Diskusia k článku Rádio BEST FM plánuje zredukovať sieť vysielačov
POKRAČOVANIE tu: https://www.radia.sk/diskusia/temy/1920_dab-dab-na…
Vo Viedni vysiela 32 staníc v dvoch DAB+ multiplexoch. Z toho je 10 rádií, ktoré vysielajú zároveň na FM a ďalšie 3 rádiá, Arabella Relax, Gold a Hot ktoré je prepojené s FM rádiom Arabella. Tuto je jednoduché robiť kampaň na DAB+ vysielanie, lebo je možné odkomunikovať na FM pásme že "Aha, máme aj digitálne rádio, a môžete ho počúvať digi prijímačoch.....
Info nájdeš na stránke www.dabplus.at
Rádio bez reklamy neprežije. Výnimkou je Jazz, ktoré majiteľ dotuje z vlastného vrecka. Ak nebudú DAB+ prijímače, nebudú poslucháči. Bez poslucháčov nebude mať rádio reklamu. Rádio bez reklamy neprežije....
Rádio musí robiť nejakú kampaň, aby ukázalo poslucháčom, že je tu. Ktoré lokálne/regionálne má kvalitný marketing ... ani jedno!
Ako majiteľ DAB multiplexu potrebujem mať dlhodobé zmluvy a potrebujem mať garanciu, že majiteľ rádia bude platiť každého 10eho v mesiaci. Ak nezaplatí, dostane lehotu do konca mesiaca a ak ani potom, tak mu poviem zbohom. Ale zároveň to bude výpadok určitej sumy, ktorá bude vo finančnom pláne chýbať....
Potrebuješ mať rádiotechnický dozor, lebo iste nie si technicky spôsobilá osoba na prevádzkovanie rádiokomunikačných zariadení. Čiže musí tam byť nejaká zmluva o vykonaní práce. Dokonca ani ja tam nemusím byť zamestnaný, iba nejako symbolicky. Potrebný som len pri vyjednávaní zmluvy o vysielaní, na platbu faktúr a kontrolu, či mi bolo zaplatené za služby. A na to môže stačiť len niekoľko dní v roku....
Zo staníc vysielajúcich v DAB+ v Rakúsku ( https://www.worlddab.org/countries/austria/multipl… ) jedine simulcastové (FM aj DAB+) NRJ a 88.6 vykazujú "zaujímavú" počúvanosť. V zozname je tiež jeden prienik so Slopenskom - Rádio Mária ( https://www.radia.sk/radia/maria ) sa pokúšalo dostať aj do BA, ale nepodarilo sa mu to. A v minulosti už boli ďalší uchádzači (niekde som spomínal tých z posledného VK).
oprava: Telekontrola je lepším prekladom pre EN telecommand.
Tebe predsa môže byť jedno, či dokážu alebo nedokážu zaujať. Podstatné pre Teba je, aby zaplatili. Možno na okraji, ale stále tu žijú rádiá, ktoré si asi môžu dovoliť žiť na okraji.
Elektrotechnik by sa na "mieste činu" asi unudil na smrť. Nie nadarmo sú dnes takéto zariadenia "unattended" - všetko rieši telemetria a telekomand.
OTÁZKA: "Tieto stránky už fakt nenavštevujú normálni ľudia???"
ODPOVEĎ: Ale ba! Je tu jeden, ktorý v každom vlákne rieši istú Sandru a isté rádio zásadne propaguje vo vláknach o iných rádiách.
Malo by sa tu diskutovať o tom, o čom je článok. Rieši sa tu však niečo úplne iné. Tieto stránky už fakt nenavštevujú normálni ľudia???
Tú cenu som tam šupol len ako príklad, cena je samozrejme vyššia. Ale ber do úvahy fakt, že Ty potrebuješ najviac peňazí na výstavbu vysielača. Prevádzkové náklady sa dajú brutálne zredukovať na virtuálne sídlo, firemný notebook, garantovaný internet, účtovníctvo, energie na vysielanie a dvoch zamestnancov firmy, z toho jeden externý na dohodu....
Takže sme nakoniec dospeli k tomu, že pokiaľ nebudú atraktívne rádiá, nikto si nekúpi DAB+ prijímače. Z SK rádií (aj internetových) v súčasnej dobe nemá nikto na to aby zaujal....
