Diskusia k téme Kde je Vlado Brožík?
A ospravedlňujem sa za túto neskorú odpoveď. Príčina je veľmi jednoduchá: bál som sa už túto stránku otvoriť. Toľko nenávisti a zloby. Reagovať na to sa v podstate nedá, Iba to vháňa do duše smútok. Kam sme až za tých 25 rokov budovania "dekokracie" a "slobody" dospeli. Ale niečo a hlavne Niekto ešte stále tú kontinuitu normálnosti udržiava. Ako vy dvaja. Áno, je to tak, ako píše Kai - z našich médií boli dôsledne povyháňané názory a ich nositelia. Pretože médiá, vrátane tých "verejnoprávnych", už slúžia iba štedro platenej prezentácii pubertalizmu a redukcii kultúry na treťotriednu zábavu. Jedným z dôsledkov je tá bezprecedentná barbarizácia nielen politiky, ale celého verejného priestoru, premena ľudí na stádo a v neposlednom rade - revilatizácia fašizmu. Kai je šokovaný z poznania, ako sa doba zmenila. Aj ja som z toho zdesený a nachádzam paralely so Vzburou davov José Ortegu Y Gasset, Zvieracou farmou Georga Orwella a Planétou opíc Franklina J. Schaffnera. A hudba v slovenských médiách? Presne taká, ako celá spoločnosť. To, čo je dnes možné vo verejnoprávnom mediálnom priestore, nebolo kedysi možné ani v okresnom predkole Detvianskej zlatej ruže. Speváčkou je dnes kadá žena od sporáku. A za umenie sa už považuje aj karaoke opitých návštevníkov nočného baru. Obávam sa, že je to iba začiatok, Ale - veď je tu ešte stále Hudba, skutočná hudba, ktorú sme kedysi počúvali! Stačí vypnúť RTVS a siahnuť po správnom cédéčku. Tak, ako je tu stále ešte stará dobrá literárna klasika, tak, ako sú tu ešte stále tie večné, nadčasové kultúrne a ľudské hodnoty. Len treba vedieť,kde ich hľadať. A nenechať sa celkom prevalcovať. Hlavu hore priatelia!
Postupom času si začínam myslieť, že vyhodenie Vlada Brožíka z vtedajšieho Slovenského rozhlasu bol len začiatok toho, čomu sa dnes hovorí "politická korektnosť". V skutočnosti však ide o "očisťovanie" médií od myšlienok a názorov, ktoré sú nahrádzané účelovými komunikátmi slúžiacimi ako púzdro na reklamu a propagandou.
Napriek tomu, že stále počúvam Rádio Devín, keď som si po dlhšom čase z kaziet vypočul niekoľko nahrávok relácií Vlada Brožíka, bol som šokovaný, ako sa doba zmenila. To, čo vtedy Vlado Brožík do mikrofónu hovoril, si v dnešnom rozhlasovom éteri možno len veľmi ťažko predstaviť. Čím to je? Tým, že sme si odvykli počúvať niečí názor.
Nie sterilné rečičky alebo zámerne konfrontačné politické debaty, ktorých konzumenti sa od seba líšia len množstvom, druhom a pomerom určitých informácií.
Mám na mysli jasne vyjadrený názor, s ktorým môžeme úplne alebo čiastočne nesúhlasiť, a napriek tomu nás obohacuje...
Také niečo je stále viac z mainstreamového mediálneho prostredia vytesňované do priestoru, v ktorom pôsobí Slobodný vysielač, Zem a vek... Tento priestor je však neustále niekým nelichotivo nálepkovaný, ako konšpiračný a podobne.
Tým nálepkárom a "bojovníkom proti konšpiráciám" odporúčam zaoberať sa otázkou, či to vytesňovanie má za cieľ ochudobnenie mainstreamu alebo obohatenie tzv. konšpiračného prúdu.
Alebo ide len o náhodu?
