Miňo ako ho poznáme
Vysielať začínaš každé ráno o šiestej, vždy s energickým nástupom, bez známok akejkoľvek únavy. Čo všetko absolvuješ predtým?
- O pol piatej pohár vody a silnú čiernu kávu s mliekom, potom 15 minút jazdy autom s nahlas pustenou muzikou, prelistovanie dennej tlače...Stihnem si pozrieť maily a potom idem na to.
Pol piatej je ešte noc!
- Ja nie som spavý typ. V pohode mi stačí na to, aby som fungoval 6-7 hodín spánku, aj na dovolenkách spím dlho len prvé dva dni. Ale večer si strážim, aby som najneskôr o desiatej bol v posteli, aj keď o takom čase tam vždy idem s pocitom, že mi niečo uteká.
Takže si podriadil svoj životný rytmus práci?
- To je presné. Len zriedkavo si uprostred týždňa plánujem kino, divadlo alebo nejakú párty, to si nechávam na víkend. Ale zas krokodílie slzy neroním, mám 11- mesačnú dcéru a pri nej by som si aj tak z kopýtka vyhadzovať nemohol.
No, mnohí by s tebou menili, mať už o deviatej ráno "padla"!
- /smiech/ Nie je to až taká zábava ako to vyzerá. Počas toho trojhodinového vysielania sa často nedostanem ani na záchod, v lete mi skysnú všetky jogurty, ktoré si nosím na raňajky, vyžaduje si to celého človeka. Hostia, súťaže, poslucháči, situácie, ktoré súvisia so živým vysielaním...Po deviatej sa len otrasiem a prežúvajúc raňajky už premýšľam, kto by mohol prísť o týždeň, telefonujem, potvrdzujem hostí na ďalší deň, pripravujem súťaže, aby to aj na druhé ráno vyzeralo ako totálne spontánne vysielanie. Venujem sa aj písaniu a nahrávaniu reklamných spotov, mám veľa moderovačiek pomimo a aj tie zožerú kopec času.
Kokoriko vysielaš už rok a pol. Nechce sa mi veriť, že ešte existuje na Slovensku osobnosť, ktorá u vás nebola hosťom...
- Je to neuveriteľné, ale je ich ešte dosť. Na Slovensku totiž nie je len tých dvadsať ľudí, ktorých tváre sú otravne známe zo všetkých spoločenských rubrík. Musím dokonca konštatovať, že keď sme vsadili na týchto koní, boli sme častokrát sklamaní. Na druhej strane, boli u nás ľudia, ktorí novinárom nestoja za to, aby boli známi a urobili show, o ktorej poslucháči dodnes rozprávajú. Marián Čekovský, fantastický muzikant s komediálnym prejavom, futbalový rozhodca Igor Šramka, česká skupina Děda Mládek Illegal Band, nevšedný bol kaskadér Andy Hric.
Pamätám sa, ako bol Janko Lehotský prekvapený, keď ste vedeli o tom, že mu pes uteká pravidelne k susedom, o svojich hosťoch máš neuveriteľné informácie. Prezradíš know-how?
- To by som musel prezradiť mená ľudí, ktorých vždy kvôli týmto informáciám kontaktujem a ktorí mi s radosťou všetko povedia. Ale nemôžem to urobiť, lebo by som porušil sľub, že nikdy neprezradím zdroj.
Akí sú podľa teba ľudia v slovenskom šoubiznise?
- Srandovní. Pachtia sa za slávou, do dvoch rokov ich všetci poznajú a po troch každému lezú na nervy. Pomáhajú tomu aj slovenskí novinári, pre ktorých je celebritou ten, kto sa rozvádza, droguje, je homosexuál, prežil dopravnú nehodu, spáva so starnúcou hviezdou alebo má silikónové prsia. Raz ma oslovila novinárka z jedného denníka, chcela urobiť normálny rozhovor, ale o niekoľko dní sa ozvala, že to nie je možné, lebo som nič šokujúce neurobil. Iste, navrhla mi, aby som spáchal niečo podobné, ale ja nebudem behať nahý po námestí pre pár riadkov v novinách.
Je niekto, kto pravdepodobne do tvojho vysielania nikdy nepríde, ale veľmi rád by si ho privítal?
- Robbie Williams. Chcel by som, aby prišiel a spieval naživo. Ani by som sa ho nič nepýtal, len by som hovoril "spievaj, spievaj, spievaj"
Máš aj niekoho, koho nezavoláš?
- Nášho prezidenta. Nevážim si ho.
Nachádzaš inšpiráciu vo svetových ranných "shows"?