OK, takže je to (pravdepodobne zinkom) galvanizovaná oceľ* prekrytá plášťom zo skleného vlákna, čo je vlastne taký priliehavý radóm. Cenu predpokladám rádovo v tisícoch €.
*Správne som predpokladal, že hliník by taký príkon nevydržal - roztopil by sa.
250 € / mes.? Nie je to málo? Ako si tú cenu vypočítal?
DAB+ prijímače dnes bežne predávajú aj supermarkety. Je to otázkou dopytu a ponuky - TV vysielatelia sa vyhovárali na nedostatok HD prijímačov, keď sa im nechcelo investovať do HD záznamu a vysielania. Keď však HD vysielanie nakoniec predsa len spustili, diváci začali HD prijímače nakupovať vo veľkom. Dnes poslucháči na Slopensku nemajú dôvod DAB+ prijímače nakupovať, pretože by na nich počuli len a iba to isté, čo si môžu naladiť na starom tranzistoráku z r. 1985.
Antény od Kathrein sú bežne používané českými broadcastermi. Odolnosť voči mrazu je zabezpečená špeciálnou konštrukciou - pozri si foto v katalógu.
Na to aby sa oplatil prevádzkovať DAB+ multiplex potrebuješ aspoň 4 rádiá, cena za mesiac by musela byť taká, aby do 5 rokov splatil všetky náklady....
Súčasní veľkí súkromní vysielatelia by neradi pustili nových broadcasterov na trh, znamenalo by to menšie zisky pre nich, pretože tá počúvanosť v regióne by sa mohla zmeniť a zákonite by to znamenalo prerozdelenie reklamného balíka aj pre menších hráčov. Ďalším, dosť veľkým a hlavným problémom je fakt, že ľudia nemajú na čom počúvať DAB rádiá. Až bude penetrácia prijímačmi aspoň 70%, garantujem Ti, že záujemcovia začnú pribúdať. A práve tu by mohla prísť podpora štátu, čo samozrejme cez Borisa bude v parlamente nepriechodné. Nie je problém postaviť v BA vysielací stožiar, nie je problém pustiť tam nové rádiá, ale pokiaľ budem vysielať pre nikoho, tak ten projekt krachne. Môžem si účtovať 250€/mesačne za jedno rádio, ale nemám pre koho vysielať!
EuroCaster je len obchodná značka (niečo ako SilverCrest, len nie šmejd in čajna) - výrobcovia sú rôzni. Čo má zabezpečovať lepšiu funkciu Kathrein pri mraze (oproti ostatným výrobcom)?
Skôr zlyhá (aktívna) elektronika než (pasívna) anténa. Ak Ti teda záleží na nemeckej kvalite, mal by si voliť skôr Rohde&Schwarz než EuroCaster - peňazí si však priprav veľmi veľa. ORS používa práve R&S + Kathrein, Vežacom neviem.
Rôzni vysielatelia môžu mať rôzny rozpočet a rôzne kvalitatívne nároky - jednému môže postačovať 64 kb/s, iný môže chcieť 128 kb/s. Preto počet staníc nemôžeš vopred presne poznať.
Hlavným mottom pri uvedení DAB+ bola "bohatšia ponuka". V Rakúsku to aj platí, ale na Slopensku to (zákonite) dopadlo naopak - štát si upevňuje monopol (čím však nebrojím proti RTVS).
Chcelo by to insider infošku z Koliby, či súkromníci sa do DAB+ nehrnú preto, že o technológiu nemajú záujem alebo preto, že Vežacom je drahý alebo ich Vežacom jednoducho blokuje/sabotuje (lebo RTVS).
Vertikálne dipóly bývajú hliníkové . v oboch firmách a na panely sa používa oceľ. EuroCaster nemá takú komplexnú ponuku antén ako Kathrein. Dipólové antény EuroCaster majú ERP max 1,5kW na rozdiel od Kathreinu kde nájdeš aj 4kW. Okrem toho Kathrein antény aj pri námraze si zachovávajú svoju funkciu.... A myslím si že je lepšie priplatiť si za kvalitu u rokmi overeného výrobcu. Zasa ten cenový rozdiel nie je taký veľký...