Dobrý deň, pán Brožík. Mohla by som sa Vás opýtať, čo si myslíte o súčasnej politickej hudbe v slovenských médiach? Alebo je to môj problém, že to zachytávam a začínam o sebe pochybovat? So srdečným pozdravom Silvia Kuricová, Zilina (-:
Treba si najprv prečítať, kvôli čomu táto rubrika vznikla. Má to názov - Kde je Vlado Brožík a niektorí ľudia tu rozprúdili debatu na tému kde som, kam som sa podel, keď som tak zrazu zmizol z rozhlasového éteru. Je to skrátka celkom nevinná a (dúfam) neškodná debata o mne, otvorená ľuďmi, ktorým moje rozhlasové relácie kedysi niečo dávali. Ja som tú debatu sám neotvoril, až taký samoľúby chválabohu nie som. Ale som tiež iba človek a cítil som potrebu do toho sem-tam vstúpiť, keď sa bolo treba k niečomu zásadnému vyjadriť - napr. k likvidácii verejnoprávneho SRo a k účelovým klamstvám okolo toho, písaným zrejme na objednávku. A pri čisto náhodnom čítaní a následnom šoku z toľkej sprostoty a nenávisti aspoň trochu zareagovať. O akých koltoch to tu bľaboceš? Ty tu nemáš čo hľadať - nie ja alebo moji niekdajší poslucháči. Trochu to máš popletené. A mal by si ísť kamsi do poľa ty.
A prečo rozduchavate tieto osobne spory na tomto webe? Zobrte si kolty a chodte si to "vydiskutovat" niekde do pola.
P.S. Na pobavenie s odstupom rokov. Aké knižné klenoty Peter Brhlovič publikoval ešte dva roky pred novembrom 1987, keď už aj „pan troglodytes“ musel aspoň z dosluchu počuť o perestrojke.
MLADOSŤ A PIESEŇ, DETSKÉ A MLÁDEŽNÍCKE POKROKOVÉ PIESNE, Smena, 1987.
(Hej, vychodí slnko, Pieseň šťastných detí, We shall overcome, Válka je vůl, Give Peace a Chance, Pusť vsegda budet solnce, atd.)...
Hlavne tie pionierske a zväzácke budovateľské evergreeny z 50-tych rokov – Pieseň šťastných detí, Pusť vsegda budet solnce atď. To bolo aj na vtedajšiu dobu viac, než ideologická nadpráca. To bola doslova gargantuovská dávka nevkusu. Neskôr narodení nepochopia a tým ostatným je to jasné až-až.
Po dlhšej dobe som si znova otvoril túto rubriku. Potešilo ma, že tá diskusia je ešte stále živá. Prekvapila ma však tá nenávisť autora posledného vstupu, ktorý práve mne, paradoxne, vyčíta akúsi nenávisť. Potom som si pozrel meno autora a musel som sa smiať. Na rozdiel od vás, pán Brhlovič, ja som nikdy neslúžil kultúrnej politike KSČ. A už vôbec som nebol jej spoluautorom. Naopak - stal som sa známym ako človek, ktorý zásadne hovorí a píše iba to, čo si naozaj myslí. Aj keď to nijaké profity neprináša.O tom, že dychy do rockovej hudby nepatria,som písal v dobe, keď o tom, čo je a čo nie je rocková hudba, pod záštitou SÚV SZM rozhodovali kultúrni politruci ako vy. A v rámci svojej kariéristickej nadpráce za "rockovú hudbu" označovali pomaly aj dychovku. Či som písal "nezmysly" alebo niečo iné, akiste posúdia iní. Aby toho nebolo málo, ste zrejme vášnivý obdivovateľ pani Zemkovej. Ako sa vraví - proti gustu žiaden dišputát. Ľuďmi ako ste vy z hĺbky duše pohŕdam. Nie preto, že majú iné názory, ale práve naopak, preto, že v podstate nijaké názory nemajú. Iba tú svoju nenávisť.
Váš otec bol vedúcim mojej diplomovej práce a pamätám si ho ako slušného a tolerantného človeka. Vy ste boli vždy ďalej ako jablko od stromu. Písali ste (v čase CCS, Chicaga, BS&T) „odborné“ recenzie o tom, že „dychy do rocku nepatria“ a podobné nezmysly do Populáru. Tak ako ste nenávideli p. Zemkovú, nenávidíte každého, kto má iný názor než Vy. Nech Vás tá veľká nenávisť nezožerie...
