Včera sa podľa vlastných slov stretol s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou a poprosil ju, aby kvóty pre rádiá s 25% domácej hudby, ktoré rozhlasový trh deformujú, nechala v platnosti. Tá svojho šéfa vraj pochopila a ostanú aj v novom zákone. Nebude to o skutočnom pochopení a argumentoch, ale poslušnosti.
Keď sa vrátime v čase - expremiér kedysi vydával reklamné noviny. Ako by sa mu páčilo, ak by mu niekto diktoval, že 25% bude tvoriť konkrétny obsah, aj keď ho nik nebude chcieť, alebo zaujíma len malú časť ľudí? Je to skôr cúvanie a návrat do minulosti, než niečo, čo by malo mať logiku... A pri takomto spôsobe uvažovania - tí, čo u nás prevádzkujú reštaurácie a podnikajú, nemali by servírovať 25% slovenských jedál? Veď podnikajú na Slovensku. Teda bez ohľadu na to, či tie jedlá niekto bude chcieť, alebo ich budú vedieť variť dobre, alebo, či to bude v sushi bare, či vo vietnamskom bistre... Alebo v potravinách, ak si do košíka nevložíte 25% slovenských produktov, tak vás pri pokladni otočia? Alebo vám tam povinne niečo naložia - darmo chcete len jednu vec, ktorá je zhodou okolností vyrobená za hranicami. Komu by sa to páčilo? Mohli by si to povinne skúsiť niektorí “interpreti” a ujovia zo Sozy, ktorí sú mimo reality.
Kvóty náš éter svojím zavedením ešte viac unifikovali. Nasadili rádiám v štvrtine vysielacieho priestoru uniformu. Sme malá krajina a netvorí sa tu dostatok hudby, ktorá by vyhovovala formátovej rozmanitosti a bola v zodpovedajúcej kvalite, aby mohla konkurovať ostatnej hudbe. Ku kvótam sa neudeľujú výnimky, a tak aj oldies rádiá by mali hrať minimálne pätinu novej hudby, ktorá nie je staršia ako 5 rokov, čo je absurdné. Rádiá pre mladšiu vekovú skupinu, kde by bola priechodná hip-hopová domáca hudba, ju zasa reálne cez deň hrať nemôžu pre vulgarizmy. Keď interpreti môžu slobodne tvoriť (pokojne aj s americkými gitarami, nemusia hrať na domácich), rádiá by mali mať možnosť slobodne hrať. Ak by Sozou umelo vyrobený prieskum o popularite domácich skladieb v rádiách bol zrkadlom reality, kvóty by tu nemuseli byť, domáce skladby by sa hrali organicky a nemusela by nariekať ani SOZA, ani umelci. Ich hranie a stopovanie minutáže má sledovať Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá na to od zavedenia kvót stále nemá kapacity a prostriedky navyše a ich kontrola je doslova vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov von oknom.
Kedysi, za socializmu, sa štátny rozhlas vyhýbal zahraničnej hudbe, lebo "zlý kapitalizmus"... Dnes chceme, aby sa jej rádiá vyhýbali zas, lebo "interpreti majú ťažké obdobie a treba ich podporovať"... Rádiá domácu hudbu hrali aj pred kvótami, ale na bežnom trhovom princípe, nie nasilu, a tak by to malo byť. Nahratím domácej skladby nemôže predsa automaticky vznikať nárok na jej hranie len preto, že je domáca a interpreti dnes v online dobe majú veľa možností ako sa dostať k publiku. Ak to nejde po X pokusoch, treba zmeniť povolanie, veď nie každý, čo chce, aj na to má...
A keď sme pri slobodnom rozhodovaní a zväzovaní rúk. Na jednej strane je tu hra na demokraciu diktovaním povinných kvót, na druhej strane, v prípade covidu a vakcinácie sme až extrémne liberálni, aj keď veľká časť ekonomiky krváca. Hlavne, nech sa každý sám rozhodne o niečom, v čom nemá vzdelanie a vedomosti, aj keď to obmedzuje nakoniec všetkých...
Debata o kvótach by tu ani nemala byť. Rádiá sú súkromné firmy, ktoré existujú za účelom tvorenia zisku. Ak im niekto ich produkt deformuje a kazí na základe dojmov, nie faktov, tak kazí aj samotné podnikanie v sektore a vo finále aj príjem štátu z takého podnikania. Už pri úvahe kvóty zavádzať pritom stačilo komunikovať s brandžou, nie iba dať do praxe niekoho blbý nápad bez akejkoľvek predošlej diskusie. A ešte s úplne uleteným nastavením a percentami. Rádiá predsa majú prieskumy, testujú hudbu a určite by sa v rámci debát o kvótach o svoje poznatky podelili. Navyše, čo je vrcholom absurdity, rádiá za hranie hudby platia Soze, a takto musia platiť aj za niečo, čo vlastne nechcú hrať, ale musia. Kto by si "kúpil" a zaplatil v obchode niečo, čo nechce? Kvóty vznikli ako výsledok lobingu hŕstky v dnešnej dobe už zabudnutých "umlecov", ktorí si takto chceli zabezpečiť viac peňazí za nič - z tantiémov.
Vo finále expremiér a minister financií opäť raz ukázal, že namiesto pohnutia s krajinou dopredu dokáže zaradiť len spiatočku. "Ďakujeme", Igor Zmätkovič.
