Priemerný slovenský novinár je 40-ročná Slovenka s vysokoškolským vzdelaním, ktorá pracuje pre jeden alebo viac časopisov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v máji a v júni uskutočnil Slovenský syndikát novinárov [SSN] spolu s nezávislým výskumným združením Mass-Media-Science pôsobiacim pri Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Prieskum obsahoval 55 otázok a zúčastnilo sa ho 374 novinárov, zväčša z tlače. Ako na dnešnej tlačovej besede uviedla predsedníčka SSN Zuzana Krútka, celkovo vzdelanostná úroveň novinárov klesá. Nie veľmi dobrou správou je, že rastie počet univerzálnych novinárov, ktorí sa venujú viacerým oblastiam a nešpecializujú sa na jednu problematiku, konštatovala. Z médií sa tak vytrácajú žánre. Ako v tejto súvislosti podotkol riešiteľ výskumu Samuel Brečka z výskumného združenia Mass-Media-Science, zmenil sa aj prístup zamestnávateľov k vzdelávaniu. Nepodporujú vzdelávanie novinárov, menej ochotne im dávajú študijné voľno. Zvýšiť svoju kvalifikáciu by pritom chcelo až 87.6 percenta účastníkov prieskumu. Novinári majú najväčší záujem vzdelávať sa v jazykoch, vrátane slovenského, ekonomike a manažmente, práve ale aj technológii.
Zo sociálneho hľadiska zo záverov prieskumu vyplýva, že priemerný novinár, teda 40-ročná Slovenka je s najväčšou pravdepodobnosťou slobodná alebo rozvedená. Percento slobodných alebo rozvedených novinárov stúpa a v súčasnosti je slobodná takmer tretina z nich. Do značnej miery je to dôsledkom pracovných podmienok novinárov a ich pracovného štýlu, častých nadčasov nielen počas pracovných dní ale aj cez víkendy. Priemerný novinár na Slovensku má mesačný čistý príjem približne 17-tisíc korún, ale časť z neho nepochádza z novinárskej činnosti. Najviac podľa prieskumu zarábajú novinári z televízie, priemerne viac ako 20500 korún mesačne a tretina z nich viac ako 30-tisíc korún mesačne. Pod úrovňou priemeru sú redaktori rozhlasu, no najmä tlačových agentúr a internetových médií. Celkovo muži zarábajú viac, v prieme 18304 korún a ženy 16521 korún.
Slovenskí novinári zároveň strácajú sociálne istoty, ktoré poskytuje postavenie zamestnanca. Stále viac z nich pracuje na základe živnosti alebo na základe autorskej zmluvy. Tento trend podľa Brečku nie je slovenským, ale celoeurópskym špecifikom a veľa majiteľov slovenských médií ho zavádza práve na základe požiadaviek zahraničných majiteľov. Vo výskume sa prejavili aj zlé skúsenosti novinárov so "životnosťou médií" na Slovensku, len 26.5 percenta z nich si myslí, že sa novinárskym povolaním uživí.
Prieskum tak ukázal, že v poslednom desaťročí sa výrazne zmenili podmienky a spôsob výkonu novinárskej profesie, ale aj ľudia, ktorí túto profesiu vykonávajú. Obdobné prieskumy sa na Slovensku konajú od 70. rokov 20. storočia.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.