Najmä ak pripustíme definíciu "zatrpknutosti" ako legitímnej súčasti elementárnej kritickej reflexie toho, čo sa okolo deje. Potom je možné za tzv. "zatrpknutých" označiť aj ľudí, ktorí boli odstavení od svojej profesie v rámci tzv. normalizácie začiatkom 70. rokov. A písali o tom svedectvá. Ja nič nepíšem, iba komunikujem s pár ľuďmi, na ktorých mi záleží a s ktorými si rozumiem. Toť vsjo. Ale späť k našej téme - teda k súčasným slovenským masmédiám. Ako ukážku "zatrpknutosti" načisto nezatrpknutého, normálneho a stále ešte nezávisle uvažujúceho človeka vkladám názor Borisa Filana. Interpetovať to akiste nemusím - tomu hádam porozumie každý.
„Raz príde doba, keď sa vymaníme z tohto šialenstva, ktoré nám teraz vzbĺklo v hlavách a budeme sa strašne hanbiť. Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali. Ako sme dovolili, aby nás pár šikovných zvrhlíkov dostalo k novinám, časopisom a televíziám, ktoré sú žumpa plná zvratkov a výkalov... Ale my sme spolupáchatelia tohto hnusu, nie iba tí čo píšu, vydávajú a vysielajú. My s nimi ochotne kolaborujeme tým, že to pozeráme, počúvame, čítame a kupujeme...“ (Boris Filan o médiách. Pálenica Borisa Filana v Slovenskom rozhlase 29. 11. 2008).
Daniel, ty asi nechapes, ze Zrkadlenie davno malo byt na Devine, len este stale perzistuje na r. Slovensko... hudobny sajrajt? hraju mainstream... ked chces alternativu alebo mensinove zanre, pocuvaj radio FM, alebo internetove radia... mainstreamovemu posluchacovi by malo formatovanie radia Slovensko vyhovovat.... a este k p. V. Brozikovi... podla mna svoju zatrpknutost dava najavo az prilis okato a nevie sa cez to prehryznut.. usudzujem z toho, co pisal sem.. howgh
Toto hovorí za všetko
V Rádiu Slovensko vyberá skladby hudobný plánovač, ktorý zohľadňuje viacero kritérií, napríklad tempo, hudobný žáner či obdobie vzniku. „Takto generovaný playlist potom manuálne kontroluje a upravuje hudobný dramaturg presne podľa požiadaviek konkrétnej vysielacej hodiny,“ vysvetľuje šéf Informačných programových služieb RTVS Vincent Štofaník.
Cize filozoficka nocna pyramida s vhodne dramaturgicky upravenym hudobnym sajrajtom, urezane sobotne Zrkadlenie - ceske radio Vltava ho ma 3 hodiny denne-, dodrbaná webstránka na hanbu sveta, vyber hudby podla slov najprv osvedcenej v komercnych radiach... dakujem, neprosím. Vivat Český rozhlas
to zaujímalo aj mňa a našiel som...
mna by skorej zaujimalo, kde je Ivan Brozik... ten bol kedysi skvely, ale potom sa nejak vytratil z rozhlasu a odvtedy sa o nom zlahla zem
"Chaos, ako vedomé nastolenie poriadku, v ktorom sa pri extrémoch vyselektuje najslabší a najsilnejší článok spoločnosti,vzďaľujúci sa od svojej podstaty, pričom sa vytvára veľká priepasť medzi nimi, čo môže spôsobovať exodus silných jedincov, čím sa jedna spoločnosť oslabuje iná posilňuje, čím si vytvára obraz veľmoci. Všade, kde sa dá žiť, dá sa žiť aj dobre." Z mojej dlhoročnej práce, aj pre Vás, pán Brožík. S úctou SK
Odpovedám ti síce až po vyše pol roku, ale predsa. Samozrejme, s bývalým Slovenským rozhlasom už nijakú nádej spájať nemusíme. Nemá to už zmysel a nie je to vlastne ani škoda. Že to ide celé do likvidácie, sa dalo tušiť už niekedy v roku 2006, po nástupe dvojice Zemková-Machaj. Ďalšie roky toto tušenie len postupne potvrdzovali. A definitívne sbohom Slovenskému rozhlasu zaznelo po inštalácii riaditeľa Miku do čela RTVS. Každý aspoň trocha súdny človek vidí, že to, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi verejnoprávnym médiom, je už len paródiou na provincionálne komerčné a bulvárne