Ministerstvo kultúry SR neuzavrie so Slovenským rozhlasom na rok 2010 zmluvu o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania na účel uskutočnenia pôvodných programov vo verejnom záujme, tzv. zmluvu so štátom. TASR o tom informoval hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.
Vedenie rozhlasu totiž podľa ministerstva nebolo schopné predložiť akceptovateľný návrh zmluvy ani v predĺženom časovom termíne. "SRo predovšetkým nepredložil v návrhu svoj záväzok uskutočniť pôvodné programy vo verejnom záujme s takým určením charakteru programov a ich špecifikáciou, ktorá by umožňovala transparentne kontrolovať, či poskytnuté verejné prostriedky budú efektívne využité na deklarovaný účel," vysvetľuje rezort s tým, že navrhnúť pôvodné programy, ktorých tvorbu a výrobu by štát finančne podporil, bolo úlohou SRo a ministerstvo si nikdy nestanovilo také podmienky, ktoré by mu umožnili ovplyvňovať obsah takto navrhnutých programov. "No keďže v tomto prípade ministerstvo zastupuje záujem verejnosti a poskytuje peniaze zo štátneho rozpočtu, musí trvať na tom, aby bol takýto návrh predložený v štruktúre, ktorá umožní spätne prekontrolovať účel a efektivitu vynaložených prostriedkov," zdôraznil Bednár v stanovisku.
"Žiaľ, rokovania o zmluve so SRo boli poznačené obštrukciami zo strany jeho vedenia a nekorektnosťou zo strany generálnej riaditeľky SRo, ktorá písomne deklarovala záujem uzavrieť zmluvu so štátom, no súčasne podsúvala cez médiá verejnosti názor, že zmluva ohrozuje nezávislosť SRo," píše sa ďalej v stanovisku.
Generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková pre TASR uviedla, že ak je toto reakcia rezortu kultúry na niekoľkokrát prepracovaný návrh zmluvy so štátom a prepracovaný dodatok na rok 2010, tak "je prinajmenšom vysoko neštandardná". Ako pokračovala, výstupy z dohadovacieho konania rozhlas rešpektoval. "Aj tie, ktoré sa týkali zmluvy, aj tie, ktoré riešili štruktúru dodatku," zdôraznila. SRo však podľa nej upozorňoval, že rozhlasová zmluva nemôže byť totožná s televíznou. Odkázala pritom na príslušné dokumenty, ktoré sú verejnosti k dispozícii na internetovej stránke rozhlasu. "K osobným invektívam ani k úlohe médií v procese tvorby zmluvy sa vyjadrovať nebudem,” uzavrela Zemková.
Ministerstvo tvrdí, že je vecou vedenia rozhlasu, aby vysvetlilo Rozhlasovej rade a svojim poslucháčom, prečo sa zbavilo možnosti získať 2,5 milióna eur [75,3 milióna Sk] na výrobu pôvodných rozhlasových programov. Rezort zároveň vyjadril spokojnosť s tým, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní je v súčasnosti návrh obdobnej zmluvy so Slovenskou televíziou. "Každý sa môže presvedčiť, že znenie zmluvy nezakladá žiadnu podriadenosť STV voči štátu," tvrdí ministerstvo.
Ako pre TASR uviedol predseda Rozhlasovej rady gor Gallo, je mu ľúto, že SRo nedostane financie, "ktoré mohli zásadným spôsobom revitalizovať zdecimovanú pôvodnú tvorbu". Postoj vedenia rozhlasu, aj napriek svetlým momentom, ktoré vnášali do celého procesu priebežný optimizmus, označil za "od začiatku nešťastný". Väčšina jej členov pritom veľmi citlivo vnímala obštrukciu a jednostranné postoje vedenia, povedal na margo neskorého predkladania návrhov zmluvy a dodatku na rok 2010 na zasadnutia rady. Jednostrannosť postojov vedenia spočívala vo vzťahu k predmetu zmluvy, vysvetlil. "Na jednej strane v závere negociačného procesu SRo deklaroval ochotu podpísať zmluvu, kde v predmete bude uskutočňovanie programu vo verejnom záujme, na druhej strane však obsah dodatku na rok 2010 dokumentoval, že tam nie je reálny záujem." Napriek rozdielnosti televízneho a rozhlasového prostredia si však predseda rady nemyslí, že to bol neriešiteľný problém. "Ovzdušie vzájomnej dôvery do značnej miery ovplyvnili aj z pohľadu RoRa nepodložené tvrdenia vedenia SRo o možnom zásahu štátu do nezávislosti verejnoprávneho rozhlasu."
Pokiaľ ide o zahraničné vysielanie SRo, Radio Slovakia International, ministerstvo je pripravené rovnako ako v predchádzajúcich rokoch poskytnúť SRo príspevok na úhradu výdavkov na vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia. Preto predloží SRo návrh príslušnej zmluvy na zabezpečenie jeho zahraničného vysielania. Viac ako tretina redaktorov, celkovo 13 novinárov RSI už dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, čo vedenie rozhlasu odôvodňuje nutnosťou úspor. Financovanie RSI totiž mala riešiť práve zmluva so štátom. Zároveň sa plánuje znížiť počet jazykov, v ktorých RSI vysiela, ako aj počet vysielacích hodín.
a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho
písomného súhlasu TASR výslovne zakázané.