Myslím že 8 (možno 12) je optimum pre regionálny MUX, aj tak bez DAB+ prijímačov je zbytočné čokoľvek tlačiť do éteru....
Obávam sa, že "Katka" môže byť zbytočne drahá. Podľa mňa dôležitejšie je, aby antény boli oceľové, nie hliníkové.
Čím menší zisk antén, tým vyššie prevádzkové náklady (na dosiahnutie toho istého ERP).
Len trošku Ťa poopravím: Pri DAB+ ako prevádzkovateľ MUX sa nemusíš rozhodovať, koľko staníc v ňom chceš mať (s tým musíš počítať len pri výbere HW muxéra) - vysielateľom predávaš CU. https://localdab.org/index.php/dab-in-more-detail/…
Pozerám stránky EuroCaster a antény od Kathrein...
Výpočet ERP mám na tomto odkaze:
https://www.elektrolab.eu/blog/vypocet-erp-a-eirp
Úplne postačí anténny systém Kathrein - dva spojené vertikálne dipóly s maximálnym ziskom 5dBd. Výška toho systému je 2,4 metra, čo v pohode vojde na na vrch toho 30m stožiara.
Je to v katalógu na strane 42, parametre udávajú zisk 5dBd.
https://www.kathrein-bca.com/files/9980100013_kath…
Pri výkone vysielača 1,2kW by si mal výkon ERP = 3,79kW čo by v pohode postačovalo pre Bratislavu a okolie do 40km. Towercom používa výkon ERP= 3,16kW z Kamzíka a signál ide až k Novým Zámkom. Áno, dal by sa použiť aj 600W vysielač, vtedy by bolo ERP=1,9kW alebo 300W, vtedy je ERP=1kW.
Cenový rozdiel je tam 10tisíc eur ale pri výkonnejšom vysielači budeš mať aj kvalitnejšie pokrytie a väčší dosah.
Môžeš sa rozhodnúť, či chceš mať v multiplexe 8 alebo 12 rádií, cenový rozdiel je tam 4000€...
Suma sumárum, približné náklady na technológie asi 80 až 90 tisíc. K tomu prevádzkové náklady - mesačné náklady na energie vysielača 1860€, kanceláriu, potrebuješ zamestnať na dohodu nejakého rádioinžiniera, lebo tam treba kvalifikovaného človeka aby prevádzkoval vysielač. No a nakoniec si tu Ty - ktorý bude robiť všetko ostatné, hlavne dohadovať sa s rádiami. Účtovníctvo si môžeš dať robiť externe...
Ale vždy je tu to najdôležitejšie, na čom to budú ľudia počúvať a boli by tie rádiá také atraktívne aby sa im oplatili kúpiť DAB+ prijímače?
MAŠINY
Teraz som si všimol, že s príkonom si asi mal na mysli DAB+ (nie FM) TX. Ak máme na mysli tých istých Taianov, vyrábajú 1,2 kW TPO DAB+ (výkon je, samozrejme, nastaviteľný) - najbližšie potom 600 W a 2,4 kW.
Si si istý, že potrebuješ taký silný stroj? Rakúšania, myslím, "púšťajú" z Kahlenbergu 10 kW, jestli se nepletu (nechce sa mi to teraz hľadať).
Nal 30 m stožiar (ktorý si tu kdesi spomínal) by sa Ti možno zmestil aj ten 20 dBd antén. systém (opäť, nechce sa mi to teraz počítať). Nielen, že by si asi mal najsilnejší DAB+ TX na svete, ale z Kobyly by si tak možno "dostrelil" až do Mníchova.
Ono, tí Taliani síce ponúkajú aj 15 kW DAB+ TX, len pochybujem, že už nejaký predali.
Od konca:
Obávam sa, že 1 V dipól má zisk 0 dBd.= 2,14 dBi.
Porovnávané (tu nižšie) boli H pol. "ženevy" FM s V pol. DAB+ RTVS. Už len zisky jednotlivých antén sú odlišné - odhliadnuc od toho, že nevieme, koľko prvkov (pri každom z nich) je použitých. Určite by sa to dalo "vykoumat", ale nechce sa mi študovať snímky veží.
2,5 kW príkon na 1 kW výst. výkonu sa mi zdá dosť veľa - neučím sa to naspamäť, ale takéto (>100 %) tepelné straty mávajú skôr nízkovýkonné mašiny (50 W a pod.); myslím, že pri 1 kW výstupe by príkon mal byť <2 kW.
