenciách, kde je teraz rozhlasový analóg nie je ďalší plán využitia tohto spektra. V tomto sa to líši od televízie, kde sa analóg vypínal aby uvoľnil priestor na iné využitie, no rozhlasové digitálne vysielanie je v úplne inom pásme. Znamená to, že ak by sme aj po roku 2026 vysielali v analógu, tak by sme ničomu, žiadnej službe neblokovali priestor. Ten priestor by sa odchodom len uvoľnil bez ďalšieho využitia. Z toho pohľadu, je na stole otázka, že prečo vôbec vypínať analóg? Ak je jediným argumentom, že prečo vypínať FM, že potom nikto neprejde na digitál, tak to sa mi zdá trochu krátkozraké. Už dnes, kto chce, môže vysielať digitálne.
4 multiplexy, ktoré tu majú vzniknúť, by mali zvládnuť až 60 celoplošných staníc. Zniesol by to tento trh?
Na to sa treba pozrieť aj z druhého pohľadu, nie iba či trh unesie 60 staníc, ale či dnes o ten priestor, medzinárodne koordinované multiplexy zabojujeme. Aktuálne je to vo fáze medzinárodnej koordinácie, je dobré mať čo najviac priestoru, ako neskôr ho mať málo. Chápem, že z komerčného hľadiska sa 60 staníc zdá možno ako utópia, ale z druhej strany rozumiem i tomu, že teraz, keď sa frekvencie koordinujú, je vôľa mať toho priestoru čo najviac.
Neušiel ale rozhlasovému digitálu vlak? S televíziou a prechodom na digitál vieme, ako to dopadlo a u rádií, než príde rok 2026, tak mobilný streaming a rôzne iné nelineárne formy “konzumovania” audio obsahu budú tak ďaleko, že toto môže skončiť pri naozaj minoritnej množine ľudí, ktorí to budú využívať, a následne tomu bude zodpovedať i záujem vysielateľov.
Ten vlak už ušiel. Digitál sa mal uviesť na trh v čase, keď sa ľudia ešte len rozhodovali medzi televíznym, rádiovým prijímačom a printovými novinami, ktoré si ráno kúpili v stánku. Vtedy ešte bolo možné povedať niekomu, kto chcel počúvať muziku v práci, aute, na chalupe - kdekoľvek, že od budúceho mesiaca, roka si potrebuješ kúpiť nový prijímač a bude tam niekoľkonásobne viac staníc. Ale povedať niekomu teraz, že aby si toto rádio počúval o 5 rokov si musíš kúpiť nové rádio, tak čo asi urobí ten bežný človek. A teraz nehovorím len nejaký dojem, nakoniec v rámci Skupiny pre digitálne vysielanie sme si dali urobiť prieskum, a to dokonca bola jedna z našich podmienok, ako komerčných vysielateľov, že na to, aby sme mohli napredovať podľa tohto plánu sa musí priebežne robiť hĺbkový prieskum trhu, ktorý povie, že aká je penetrácia prijímačov medzi ľuďmi, aká je ochota ľudí kupovať nové prijímače, čo by ľudia robili, keby sa FM vysielanie vyplo a už z toho prvého prieskumu, ktorý je 2-3 roky starý vyplynulo, že ochota veľkej časti populácie je takmer nulová. Už vtedy sme videli, že keď ľuďom povieme, že budú musieť všetky rádiá, ktoré majú doma, v práci, na chalupe, či v aute vymeniť, aby počúvali tie rádiá, ktoré na trhu sú, tak by to bol úplný koniec. Jediný, kto by to prežil a vyťažil by z toho obrovskú výhodu, by bol, pochopiteľne, verejnoprávny rozhlas.
Aká bola tá penetrácia prijímačov v tomto prieskume?
Je to už starší prieskum, no tam sme sa pohybovali v jednociferných číslach percentuálne. Dnes to bude o niečo viac, ale nie preto, že by si ľudia vymenili rádiá, ale kvôli tomu, že nové autá už majú rádiá, ktoré sú schopné prijímať aj digitál. Nič sa nedeje na trhu, čo by naznačovalo, že penetrácia digitálnymi rozhlasovými prijímačmi by nejak zásadne mala rásť. Nie je k tomu žiadna kampaň, žiadne nové rozhlasové služby, prijímateľné iba cez digitál neexistujú, nik nerobí nič. Do istej miery sa vyčíta nám, že sa do toho nezapájame, no aká by mala byť naša motivácia?
Stálo by to peniaze a poslucháčov by to neprinieslo.
