RVR 19.12.2018 na svojom zasadnutí ZAMIETLA všetky žiadosti o udelenie čiastočnej výnimky z hrania slovenskej hudby, nielen komerčným vysielateľom /rockovým rádiám a OLDIES formátom/ ale i RTVS. Toto rozhodnutie zároveň veľmi jasne ukazuje, že je už naozaj nevyhnutné, aby ministerstvo kultúry čo najskôr pripravilo novelu zákona a vysielaní.
Vysielatelia už od návrhu na zavedenie kvót upozorňujú na nedostatky právnej úpravy. V súčasnosti sa situácia vyhrotila tak, že sú nespokojní nielen vysielatelia ale aj poslucháči a už ani samotný regulátor nie je schopný danú legislatívu správne aplikovať. V konečnom dôsledku táto právna úprava ani nemá očakávaný pozitívny dopad na zlepšenie podmienok pre slovenskú hudobnú scénu.
Situácia, kedy je zákonná úprava nevhodná úplne pre všetkých, musí pani ministerke indikovať, že je čas situáciu zmeniť. Ministerka by mala naplniť svoj prísľub, že nemieni konzervovať súčasný stav a nebude sa brániť diskusii na tému povinných kvót slovenskej hudby. ANRTS sa preto obráti na ministerstvo s požiadavkou na akútne legislatívne riešenie situácie.
Slovenské rádiá sa nebránia nástrojom, ktoré by reálne mohli podporiť vznik slovenskej hudby a zlepšovali prostredie pre slovenských tvorcov. Avšak tieto nástroje musia fungovať bez toho aby poškodzovali samotný priemysel.
Jedným z najzávažnejších dopadov hudobných kvót, je pritom výrazná unifikácia rozhlasových staníc. Poslucháči stratili v rozhlasovom vysielaní možnosť voľby a pestrosť ponuky. Oldies rádiá hrajú novú hudbu, hitové rádia hrajú nehity, nakoniec sa tieto rádiá už takmer úplne podobajú vo svojej slovenskej hudobnej skladbe. Táto situácia vôbec nie je dlhodobo udržateľná a pri súčasných možnostiach poslucháčov migrovať na iné služby ako je rozhlasové vysielanie môže táto kombinácia výrazne zmeniť správanie slovenských poslucháčov v neprospech slovenských rádií.
Opäť poukazujeme na existenciu verejnoprávneho vysielateľa, ktorý disponuje na rozdiel od súkromných vysielateľov až siedmimi programovými okruhmi. Ak chce štát trvať na tom, že hudobné kvóty sú vo verejnom záujme, má možnosť využiť rozhlasové služby RTVS, ktorá je financovaná z úhrad za službu verejnosti.
Nevieme si vysvetliť prečo štát a táto vláda majú snahu unifikovať službu poskytujúcu verejnosti v rozhlasovom vysielaní aj súkromnými rozhlasovými stanicami. Nezáujem o rozvoj trhu súkromného rozhlasového vysielania ohrozuje nielen slobodu prejavu a názorovú pluralitu ale v konečnom dôsledku aj limituje možnosti pre slovenských hudobníkov a autorov hudby.
Rada pre vysielanie a retransmisiu je v tomto len vykonávateľom zákona schváleného NR SR. Uvedomujeme si, že nemá ľahkú pozíciu, keďže zákon neustanovuje presne podmienky udelenia výnimky a ani neumožňuje čiastočné zjemňovanie povinností na základe správnej úvahy rady.
Na druhej strane je však aj rada povinná vykladať zákon v medziach ústavy a s ohľadom na jeho reálny dopad a garancie základných práv a slobôd. Máme zato, že ani pri jednom súkromnom rádiu rada nemôže uspieť s testom proporcionality pri posúdení povinnosti hrať povinný podiel slovenskej hudby. Je totiž absolútne vylúčené, aby všetky rádia, ktoré požiadali o výnimku s ohľadom na svoju programovú skladbu a dramaturgiu mohli hrať predpísaný podiel slovenskej hudby. Pokiaľ rada neudelí výnimky všetkým rádiám tak, ako o ne nepožiadali, bude jednoducho realizátorom deformácie prostredia rozhlasového vysielania a možno aj vedomým nástrojom nelegálnej a protiústavnej unifikácie rozhlasových služieb poskytovaných verejnosti.
ANRTS trvá na svojom postoji, že zavedenie kvót slovenskej hudby formou, v rozsahu a spôsobom ako je to upravené v zákone o vysielaní a retransmisii aj aplikácia tejto legislatívy radou, predstavuje výrazný zásah do práva na podnikanie ale najmä do slobody prejavu a práva na informácie.
Marcel GREGA, Prezident ANRTS
Ivan ANTALA, Viceprezident ANRTS pre rádiá
