Viac slovenskej hudby v slovenských rádiách, aj to chce Ministerstvo kultúry (MK) SR dosiahnuť zmenou zákona o vysielaní a retransmisii. Návrh novely zákona predkladá na stredajšie rokovanie vlády. Popri kvóte pre vysielanie slovenskej hudby v rádiách návrh obsahuje i ďalšie zmeny. Cieľom je i ľahší prístup sluchovo a zrakovo postihnutých k televíznemu vysielaniu a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave. Zároveň chce predkladateľ novelou rozšíriť obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a ich náplne, vyplýva to z predkladacej správy k návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii.
MK SR chce, aby rozhlasoví vysielatelia s licenciou, teda súkromné rádiá povinne vyhradili slovenskej hudbe v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % času z vysielania hudby. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má v roku 2016 hrať najmenej 30 % a od roku 2017 35 % slovenskej hudby. Ide o podiely za každý mesiac a SRo ich "bude musieť dosiahnuť v každej rozhlasovej programovej službe osobitne". Ako ďalej píše MK SR, z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel má byť najmenej jedna pätina nových. Počítať sa budú iba tie slovenské piesne, ktoré zaznejú od 6:00 do 24:00. Za slovenské hudobné dielo MK SR považuje v návrhu textu novely zákona "hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu je alebo bol štátnym občanom SR alebo má alebo mal na jej území trvalý pobyt; hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý je alebo bol štátnym občanom SR alebo má alebo mal na jej území trvalý pobyt, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku".
Návrh bol v pripomienkovom konaní od 15. apríla do 6. mája a MK SR k nemu dostalo 152 pripomienok. Ako ďalej vyplýva z údajov o pripomienkovaní návrhu novely zverejnených na portáli právnych predpisov k dnešnému dňu, zásadných pripomienok bolo 22, obyčajných 78 a zásadných s rozporom 52. Od oslovených pripomienkujúcich subjektov prišlo 63 pripomienok, od ostatných pripomienkujúcich subjektov ich bolo 66 a hromadných pripomienok verejnosti bolo 23. Z hromadných pripomienok od verejnosti sú všetky od záujmového združenia právnických osôb Creative Industry Forum (Fórum kreatívneho priemyslu). To okrem iného tvrdilo, že navrhovaná novela "neobsahuje žiaden nástroj na zabezpečenie podpory slovenskej hudobnej produkcie, návrh zákona však obsahuje nástroj na obmedzenie rozhlasového vysielania, a to šíreného tak analógovo, ako aj digitálne". Kompletné znenie jeho hromadnej pripomienky možno nájsť v kampaniach na internetovom občianskom denníku Changenet.sk. Medzi zásadnými pripomienkami sú aj pripomienky od Generálnej prokuratúry (GP) SR, ktorá napríklad pri snahe MK SR zaviesť pevné percentá pre podiel slovenskej hudby v rádiách konštatuje, že tento zásah je "v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže tým, že vytvára nerovnomerné a nespravodlivé podmienky pre konkrétny druh podnikateľa, a zároveň zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov (autorov hudby, textu či interpretov), ktorým zabezpečuje príjem, ktorý by inak dosiahli iba v prípade, že by po ich diele bol prirodzený dopyt". Konkrétne v tomto prípade žiada vypustiť navrhovaný novelizačný bod 13, ktorým "sa navrhuje povinnosť vysielateľov s licenciou vyhradiť najmenej 25 % vysielacieho času slovenským hudobným dielam". Podľa GP SR to môže byť v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s článkom 55 o trhovej ekonomike a hospodárskej súťaži, ako aj článkom 35, ktorý hovorí medzi iným o práve na slobodnú voľbu povolania, podnikať a inej zárobkovej činnosti. Ministerstvo kultúry však tvrdí, že navrhovaná úprava Ústavu SR neporuší. Ako píše vo vyhodnotení pripomienky GP SR zverejnenej na portáli právnych predpisov "zavedenie kvót slovenskej hudby vo vysielaní rozhlasových programových služieb reflektuje verejný záujem na podpore slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva". V tejto súvislosti upozorňuje na nález Ústavného súdu SR z 19. júna 1998, "v ktorom Ústavný súd na jednej strane potvrdil nepostrádateľnosť hospodárskej súťaže pre trhovú ekonomiku, na druhej strane pripustil možnosť existencie spoločenských záujmov prevažujúcich nad záujmami uplatňovanými pri ochrane hospodárskej súťaže".
Proti návrhu v deň jeho prezentácie verejnosti, 15. apríla, vystúpila aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS). Ako v reakcii na návrh uviedol prezident ANRTS a generálny riaditeľ FUN Rádia Patrik Ziman, "i keď diskusie na túto tému trvajú takmer dva roky, návrhy nie sú výsledkom dohody s rádiami. Nie je jasné, na základe akých analýz bola určená minimálna výška podielu slovenskej hudby v rozhlasovom vysielaní". Asociácia preto podľa Zimana očakáva, že na túto tému budú diskusie pokračovať aregulácia bude zohľadňovať reálne záujmy poslucháčov rádií.
© SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