médiá. Definitívne o tom rozhodli tí, čo tak súdružsky jednomyseľne dali prednosť Mikovi pred Rezníkom. A nám, čo sme SRo niekoľko desaťročí pomáhali budovať a zúfalo sme sa tak snažili zachovať dielo jeho zakladateľov, nezostáva nič iné, než si s úľavou vydýchnuť a skonštatovať spolu s Ludvíkom Vaculíkom: "Úleva z rozhodnutí". Defintiívne rozhodnutie človeku vždy uľaví, jedno, či ide o rozdelenie štátu alebo o zrušenie posledného verejnoprávneho média. Skrátka - rozhodli, že verejnoprávny Slovenský rozhlas zrušia, tak ho zrušili. A basta. Konieckoncov ,nijaká tragédia sa nedeje. Podobných antikultúrnych zverstiev sa po novembri 1989 v tejto krajine udialo omnoho viac. Čo tam po jednom rozhlase. Toľko iných zaujímavých ľudí a vecí na tomto svete ešte stále je! Vrátane skvelej muziky, napríklad. Všetko si dnes môže človek pustiť doma z cédéčka alebo z internetu. (Pokiaľ novodobí slovenskí cenzori neovládnu aj samotný internet - prvé príznaky tejto úbohosti som už zaregistroval v súvislosti s manipuláciou s heslom YPS na Youtube-music.)
Vlastne je to stále o tom istom. Na jednej strane sú okolo nás ľudia slušní a milí - na druhej strane je okolo nás doslova armáda svíň. A tým sa dá celkom jednoducho vyhnúť. Už aj vďaka tomu, že tak do diaľky chrochtajú a smrdia. (Nech mi tie roztomilé, skutočné živočíšne svine toto prirovnanie prepáčia. Ale tak sa to už akosi zaužívalo.) Takže, ako je to s tým optimizmom? Myslím si, že sa ho vzdávať netreba. Akurát ho presunúť, resp. namieriť niekam inam. Ahoj Silvia!
Pánovi Brožíkovi som chcela povedať, aby bol opatrný s jeho optimizmom, ale v tomto prípade nejde o optimizmus, ale vieru a nádej! Tak aj k meninám Vám prajem, aby ste ( a spolu s Vami my všetci ) nestácali nádej. S pozdravom Silvia Kuricová
Pan Brozik, Vasa nenavist voci pani Zemkovej nema hranic, ja som sice len posluchac, ale za jej vedenia sa stalo minimalne radio Slovensko pocuvatelnejsim a speje len k lepsiemu. Pocuvanost mu stupa a ide s dobou, co je dobre! Vy ste hudobny redaktor, ktory ma iny vkus ako mainstream, pocuvajte FM, Devin, pripadne nejake internetove radia, a nekydajte v kuse prosim na to, co sa z rozhlasu stalo. Ja ako posluchac to vnimam iba pozitivne.
A čoskoro dôjde aj na jej komplicov, ktorí spolu s ňou 6 rokov pošliapavali nielen dobré mravy a elementárne princípy slušnosti, ale aj oprávnené záujmy SRo. A v niektorých prípadoch aj zákony. Sbohem a šáteček, žiada sa zvolať spolu s Vítěslavom Nezvalom.
Ale predsa len jedna drobná poznámka. Všimnite si ten ženu len veľmi vzdialene pripomínajúci kýbel nenávisti a zloby a porovnajte si to so správaním sa tých, ktorých ona sama, cítiac sa v roli nedotknuteľnej cárovnej, svojvoľne povyhadzovala zo SRo. Všetci odchádzali nielen s hlbokým pohŕdaním touto bezprecedentnou špinou, ale aj nanajvýš dôstojne, hrdo, so vpriamenou hlavou. Zatiaľ čo ona... Ľudsky nedôstojné a nekultúrne kvičanie, kopanie, hryzenie. Smiešne vyhrážanie sa ústavnými a inými div nie medzinárodnými súdmi. Akoby sa tam naozaj nemali čím zaoberať – iba ňou – pani Urazenou a Poníženou. Svoje privátne kariérne chúťky si pomýlila s ľudskými právami. Ale nech, aspoň máme postarané o zábavu. Teraz sa už tomu naozaj môžeme iba smiať. A tešiť sa spolu na deň, keď zas bude možné zapnúť si Slovenský rozhlas. A neriskovať pritom ezofageálne refluxy z tej záplavy nevzdelanosti, teenagersky namyslenej drzosti a všeobjímajúcej provincionálnej tuposti. Bude to síce trvať dlhšie – minimálne toľko, ako tá šesť rokov sa vlečúca deštrukcia – ale nakoniec sa určite dočkáme.