- Fascinujú ma americké rádiá. Tam je prax už dlhé roky taká, že ranná show je obsahom trochu vyklonená zo štandardu stanice. Rick Dees a jeho päťhodinové ranné vysielanie, ktoré robí už viac ako desať rokov je pre mňa záhadou, nikdy som si pri počúvaní nepovedal "tak starý, dnes máš zlý deň". Skvelí sú Taliani, v rádiu Deejay a 105 je to ráno totálna explózia. Možno aj preto, že nehovorím po taliansky a že som to vnímal len zvukovo a pocitmi, utvrdil som sa v presvedčení, že ráno nemusí byť servilné a nemusí podsúvať ľuďom vysielanie v zmysle "slovom nerušiť, hudbou potešiť".
Pri vysielaní sa s kolegami niekedy dostanete do slovných prekáračiek, pri ktorých niektorí puritáni krútia hlavou. Máš hranice, ktoré neprekročíš, alebo ich posúvaš od vysielania k vysielaniu?
- Kolegyňa Alica tvrdí, že nemám hranice. Ale ja ich mám. Ešte som sa k nim ale zďaleka nedostal.
Miňo a ženy
Aká bola tvoja prvá láska?
- Klasická stredoškolská s prvými pusami, objatiami, básničkami...naše cesty sa po maturite rozišli.
Čo ťa prvé zaujme na žene, keď ju stretneš?
- Iskra v očiach. Múdrosť. Ale nie premúdrelosť. Neidentifikovateľná energia, ktorá z nej vyžaruje. Mám rád ženy, ktoré sú svojské, také, ktoré sú z iných planét, ako boli Picassove obrazy. Človek až po dôkladnej prehliadke toho diela prichádza na to, čo je to za skvost. A určite ma zaujme aj cieľavedomosť, je skvelé, keď žena chce niekým byť, neschováva sa za pózu slabej a utláčanej a nepotrebuje navštevovať feministické seansy.
Ublížil si niekedy žene?
- Nie, nepripúšťam si to. Mám ten dojem, že všetky tie prkotiny, pre ktoré sa niekedy ženy na základe mojich činov rozplakali, alebo inak rozcítili sú ospravedlniteľné vekom. Ak som niečo urobil v mladosti, poviem si po niekoľkých rokoch, bol som hlúpe decko. Ak urobím niečo teraz, počkám dvadsať rokov a potom si poviem - no, bol som zas to isté hlúpe decko, ale o niečo staršie. Ale jedno je isté, keď ráno vstanem, teším sa na milión príjemných vecí, negatívnym myšlienkam sa vyhýbam.
Zlomila tebe nejaká žena srdce?
- Jasné! Ale ja som tie rozchody a sklamania znášal vcelku dobre. Stačili mi nejaké dva týždne a bol som v pohode.
Správajú sa ženy a dievčatá k tebe teraz, keď si viac známy inak ako predtým?
- Zmena nastala len v tom, že ony sa chcú dostať do mojej blízkosti. Predtým to bolo naopak.
Čím sa ti vie žena sprotiviť?
- Protivia sa mi afektované dámy, ktorých najväčšou slabosťou je presvedčenie, že sú silnejšie ako muži.
Keby si bol 24 hodín ženou, čo by si chcel zažiť?
- Chcel by som sa vydávať, lebo na svadbách sú hviezdami nevesty. Aspoň by som vedel, aké to je.
Je nevera korením života?
- Nevera je zrkadlom niečoho, čo vo vzťahu nefunguje. Chvalabohu, žijem vo fantastickom vzťahu, ktorý koreniť nepotrebuje.
Si ochotný neveru tolerovať?
- Nie. Nevera bolí.
Najkrajší darček od ženy?
- 49 centimetrový a takmer trojkilový anjelik. Linda Eva Urbaníková.
Bol si pri pôrode?
- Samozrejme, bol som pri splodení, musel som byť aj pri pôrode. Moja žena je pre mňa príliš dobrá kamarátka, aby som ju v tom nechal samú. Obdivoval som statočnosť, s ktorou bojovala proti bolesti, napriek silným kontrakciám bola veľmi milá, sestričkám ďakovala aj za to, že len okolo nás prešli...Pre mňa je najdôležitejší ten fakt, že manželka si z posledných minút pamätá len to, že som na ňu hovoril.
Miňo doma
V domácnosti dvoch moderátorov musí byť veselo...
- /smiech/ O tom by možno vedeli rozprávať susedia...Sme normálna rodina, aj my riešime to, či je tekutý gel lepší ako prací prášok.
Pociťujete aj doma "konkurenčný boj"?
- Ale nie. Sledujeme sa, rešpektujeme sa, veľmi si pomáhame. Práca v rádiu je plná emócii a nie vždy sú pozitívne. Pri drobných konfliktoch zas každý z nás háji svoje farby, tak to má byť.
Ako si manželku udobruješ?
