Odchádzajúci šéf Slovenského rozhlasu Jaroslav Rezník, ktorý vedie verejnoprávny rozhlas do 7. októbra nie je úplne spokojný so svojím pôsobením. Prekáža mu najmä, že sa mu nepodarilo presadiť nový zákon o koncesionárskych poplatkoch za verejnoprávne médiá. Na druhej strane ho teší, že sa podarilo zaviesť 24-hodinové vysielanie na štyroch okruhoch SRo a zvýšiť počet vysielačov. Ako Rezník povedal pre agentúru SITA, za osem rokov rozhlas ponúkol poslucháčom 600 rozhlasových hier a od roku 1998 je SRo nepretržite najdôveryhodnejším médiom. "Mám dobrý pocit, keď sa ráno pozriem do zrkadla a som rád, že ľudia majú radi rozhlas," uviedol.
Rezník s odstupom času tvrdí, že odchod SRo z jeho súčasného sídla, známej obrátenej pyramídy na Mýtnej ulici, oznámil predčasne. "Myslím si, že som nemal do toho vletieť tak po hlave a povedať, že ideme preč a postavíme nové. Dnes už viem, že to chce širšiu dohodu," tvrdí. Budova je dimenzovaná na 1500 ľudí a dnes v nej pracuje približne 720, teda je na polovicu voľná. SRo by ale podľa Rezníka stačili tretinové priestory, v porovnaní s tými, čo má dnes. Problém s nadbytočným a drahým sídlom rozhlasu by mohol vyriešiť prenájom nevyužívanej časti budovy alebo projekt, ktorým sa Rezník inšpiroval v Dánsku. Podľa neho by sa verejnoprávne média SRo a STV presídlili do nového komplexu, v jednej z budov by mali spoločné obslužné zázemie a každá by mala aj svoje sídlo. V komplexe by tiež mohla byť štátna tlačová agentúra - TASR. Rezník v tejto súvislosti pripomína, že verejnoprávne médiá nemôžu pracovať v prenajatých budovách, z bezpečnostných dôvodov musia mať vlastné sídla. Tvrdí, že znalecký posudok ocenil komplex bratislavského sídla SRo na približne 984 miliónov korún a nová budova by vrátane všetkého vybavenia stála približne 650 až 700 miliónov korún. Zvyšok by podľa neho išiel do rozvojového fondu SRo a využil by sa na digitálne vysielanie.
Rezník, ktorý bol pre administratívny nedostatok vylúčený z kandidatúry na nového šéfa SRo, by bol rád, ak by sa do vysielania od nového roka dostal politický komentár. Podľa neho na to už dozrela situácia a sú osobnosti, ktoré nebudú "vnímané tak, že SRo niekomu nadŕža." Jeho predstavou je, aby sa komentár vysielal každý pracovný deň a vždy by ho pripravoval niekto iný.
O generálnom riaditeľovi rozhodne 15-členná Rozhlasová rada v utorok. Ak na prvom hlasovaní nezíska žiadny z uchádzačov aspoň 10 hlasov, do druhého kola voľby ide každý, kto získa aspoň 3 hlasy. Pokiaľ sa rada na novom generálnom riaditeľovi nedohodne, rozhlas povedie ekonomická riaditeľka Hilda Gajdošová do opakovaných nových volieb. O post šéfa SRo sa uchádza Ján Udič, Marián Šinkovič, ex-podpredseda licenčnej rady, divadelný dramaturg Peter Kováč, pedagóg Andrej Školkay, Roland Keťko a šéfdramaturg Dvojky STV Ľuboš Machaj, hovorca ministerstva zdravotníctva a bývalý šéfredaktor Rádia Slovensko Karol Farkašovský, bývalý šéf STV Milan Materák a Michal Durila. Rozhlasová rada bude generálneho riaditeľa SRo voliť po prvýkrát. Predchádzajúce voľby šéfa SRo boli právomocou parlamentu.
Po prvý raz J. Rezníka ml. zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997 po tom, čo sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach. Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada. Rezníka rada 27. júla 2001 v konkurznom rokovaní opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie 4. septembra 2001. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Súčasné funkčné obdobie J. Rezníka sa skončí v piatok.
© SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
