Kvóty, ktoré chce od januára zaviesť Ministerstvo kultúry môžu mať negatívny vplyv na fungovanie rozhlasového trhu. Novela zákona o vysielaní a retransmisii navrhuje, že stanice budú musieť hrať minimálne 20% domácej hudby. Tento podiel sa má navyše zvýšiť od roku 2017 na 25 percent. To však nie je jediné obmedzenie. Až 20% z tejto kvóty musí tvoriť hudba, ktorá nie je staršia ako dva roky. Pre rádiá by to bola zmena zásadná a následky by mohli byť fatálne.
Ministerstvo kultúry argumentuje hlavne vyjadreniami interpretov, a preto sme sa rozhodli dať slovo druhej strane - rádiám. Tých sa to týka najviac. Oslovili sme lídra na trhu - Rádio Expres s otázkami, ktoré sa týkajú kvót a argumentov interpretov. Na naše otázky odpovedal Ivan Antala, generálny riaditeľ Rádia Expres a Rasťo Bečaver, šéfproducent a hudobný dramaturg.
Ako vnímate návrh novely zákona o vysielaní a retransmisii a kvóty, ktoré môže od januára zaviesť? Je podľa vás v poriadku, keď Ministerstvo kultúry počúva argumenty len jednej strany?
IA: Vnímam to ako hrubý zásah do slobodného rádiového podnikania, ktorý mení pravidlá uprostred hry, čo môže byť pre mnohé formáty devastačné. Navyše v podobe a v rozsahu, v akom bol návrh predstavený, je absolútne neopodstatnený, keďže reálne nerieši žiaden existujúci problém, naopak mnohé komplikácie prináša.
Čo hovoríte argumenty Ministerstva kultúry?
IA: Komunikáciu na úrovni MK považujem za veľmi dobrú a racionálnu a verím, že v podobnom duchu bude aj pokračovať, a že nájdeme prijateľný kompromis.
Aký vplyv na Rádio Expres i celý trh to podľa vás môže mať, keď by bol zákon schválený v navrhovanej podobe?
IA: Zopakujem, že návrh, v podobe ako bol predstavený, nič reálne nevyrieši, ale pre rádiá bude znamenať množstvo administratívy navyše a tým pádom zvýšené náklady, nehovoriac o zvýšených nákladoch, ktoré nás bude stáť to, aby sme v nových legislatívnych podmienkach udržali kvalitu produktu porovnateľnú s dneškom, kedy nie sme limitovaní nezmyselnou reguláciou.
25% rozhodne nezohľadnuje potenciál slovenského trhu a porovnávanie s celou frankofóniou a ich cca 100 miliónmi obyvateľov považujem za zlyhanie základov logiky a matematiky.
V prípade zavedenia kvót reálne hrozí, že rádiá stratia časť poslucháčov, ktorým vnútené percentá jednoducho nebudú vyhovovať. Budete sa brániť a žiadať v tomto prípade ušlý zisk? Plánujete sa brániť?
IA: Nerád by som predbiehal. V tejto fáze sústreďujem maximum úsilia k tomu, aby sme našli v debate s predkladateľmi čo najlepší kompromis medzi ich cieľmi a preferenciami našich poslucháčov, ktoré sú pre nás prioritou.
O otvorení zákona o vysielaní a retransmisii sa hovorí dlho. Čo by vás mal v prvej línii riešiť aby trhu reálne pomohol?
IA: Keď to poviem veľmi zjednodušene, tak by mal ísť presne opačným smerom ako tento návrh, teda čo najväčšou možnou mierou liberalizácie rádiového trhu a umožnil tým, aby rádia aj v budúcnosti boli schopné konkurovať online prostrediu, ktorého regulácia je prakticky nulová, ale jeho vplyv a zásah brutálne rastie a dostáva nás do čoraz ťažšej pozície. V tomto smere je návrh tohto zákona ďalším polenom pod nohy, ktoré reálne nikomu a ničomu nepomôže, ale môže mnohým výrazne uškodiť alebo minimálne skomplikovať podnikanie.
Ako vnímate argumenty interpretov v súvislosti s navrhovanými kvótami?
RB: Tých argumentov je veľmi veľa a kvantita v tomto prípade zjavne vyhráva nad kvalitou, takže ani jeden z nich nepovažujem za opodstatnený.
Že sú v EÚ krajiny, ktoré majú kvóty na domácu hudbu? Na to môžem povedať len to, že väčšina krajín žiadne kvóty nemá. Okrem toho krajiny s kvótami majú podstatne viac obyvateľov ako Slovensko a samozrejme aj širšiu hudobnú scénu a väčší výber piesní, ktorými môžu rádiá tie kvóty naplniť.
Že rádiá manipulujú výsledky hudobných prieskumov, aby nemuseli hrať slovenskú hudbu? To je na smiech. Komerčné rádiá sú závislé na priazni poslucháčov a keby sme nehrali pesničky, ktoré sú populárne a žiadané, škodili by sme sami sebe.
Tvrdia, že majú vlastné prieskumy, podľa ktorých je na Slovensku veľmi veľký záujem o slovenskú hudbu, a že poslucháči chcú viac domácich pesničiek v rádiách. Ale to sú veľmi všeobecné a v praxi nepoužiteľné závery. My si v našich prieskumoch nemôžeme dovoliť populizmus, testujeme konkrétne pesničky, nie všeobecné trendy, takže presne vieme, že hráme tie slovenské tituly, o ktoré je záujem u našej cieľovej skupiny.
Nechápem ani to, ako môže niekto veriť teórii, že zahraniční majitelia a vydavateľstvá tlačia rádiá k tomu, aby uprednostňovali zahraničnú hudbu pred slovenskou.
Každého majiteľa zaujíma v prvom rade to, aby bolo jeho rádio počúvané a úspešné. Hudobné vydavateľstvá nemajú žiadny vplyv na playlist Rádia Expres a ich slovenské zastúpenia žijú predovšetkým z domácej hudobnej produkcie, ktorú vydávajú. Takže je to presne naopak, ako prezentujú interpreti, ktorí bojujú za kvóty.
V argumentoch Iniciatívy za slovenskú hudbu vidím plno nezmyslov a súhlasím iba s jednou vecou, ktorú tvrdia. Že po zavedení kvót budú slovenskí hudobníci pravdepodobne zarábať viac peňazí. Ale toto má byť dôvod na to, aby sme zaviedli povinné kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách?
Koľko percent domácej hudby hráte momentálne v bežnom dni? Je reálne navrhovanú kvótu naplniť pri udržaní rovnakej kvality vysielania tak, že to nebude mať negatívny dopad?
RB: Za posledný mesiac bol podiel slovenskej hudby v playliste Rádia Expres 12,7%.
Nie je reálne naplniť navrhované kvóty tak, aby to nemalo negatívny dopad na playlist. Vysvetlenie je jednoduché a logické - podiel domácej hudby v našom vysielaní zodpovedá objektívnej popularite slovenských pesničiek u poslucháčov. Takže umelé navýšenie tohto podielu prostredníctvom kvót nás poškodí. Kvóty nevychádzajú z reality, sú prospešné jednostranne len pre interpretov a naopak nevýhodné pre rádiá.