- Premýšľam, či to vôbec potrebujem. Keď niečo prešvihnem, nemám problém povedať prepáč. To je slušné. Skôr sa snažím, aby bola doma pohoda a nerobím z komára somára.
Ako si na tom s domácimi prácami?
- Veľmi rád a neskromne poviem, že aj veľmi dobre varím. Nerobí mi problém ani polievka, ani hlavné jedlo, rád v kuchyni experimentujem. Možno to bude znieť ako úchylka, ale milujem umývanie okien. Evkina mama zohnala mikrovláknovú handru, musím povedať, že zmenila môj život.../smiech/. Zvyšok beriem ako potrebu, kto má u nás čas, ten to spraví.
Málokto si ťa vie predstaviť s pivom v ruke pred televízorom...
- Pivo nie je pre mňa to pravé orechové, aj keď v lete osvieži. Mám rád skutočne kvalitný alkohol, nedám dopustiť na dobré víno. Telke sa nevyhýbam, rád si pozriem akčný film, ale pravidelne nesledujem nič.
Ako zmenila dcéra tvoj život?
- Už sa vôbec nenudím. Milujem ju. Je nádherná. Keď bola ešte úplne malé bábätko, ľúbila si poplakať a ja som si vtedy uvedomil, že tomu krehkému stvoreniu nepomôže nik len mama a ja. A ten pocit vo mne nevyvolal nechuť alebo strach, mám radosť z toho, že sa o ňu môžem starať.
Ktoré momenty si s ňou najviac vychutnávaš?
- Víkendové rána. Tie sú len naše, lebo mama spí. Deti sú úžasné, lebo nikdy nevstanú "hore zadkom", vždy ma v postieľke čaká smejúce sa bábo.
Miňove Ja
Vraj si posadnutý Amerikou...
- Je to krásna krajina s množstvom šikovných ľudí. Podľa mňa má najspravodlivejší systém na svete. Je bohatá a to zvykne fascinovať. Ľudia vedia, čo je slušnosť, aj keď i tam sa nájdu všelijaké kvietka. Tých najlepších si tam veľmi vážia a za úspech sa tam dobre platí. To je fajn. Mrzí ma, keď Ameriku u nás posudzujú tí, ktorí v nej v živote neboli, lebo vo všeobecnosti prevládajú dva základné názory: prvý, že Američania sa len falošne usmievajú a druhý, že keď zažiadate o víza, tak vám ich nedajú.
Dobre hovoríš po anglicky?
- Neviem to posúdiť. Ovládam síce tento jazyk aj s dobrou slovnou zásobou, ale mám problém. Tým, že v slovenčine sa vyjadrujem pomerne dosť bohatým slovníkom, sa mi zdá, že keď hovorím to isté po anglicky s oveľa chudobnejšou slovnou výbavou mi nikto nerozumie. Škrie ma to.
Kde všade by si sa chcel ísť ešte pozrieť?
Všade, kde sa len bude dať. Počas roka sa namakám dosť, a tak prednosť dávam dovolenke s prehnane rekonvalescentným programom. Žiadna únava, žiaden adrenalín, stres, neistota, kde budem spať, proste pohodlie veľkomiest a osvedčených destinácií. Chcel by som vidieť Japonsko, niečo z Afriky, Austráliu a Nový Zéland, Južnú Ameriku, na staré kolená si nechám starú dobrú Európu. Zaberie to veľa času, snáď to nejako stihnem. Už na budúci rok plánujeme dovolenku na exotickom Hawaii, to bude lahôdka!
Staráš sa o svoj zovňajšok?
- Áno, som primerane sa čistiaci občan týchto krajov. Z netradičných disciplín pestujem len návštevu kozmetických salónov, tak zhruba každé dva mesiace. Rád sa dobre oblečiem, dávam prednosť kvalitnejším a tým pádom aj drahším veciam, ale to si moja profesia vyžaduje.
Ako najradšej relaxuješ?
- Športujem. Hokej, bicyklovanie, kolieskové korčule, futbal, lyžovanie. Veľmi rád by som sa venoval turistike, ale deň má len 24 hodín. Výborne si oddýchnem v Žiline u rodičov a u svokrovcov, tam sa ma nikto nepýta, či naozaj vstávam každé ráno o pol piatej a či je Julo alias Pytón namyslený. A máme pár dobrých priateľov, s ktorými keď vyrazíme na chalupy, stojí to za to.
Berieš drogy?
- Nie, načo?
Máš talizman?
- Nemám. Na také veci neverím.
Keďže robíš v rádiu, nebude pre teba problém povedať, ktorá pesnička je ako stvorená pre romantický večer.
- Wham - Different Corner.
So súhlasom redakcie prebraté z časopisu Eva, 10/2001, str. 16-18.
Rozhovor s Milanom Urbaníkom pripravila Denisa Mračnová.