Ako to ponad desaťročia spieva Joan Baez: We Shall Overcome. (One day...)
V posledných dňoch sa vyrovnávame s faktom, že už na tomto svete niet Václava Havla. Dovoľte mi k tomu drobnú poznámku.
Všetko, čo sa dialo od novembra 1989, teda od „zamatovej revolúcie“ ktorú odštaroval práve on (a nie dajakí herci alebo študenti, ako sa nám snaží nahovoriť nový politicko-zásluhový mýtus, tak tragikomicky podobný tomu predošlému, o „viťaznom februári“) vo mne posilňovalo poznanie a napokon hlboké presvedčenie, že naša spoločnosť sa nedelí na „demokratov“ a „kryptokomunistov“, ani na „kozmopolitov“ a „vlastencov“ – ale na ľudí múdrych a vzdelaných na jednej strane a kultúrou nedotknutých ignorantov na strane druhej. Na šíriteľov nevávisti a zloby na jednej strane a ľudí priateľských a dobrých na strane druhej. Na nezničiteľných emocionálnych upírov na jednej strane a rozdávačov lásky a nádeje na strane druhej. Nemá to nič dočinenia ani s politickou ani s náboženskou príslušnosťou. Iba s elementárnou charakterovou a morálnou výbavou. Jedni sú tu na to, aby nám ostatným ničili život, druhí sa nás, pokiaľ je to aspoň trochu možné, snažia podržať nad vodou. Jedni nám s vytrvalosťou termitov ničia nervy, druhí nás hladkajú po duši a vlievajú do nás nádej. A spolu s ňou vieru. Nádej a viera sú dve strany jednej a tej istej mince.
Ako človek, ktorý toľké roky vysielal z rozhlasu muziku a k nej sem-tam i dáke to slovo, som nevnímal ani tak to, či má niekto 20 alebo 70 rokov, či je odchovaný na Frankovi Sinatrovi alebo na Beatles. (Z hĺbky duše som akurát ľutoval tých, čo zásluhou „oslobodených“ a „nezávislých“ slovenských médií vyrástli na tom provincionálnom slovenskom popíkovom odpade – s takou intelektuálnou a kultúrnou výbavou sa človek nemôže nezmeniť na živočícha, ak to mám povedať veľmi mierne.) Vždy som sa snažil vysielať pre ľudí múdrych, priateľských a dobrých. Pre ľudí, ktorí veria v lepšiu podobu tohto sveta.
Vždy som rád citoval to v kuloároch slovenského kultúrno-spoločenského marazmu toľko vysmievané Havlovo heslo – „Pravda a láska musí zvítězit nad nenávistí a lží“. V týchto smutných dňoch, keď všetci tak trochu cítime, že sa čosi pekné nenávratne a navždy končí, začínam to Havlovo heslo vnímať ako čosi viac: ako proroctvo.
A verím, z hĺbky duše verím, že to rapsodicky sa vytvárajúce ľudské bahno, ktoré vyplávalo na povrch v donedávna ešte verejnoprávnom SRo, v nie až tak vzdialenej dobe niekto poriadne spláchne. Ako keď Herkules čistil povestný Augiášov chliev.
A keď sa tak naozaj stane, s vďakou si spomeniem nielen na Václava Havla, ale aj na všetkých múdrych, slušných, priateľskýách a dopbrých ľudí, ktorí boli z tejto krajiny, obrazne povedané, vyhnaní. Verím, že sa všetci ešte vrátia. Že sa všetci spolu – aj na vlnách budúcich programov SRo – jedného dňa zídeme. A znova zodvihneme pochodeň Havlových ideálov a snov.
