Slovenský rozhlas chce na budúci rok od štátu na základe zmlúv so štátom a verejnoprávnymi médiami štyri milióny eur. V návrhu dodatku k Zmluve o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania pre rok 2011 tak žiada o minimum, ktoré zmluva garantuje. Zmluvy so SRo a aj so Slovenskou televíziou uzatvoril štát prostredníctvom ministerstva kultúry ešte koncom roka 2009.
Zmluva so štátom je rovnako ako v prípade verejnoprávnej televízie uzatvorená na päť rokov, na roky 2010 až 2014. Každoročne by rozhlas na jej základe mal dostávať od štátu minimálne dva milióny na program a dva na Radio Slovakia International. SRo na tento rok dostal 4 a pol milióna eur.
"Vzhľadom na to, že vieme, v akej situácii je štátny rozpočet, nebudeme žiadať viac. Napriek tomu z tých štyroch miliónov vieme saturovať aj RSI [Rádio Slovakia International] aj potrebu spolufinancovania niektorých programov vo verejnom záujme a zároveň aj investičné projekty," povedala Zemková. Na investičné projekty v prvom dodatku určenom pre tento rok STV ani SRo peniaze nedostali. Zemková však chce otvoriť aj túto kapitolu zmluvy, v ktorej by podľa jej slov "išlo najmä o nákup prenosového vozu a digitálneho prepojovača".
Po zrušení platenia úhrad za vysielanie STV a SRo avizovanom ku koncu roka 2011 Zemková očakáva zánik zmluvy so štátom. "Akonáhle úhrady nebudú a bude verejnoprávne médium napojené priamo na štátny rozpočet, tak nepotrebuje ďalšiu zmluvu, ktorá kryje štátny rozpočet. Došlo by k duplicite."
Štát by mohol na zmluve so SRo ušetriť, ak by sa zriekol vysielania RSI na krátkych vlnách, tvrdí Zemková. SRo za ne ročne platí jeden milión eur a prevádzkovateľ krátkovlnných vysielačov, spoločnosť Towercom - už na tento rok žiada od rozhlasu dvojnásobok. Je na rozhodnutí štátu, či chce krátke vlny platiť, tvrdí šéfka rozhlasu. Pripomína, že podľa odborníkov a verejnoprávnych médií v Európe, ktoré všetky odišli z krátkych vĺn, sú krátke vlny "mimoriadne ekonomicky a aj energeticky náročné".
"Ak mám povedať osobné presvedčenie, tak ide o flagrantné vyhadzovanie, neúčelné použitie prostriedkov štátneho rozpočtu," myslí si. SRo na krátkych vlnách šíri vysielanie do zahraničia, prostredníctvom Rádia Slovakia International [RSI]. Vysiela ho aj cez internet a satelit a najviac ohlasov má na internetové vysielanie. RSI zabezpečuje reprezentáciu SR v zahraničí. Informuje o dianí v SR v šiestich jazykoch - slovenskom, anglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom a španielskom. O postoji k RSI informovala Zemková ministerstvo kultúry v návrhu k dodatku na budúci rok, ktorý mu predložila.
Na hodnotenie plnenia prvého tohtoročného dodatku je ešte skoro. Všetko bude jasné až po jeho vyúčtovaní v priebehu januára 2011. Z čísiel za prvý polrok však vyplýva, že rozhlas splnil polovicu záväzkov na výrobu programu či vysielanie RSI. "Nepredpokladám ani prečerpanie ani nedočerpanie zmluvných financií," uviedla generálna riaditeľka rozhlasu. Spolu dva milióny eur z dodatku na tento rok sú na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania rozhlasu do zahraničia, teda vysielania RSI. Finančná podpora sa ďalej týka 8 305 programov SRo vo verejnom záujme. Ide o umelecko-publicistické, dramatické, hudobné, dokumentárne a ďalšie programy pre programové služby SRo - Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria. Predstavuje to 12,6 % z celkového pozemného vysielania SRo na uvedených programových službách.
Zmluva so štátom je podľa Zemkovej "spôsob ako dofinancovať verejnoprávne médium, ktoré má nedostatočné zdroje z úhrad. Je to ale aj spôsob ako ho zaviazať robiť konkrétne veci, čiže to médiu nemá také veľmi široké pole pôsobnosti - to čo je v zmluve musí presne plniť. Zároveň je to ale aj spôsob ako napríklad zvýšiť podiel premiérovej tvorby". Ak by SRo nemal zdroje zo zmluvy, vysielal by viac repríz a nemohol by robiť také množstvo programových projektov, ako sú napríklad priame prenosy.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.