Spotreba sa udáva v kWh, ale to už je len administratívno-kozmetický detail. ;-)
Späť k porovnávaniu ERP:
S anténnym systémom so ziskom 20 dBd získaš z výstupného výkonu TX 1 kW rovných 100 kW ERP. S anténou so ziskom 0 dBd budeš na ERP 10 kW potrebovať výstup z TX 10 kW. Laikovi (čiže napr. mne :-) sa pritom na 1. pohľad môže zdať, že 100 kW vysielač má 10x spotrebu - nemusí to tak však byť; môže to byť dokonca presne naopak.
Netvrdím, že takýto extrém platí v prípade TWC FM a DAB+, ale také hrubé (od oka) porovnanie - bez znalosti reálií -, aké tu padlo, takto samo osebe neobstojí. Ešte raz: Netvrdím, že 100 kW FM (RTVS) má (v skutočnosti) nižšiu spotrebu než 5 kW DAB+ (RTVS).
pozn.: Pri počítaní ERP z TPO som nezohľadnil straty v TL.
Taliani vyrábajú 1kW vysielač, spotrebu má 2,5kW. Za jeden deň spotrebuje 24x2,5=60kW, ak má mesiac 31 dní, potom mesačné platby sú 1860€ + poplatok 1,8€, k tomu si prirátaj cenu za stožiar, búdku na uschovanie technológie, pripojenie na internet, antény (kvalita je Kathrein), káble...
Ak má anténa zisk 5dBd, vertikálny dipól, výkon vysielača bude ERP=3,16kW...
Cena 1kW vysielača je približne 22000€, multiplexer na 8 rádií 12000€...
Toto je taký zjednodušený pohľad,....
"5 kW vysielač v DAB+ by mal mať nižšiu spotrebu ako 50-100 kW (FM)"
Môže aj nemusí - uvedené hodnoty sú ERP (efektívny vyžiarený výkon), nie výstupné výkony vysielačov/zosilňovačov. 100 kW FM vysielače sa prakticky ani nevyrábajú.
Možno sa mýlim, no videl som niekde zmluvu s RTVS a cena za DAB+ bola nižšia ako FM z rovnakého vysielača. Možno to je aj výkonom, veď 5 kW vysielač v DAB+ by mal mať nižšiu spotrebu ako 50-100 kW.
A Martin sa mi zdá, že im frekvenciu vzali, lebo ju nestíhali rýchlo rozvysielať, ako existujúci vysielateľ vraj nemali rok na spustenie. Bolo to dosť kontroverzné rozhodnutie.
Pri cenách TWC asi ťažko...
P. S.: To vzdávanie začalo už skôr, keď sa vzdali frekvencie v Martine.
Iné rádia sa bijú o frekvencie v mestách Poprad, či Zvolen a oni majú všetko, frekvenciu, prevádzkové povolenie, nájomné zmluvy, technológiu. A to mali nízko výkonné vysielače, žiadna Ženeva, či Towercom.
A ešte povedia, že budú bojovať o frekvencie tam, kde to dáva ekonomický zmysel. Ktoré mestá, kde nemajú a nemali frekvencie tým myslia?
Presne tak at MINO Z KE, vypnúť vysielač pre PP a Tatry a aj okolie SNV, na to treba ozaj minimálne 2 vysoké školy. Rozhodnutie také ako celé rádio BEST FM...
Prekvapilo ma že sa vzdávajú Trebišova,SNV a najmä Popradu, čo si myslím že je ekonomicky a veľkosťou dosť významné mesto.
No vzdajú frekvencií - ak rátame len obyvateľov tých miest, kde je umiestnený vysielač, je to 171 tisíc potenciálnych poslucháčov. Ale asi nevedia zaujať...
Druhá cenná vec na tomto rádiu je licencia, platí do roku 2031....
No ale stále tu ostáva otázka, kto je ochotný kúpiť toto rádio. Tržby za minulý rok 52 tisíc eur, zisk 500€, dlžoby voči štátu....
podiel [%] celkovej počúvanosti
4. vlna 2023 + 1. vlna 2024 (kĺzavé dáta)
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval včera
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval minulý týždeň
