Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil v dňoch 10. až 31. mája 2021 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1.030 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu vo veku nad 15 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. Prieskum verejnej mienky uskutočnila agentúra FOCUS v spolupráci s agentúrou MARK BBDO.
Hudbu najčastejšie stále počúvame z rádia
Podľa prieskumu až 69% obyvateľov Slovenska počúva hudbu z rádia denne aspoň 1 hodinu. Za uplynulých päť rokov však výrazne vzrástol počet ľudí, ktorí hudbu počúvajú z internetu: aspoň hodinu denne ju počúva (pozerá) prostredníctvom sociálnych sietí 20%, streamuje z internetu 11% opýtaných a zo svojho smartfónu ju počúva 19% obyvateľov Slovenska starších ako 15 rokov. Naopak, výrazný pokles zaznamenali tradičné zariadenia na počúvania hudby ako je televízia (pokles o 16 percentuálnych bodov oproti roku 2015) a MP4/MP4 prehrávače (pokles o 12 %).
Slovenskej hudby je v rádiách tak akurát
Viac ako polovica respondentov (55%) si myslí, že v slovenských rádiách je vo všeobecnosti dostatok domácej, teda po slovensky spievanej hudby; 35% respondentov si myslí opak.
Na otázku, či je slovenskej hudby dostatok aj v konkrétnom rádiu, ktoré najčastejšie počúvajú, až 64% poslucháčov odpovedalo možnosťou "je to tak akurát, primerane"; 28% poslucháčov uviedlo, že "je jej málo a malo by sa jej hrať podstatne alebo aspoň o trochu viac" a iba 4% tvrdia, že slovenskej hudby je v rádiách veľa a malo by sa jej hrať menej (Pozri: Graf č. 1).
O primeranosti vysielania slovenskej hudby v rádiách sú relatívne najviac presvedčení poslucháči Rádia Expres (73% z nich tvrdí, že slovenskej hudby je vo vysielaní ich rádia tak akurát); podstatne alebo aspoň o trochu viac slovenskej hudby sa zas relatívne najviac dožadujú poslucháči rozhlasovej stanice Slovensko (44% z nich).
Graf č. 1: Je v rádiu, ktoré v súčasnosti počúvate najčastejšie, dostatok domácej, teda slovenskej hudby?
Vo vysielaní rádií by malo 50% hudby pochádzať zo Slovenska
Koľko percent z vysielanej hudby by teda malo pripadať na slovenskú tvorbu? Opýtali sme sa konkrétne: "Koľko z 10 hraných skladieb v rádiu, ktoré počúvate najčastejšie, by malo – podľa Vás – pochádzať zo Slovenska?" Odpovede boli takmer rovnaké ako v prieskume z roku 2015. Podľa obyvateľov Slovenska by 5 z 10 skladieb (priemer = 5,26) malo byť slovenských. Až 67% opýtaných si myslí, že v rádiu, ktoré najčastejšie počúvajú, by z 10 hraných skladieb malo pochádzať zo Slovenska aspoň 5. Iba necelé 1% opýtaných by nechcelo vo svojom obľúbenom rádiu počuť žiadne slovenské skladby.
Graf č. 2: Koľko z 10 hraných skladieb v rádiu, ktoré počúvate najčastejšie, by malo – podľa Vás – pochádzať zo Slovenska?
Novej slovenskej hudby je čoraz viac
Pre hudobníkov na Slovensku je potešiteľné, že slovenské rádia dávajú čoraz väčší priestor pre hranie novovzniknutej slovenskej hudbe, čo si všimli aj samotní poslucháči. Oproti roku 2015 sa podiel ľudí, ktorí si myslí, že slovenské rádiá vo všeobecnosti dávajú dostatočný priestor pre hranie novej slovenskej hudby, zvýšil z 53% v roku 2015 na 57% v roku 2021.
Graf č. 3: Predpokladom pre vznik nových domácich hitov a obľúbených piesní je ich hranie v rádiách. Myslíte si, že slovenské rádiá vo všeobecnosti dávajú dostatočný priestor pre hranie novovzniknutej slovenskej hudby?
Kvóty podľa historických dát hudobným tvorcom pomohli
Podľa štatistík SOZA boli tantiémy rozdelené slovenským autorom za použitie hudby v rozhlasovom vysielaní v rokoch 2017-2019 priemerne o 26% vyššie ako v trojročnom období pred zavedením kvót.
Kvóty dali priestor „v éteri“ aj mnohým novým umelcom, ktorí sa v ňom ešte pred rokom 2016 neobjavovali. Zatiaľ čo v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet stúpol priemerne o 29% na 2082 slovenských hudobných tvorcov.
„Aj napriek mnohým kritickým ohlasom na hudobné kvóty, je v éteri počuť, že toto opatrenie pomohlo po dlhom čase oživiť playlisty domácich rádií o kvalitnú slovenskú hudbu mladých autorov, ktorá by sa tam bez nich nedostala“, zhodnotil dopad kvót hudobný publicista Juraj Čurný.
Rovnako rástol aj celkový počet slovenských diel zaradených do rozhlasového vysielania. V období rokov 2013-2015 ich ročne vo vysielaní odznelo priemerne 1 015 307. Vďaka kvótam tento počet stúpol v troch nasledujúcich rokoch o 66% na priemernú ročnú úroveň 1 686 939 odvysielaných hudobných diel.
„Napriek počiatočným obavám sa kvóty ukázali ako jeden z účinných spôsobov ako podporiť slovenských hudobných tvorcov“ povedal Tomáš Mikš, člen predstavenstva SOZA. „Veríme, že poznatky z tohto prieskumu pomôžu formovať odbornú diskusiu pri tvorbe nového mediálneho zákona, ktorý by mal od budúceho roka regulovať mediálne prostredie na Slovensku.“ dodal.
„V kultúrne vyspelých krajinách, či už je to Kanada, Švédsko, Holandsko alebo Francúzsko sú kvóty na domácu hudbu už roky samozrejmosťou. Práve pandémia koronavírusu znásobila ich dôležitosť pre hudobníkov, ktorým bolo zakázané koncertovať a preto v uplynulom období niektoré vlády uvažovali dokonca o ich navýšení“, komentuje situáciu ohľadom kvót člen skupiny HEX, Martin „Fefe“ Žúži.
Kvóty na slovenskú hudbu boli zavedené v roku 2016, a podľa nich majú rádiá zákonom stanovené percento slovenskej hudby vo vysielaní (25% pre súkromné rádiá a 35% pre rádiá RTVS). Nejde pri tom o žiadne slovenské špecifikum, kvóty na domácu hudbu má väčšina európskych krajín vrátane Holandska, Francúzska, Maďarska, ale napr. aj Austrálie a ich hlavným cieľom je propagácia národnej alebo lokálne relevantnej hudby.