Iba toto, nič menej, nič viac, sa mi žiadalo v týchto smutných dňoch, na margo Vianoc a Nového roku, povedať.
Pán Brožík, ďakujeme a aj Vám pokojné Vianoce a všetko dobré v novom roku. Tento rok som si urobila čas a priestor, aby som aspoň trochu pochopila, ako fungujú slovenské médiá a predovšetkým rádia, ako sa asi vytvárajú relácie, ako asi fungujú kontaktné relácie, súťaže..ako funguje prezentovanie umeleckých relácií. Nie som nijako obohatená, okrem smutného poznania. Danielovi ďakujem a pani "Poslucháčke" : keby pán Brožík bol frustrovaný a nenávistný, dovolím si tvrdiť, že dodnes pracuje v rozhlase, milá pani.
Všetkým, čo si ešte spomínajú na verejnoprávny Slovenský rozhlas, ako aj tým, čo ho už nezažili, ale možno sa ho ešte raz dožijú – želám krásne Vianoce a šťastný Nový rok.
Pani poslucháčke, ktorej som ešte 3.11.2011 stál za tú námahu, aby si do mňa z chuti kopla.
Je to pre túto našu dobu príznačné, pani poslucháčka, že najviac nenávisti vyžaruje práve z tých ľudí, čo druhých s toľkou zlobou obviňujú z nenávisti. Keby výsledkom mojej práce v rozhlase bola iba frustrácia a nenávisť, asi by vôbec nebola vznikla táto diskusná stránka. Nikoho by nezaujímalo, kde som. Verte mi, že na tisíce iných ľudí moje vysielanie pôsobilo presne opačne, ako na vás. Chyba teda nebude asi na mojej strane. Viem to nielen preto, že som si prečítal väčšinu z týchto diskusných príspevkov, ale aj priamo od svojich niekdajších poslucháčov, s ktorými som si kedysi denne mailoval. A ktorí mi ďakovali práve za to, že im – okrem tej hudby – dávam aj trošku lásky ku svetu a k životu, tú trošku úcty k pravde a ku skutočným hodnotám. Že som verejnoprávny rozhlas používal na to, na čo sa používať má. Tie maily mám dodnes uschované. Nie kvôli vám, ale kvôli sebe. A kvôli nim. Ľuďom tam na druhej strane.
Vraví sa, že pochvala má hodnotu chváliaceho a odsúdenie má hodnotu odsudzujúceho. Ďakujem pánu bohu za to, že ma nenávida ľudia, ktorí milujú pani Zemkovú.
Zapnite si to vaše nesmierne kvalitné vysielanie SRo a určite vás to upokojí.
ja pocuvam radio Trojka a som rad, te mi ponuka pestru zmes aj hudobnych relacii, a co je hlavne, hudbu si vyberaju moderatori sami - nie nejaky stroj (fajn, ze su relacie SRO v podcaste, aspon si mozem pri ich pocuvani posuvat tu nemoznu "hudbu" a vyhnut sa jej pocuvaniu v priamom prenose.) a hraju cele skladby. Trojku som odporucil panovi Brozikovi tiez a som rad, ze su v Polsku ludia, co tie relacie nahravaju a kompletizuju a mozem si ich stiahnut.
Inac redaktori Trojky dostali za svoju cinnost prezidentske ocenenia
http://www.polskieradio.pl/9/201/Artykul/473620 ,Dziennikarze-Trojki-odznaczeni-przez-Prezydenta-RP
Z vysielania tohto radia viem o novych albumoch Kate Bush Foo Fighters, Yes i Alica Coopera. Tu je najnovsia hitparada, ktora odraza vkus posluchacova, a buduci rok oslavi uz 30 rokov a stala sa najoblubenejsou rozhlasovou relaciou
http://lp3.polskieradio.pl/notowania/?rok=2011&num…
a radio Devin a Litera, ze vyborna nadherna hudba? to tych 10 dookola omielanych cd?
podiel [%] celkovej počúvanosti
2. + 3. vlna 2024 (kĺzavé dáta)
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval včera
% populácie SR vo veku 14-79 rokov, počúval minulý týždeň
