Tento zásah súkromným rádiám prikazoval hrať až 25% domácej hudby, pričom pätina nemohla byť staršia ako 5 rokov. Kvóty nebrali ohľad na formát rádií, či je stanica oldies, alebo hrá len rock. V praxi tak i oldies stanice mali povinnosť hrať novinky. Licenčná rada síce po rozbehu kvót udeľovala výnimky, no po tom, ako prehrala súd s Expresom, kde sa stanica právom obula do odôvodnenia výnimiek, prestali sa tieto udeľovať plošne s cieľom vyhnúť sa ďalším sporom a dodržiavať percentá museli všetci. Naše stanice tak boli v nevýhode oproti rádiám zo zahraničia, či internetovým streamom, ktorých sa táto regulácia netýkala. Rádiá zasahujúce i mladšiu cieľovku zasa nemohli hrať veľkú časť hip-hopových skladieb, ktoré by aj boli pre túto cieľovku priechodné, no obsahovali vulgarizmy, a tak to ako vždy končilo pri tom istom spektre interpretov. Bolo spiatočnícke, že niekto súkromným médiám diktoval, čo majú a nemajú hrať. Dnes, v dobe internetu, interpreti nepotrebujú na prerazenie rádiá. Čo je dobré, dostane sa samé aj do veľkých rádií, podobne ako pred zavedením kvót, a to organicky, bez nútenia niekoho niečo hrať. Ani Rada pre vysielanie a retransmisiu nemá kapacitu na to, aby stopovala minutáž skladieb vo vysielaní, a ak by to mali robiť pravidelne, bolo by to vyhadzovanie verejných peňazí von oknom.
SOZA narieka
SOZA vo svojom stanovisku tvrdí, že zrušenie povinnosti hrať 25% domácej hudby v súkromných rádiách bude mať fatálne následky pre slovenských autorov a interpretov. Fatálne to pritom doteraz bolo pre rádiá, ich podnikanie a poslucháčov. Ako by sa, nakoniec, páčilo interpretom, ak by im niekto diktoval, že skladba musí mať použitých toľko percent takých nástrojov, musí mať presne takú dĺžku a prípadne toľko percent spevu by malo byť v takej tónine? Nemohli by slobodne tvoriť. A rádiá doteraz nemohli slobodne hrať. Nemohli ľuďom hrať, čo ľudia chcú, ale museli do playlistu nasilu primiešať aj “ingrediencie”, ktoré tam nepatrili. Aký by bol sladký koláč, keď by si niekto povedal, že sa doň musí pridať ocot, lebo také sú pravidlá, a nikoho nezaujíma, či niekomu bude chutiť? Veď to zaobalíme, do toho, že “veď je domácej produkcie”.
Rádiá musia do SOZA za hranú hudbu platiť a pritom si časť tej hudby ani slobodne zvoliť nemôžu. Je to fér? Nie je... Keď niektorí interpreti nevedia preraziť organicky, tak je problém asi niekde inde a mali by sa zamyslieť nad tým, čo produkujú, prípadne pouvažovať nad zmenou povolania a živiť sa niečím iným. Že niekto niečo tvorí, ešte neznamená, že sa tým na trhovom princípe musí uživiť. Keď bude ktokoľvek vyrábať nejaký nedostatočne kvalitný výrobok a bude na pultoch v predajniach stáť, nebude predsa nariekať nad tým, že každý návštevník obchodu by ho mal v rámci nejakej povinnej kvóty dať do košíka, aj keď ho nechce, a ešte za neho aj zaplatiť.
“Prieskumy”
Ďalší z argumentov SOZA za zachovanie kvót boli prieskumy, ktoré si dali urobiť. Respondentom kládli napríklad otázku: "Koľko z 10 hraných skladieb v rádiu, ktoré počúvate najčastejšie, by malo – podľa Vás – pochádzať zo Slovenska?" To fakt? Takéto otázky? Bežný človek si vie predstaviť 10 skladieb v rádiu a urobí si v hlave playlist na ulici, či pri telefonáte anketára? Predsa každý, čo sa chce dopátrať slušných výsledkov vie, že základ sú správne naformulované otázky a prevedenie prieskumu napríklad aj s hudobnými ukážkami. Samozrejme, ak cieľom prieskumu nie je propaganda a ohýbanie reality. Nakoniec, pánom zo SOZA by sa stačilo niekedy ráčiť sa prísť pozrieť aj na druhú stranu, do rádií, a hudobní dramaturgovia, ktorí pracujú s hudobnými testami, by im určite dopriali to osvietenie skutočnej reality a záujmu o domácu hudbu a v rámci toho ukázali pár reálnych čísel a prieskumov. Tie ale vidieť nechcú. Samozrejme, poslucháči majú radi aj domácu hudbu, ale nie nasilu a v takom množstve. Každý interpret, ktorý sa do vysielania nedostane, si nakoniec v rádiu môže kúpiť reklamu, za také vysielanie by ale musel platiť . A tu interpreti by radi aj promo zdarma, aby ľudia chodili na koncerty, aj aby im za to rádiá cez poplatky do SOZA platili… To nemôže byť výhodné len pre jednu stranu a druhá nech sa aj postaví na hlavu a prispôsobí sa...
Ústavný súd síce kvóty odobril, ale...
Nie všetko, čo je v súlade s ústavou, je aj správne. Rádiá sú podnikanie ako každé iné a v každom podnikaní by neprimerané zásahy mohli byť skôr hazardom s existenciou odvetvia. V tejto dobe, špeciálne, keď to tradičné médiá nemajú jednoduché a mnohé sú radi, že existujú, by mala byť cieľom skôr deregulácia a rozviazanie rúk do maximálnej možnej miery.
SOZA to skúša s petíciou
Záchrana online petíciou? Pekný pokus. A všetci poberači tantiémov či rodinní príslušníci sa zrejme zapoja. Od reflektovania reality to ale bude mať ďaleko.
Ministerstvo kultúry s tým konečne pohlo
Doterajší Zákon o vysielaní a retransmisii, ktorý už dávno presluhuje, nahradí nový Mediálny zákon. Jeho návrh, ktorý Ministerstvo kultúry predložilo pred par dňami do medzirezortného pripomienkového konania už kvóty nadobro u súkromných staníc vypúšťa. Ostáva dúfať, že to tak ostane.