Je to tak, ja si neviem predstaviť vyrábať a živiť okruh v tejto chvíli len pre digitál, kde by bolo nebodaj nejaké hovorené slovo, alebo správy, čo stojí dosť peňazí. Na to by sme nemali šancu zarobiť. Veľmi ťažko by sme tam hľadali nejaké ekonomické opodstatnenie.
Aké máte plány s digitálom u vás? Budete paralelne aj v analógu, aj v digitálnych multiplexoch? Nemyslím teraz hneď, ale povedzme, keď už budú reálne celoplošné multiplexy, aktuálne máme len “ostrovčeky” s digitálnym signálom. Stanice, ktoré kupujete, tie mali digitálne licencie, no tým, že sa nedali previesť na nového majiteľa, museli sa vrátiť...
Predchádzajúci majitelia našich nových staníc vrátili tie digitálne licencie, pretože nemali by pre nich už žiadny zmysel po tom, čo rádiá prejdú pod nového majiteľa. Digitálne licencie sú neprenosné. Obratom, po tom, čo digitálne licencie vrátili, sme o ne ako noví majitelia požiadali pre Europu 2 a Jemné, digitálnu licenciu na Expres máme tiež.
Ale využijete ich? Budete vôbec vysielať digitálne?
Pre nás to nie je v rámci výroby programu nejaký náklad navyše, ak budeme vysielať len existujúce okruhy. Licencia nás nestojí tiež nič a ak nájdeme nejaký ekonomicky atraktívny model dohody s Towercomom ohľadom šírenia týchto staníc, prípadne ich odnoží v digitále, tak to nevylučujem. Z pohľadu biznisu to ale nie je pre nás priorita, nie je to nič atraktívne, no pokiaľ to bude za nulové alebo minimálne náklady navyše, tak prečo nie, ak prostredníctvom toho zasiahneme dodatočných pár desiatok-stoviek ľudí, ak to nebude za nezmyselné peniaze.
Nekonečný boj s kvótami
V akom stave je váš boj proti kvótam na domácu hudbu? V minulosti ste sa s licenčnou radou aj súdili.
Súdili sme sa, lebo keď to celé začalo, niekto výnimku dostal, niekto nie a nebolo to vôbec prehľadné prečo ju niekto dostal, niekto nie a bez veľkého prekvapenia sme vtedy ten súd vyhrali. Súd chcel, aby rada lepšie zdôvodnila, prečo nám tú výnimku neudelili. Vtedy sa k tomu Rada postavila tak, že prestali dávať výnimky plošne. Dlhodobo sa netajíme tým, že kvóty, ako nástroj, tak ako sú vymyslené, ako sú napísané, sú nielen nezmyselné, ale aj kontraproduktívne. Principiálne ich odmietame a porušujú z nášho pohľadu viacero našich práv, a to aj napriek tomu, že Ústavný súd konštatoval, že nie sú v nesúlade s ústavou. To ešte stále ale neznamená, že je to férový nástroj a že keď nejaký nástroj je v súlade s ústavou, že nevytvára neférové prostredie. Uprednostňuje jednu časť kreatívneho priemyslu a ich záujmy na úkor inej, ktorá to má zaplatiť v podobe toho, že budeme hrať pesničky, ktoré by sme inak nehrali, že budeme investovať do prieskumov viac, než by sme investovali, lebo testujeme aj skladby, ktoré by tam za normálnych okolností ani neboli.
Po politických zmenách nie je na Ministerstve kultúry vôľa pohnúť s tým?
To je skôr na nich, ako predkladateľovi zákona, ja hovorím za nás, teraz ako celu asociáciu rádií, že náš postoj sa nemení a kvóty ako nástroj odmietame. V dobe, keď poslucháč môže počúvať nielen licencované rádiá a nielen rádiá zo Slovenska - všetko je v podstate našou konkurenciou, ale ich sa kvóty a regulácia netýka. Regulátor tu znevýhodňuje rádiá, ktoré musia dodržiavať isté pravidlá, platia v tejto krajine do Sozy, Slovgramu, platia tu dane a sú znevýhodnené oproti rádiám zo zahraničia, či subjektom, čo licenciu nepotrebujú. Je to spiatočnícke. Pred 20 rokmi by to bolo zdôvodniteľné, ale nie dnes. Aj keď som sa pozeral na čísla, koľko peňazí to prinieslo interpretom vo vyjadrení finančnom, tak to tiež nie je nič zásadné, prečo by to bolo odôvodniteľné. Odmietame to a budeme robiť všetko pre to, aby podobná regulácia v novom zákone nebola.
