Generálny riaditeľ novovytvorenej verejnoprávnej inštitúcie Rozhlasu a televízie Slovenska [RTS], ktorá má vzniknúť od januára budúceho roka spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, nebude mesačne zarábať deväťnásobok priemernej mzdy, čo je cca 6 700 eur. Rozhodli o tom dnes poslanci národnej rady, ktorí prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a opätovne schválili zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. Podporili však pripomienku hlavy štátu a budúcemu šéfovi inštitúcie odklepli štvornásobok priemernej mzdy, namiesto pôvodne navrhovaného deväťnásobku. Vrátený zákon podporilo 80 zo 141 prítomných poslancov. Okrem koaličných poslancov za návrh hlasovali aj poslanci za SNS Rafael Rafaj a Vincent Lukáč.
Hlava štátu normu nepodpísala a vrátila dnes plénu zákon na prerokovanie s 15 pripomienkami. Okrem výšky platu mu prekážali viaceré nelogické ustanovenia v norme. Medzi nimi prezident poukázal aj na to, že členov rady RTS volí a odvoláva NR SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor NR SR. Ako prezident poukázal, parlament by tak členov rady aj odvolával z kandidátov na členov rady, čo nie je logicky možné. Plénum sa zhodlo na novom znení ustanovenia, podľa ktorého členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov rady volí z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor NR SR tak, aby v rade boli zastúpení.
Minister kultúry Daniel Krajcer, ktorého rezort návrh pripravil, odôvodňuje zákon vážnymi hospodárskymi škodami, ktoré by hrozili verejnoprávnej televízii, ak by fungovala ďalej v súčasnom režime. Právna norma má podľa ministra nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie oboch médií. Plénum zamietlo procedurálny návrh poslanca za Smer-SD Dušana Jarjabka, ktorý navrhoval zákon vrátiť na dopracovanie. Voliť generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska bude parlament verejným hlasovaním, a nie tajnou voľbou.
Štatutárneho zástupcu spojenej inštitúcie, ktorý ju povedie do zvolenia nového generálneho riaditeľa, vymenuje k 1. januáru 2011 predseda parlamentu Richard Sulík, pričom si môže vybrať medzi terajšími riaditeľmi STV a SRo, teda Štefanom Nižňanským a Miloslavou Zemkovou. Pozmeňujúci návrh sa dotýka aj vysielania v jazykoch národnostných menšín, RTS má vysielať v jazykoch menšín v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva SR. Na vysielanie programov pre národnostné menšiny vzniknú samostatné organizačné útvary.
Novým prvkom a inštitútom v zákone je, že ak generálny riaditeľ nedodrží schválené záväzné ukazovatele rozpočtu, je to dôvod na jeho okamžité odvolanie.
Z pôvodných 36 členov rád a dozorných komisií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa počet členov kontrolného orgánu RTS zníži na deväť. Novú radu budú tvoriť traja odborníci na rozhlasové vysielanie, traja na televízne, dvaja na ekonómiu a jeden na právo. Reforma verejnoprávnych inštitúcií má trvať minimálne tri roky, začne sa ich spojením a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. Jedným z prvých krokov má byť zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. januáru 2012. Medzi posledné kroky reformy bude patriť presídlenie rozhlasu a televízie do jednej efektívnej budovy. Tá by mala mať spoločné technologické zázemie pre rozhlasové i televízne vysielanie.
© SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
