Moderátor Expresu si tentokrát zobral na mušku dosluhujúceho českého prezidenta Václava Klausa. Iba si z neho chcel vystreliť, podobne, ako to už urobil s desiatkami iných celebrít. Wallner sa tváril, že je Ivan Gašparovič a svojmu českému kolegovi chcel pomôcť. Václav Klaus sa však urazil a zmohol sa len na málo: „Že se nestydíte, že se nestydíte,“ a zložil. Nahrávka na prvé počutie vyznie ako veľký trapas pre Expres. Naozaj sa strápnil Wallner? Dalo sa ešte nejako reagovať a zachrániť situáciu? Zvládol by to lepšie napríklad Sajfa? Alebo Adela? Asi ťažko. Čo sa dá robiť vo chvíli, keď je už na druhej strane linky ticho? Nič. Už len stlačiť Stop Record.
Český prezident reagoval tak ako reagoval. Namiesto toho, aby sa zasmial popod fúzy a s nadhľadom vychŕlil niečo ako: „Jéj, tak to byla jen legrace? Jó, to taky musí být. Nemúžeme se tvářit furt jenom vážně. Jsem rád, že jste si na mně vzpoměnuli. Pozdravuji všechny občané na Slovensku, aby jim vydržela dobrá nálada a budu na vás myslet i když už nebudu sedět tady na hradě. Mějte se hezky!“. Takýmto prejavom by sa prezident ukázal ako nonšalantný elegán, pri ktorom by si všetci povedali, že fíha, klobúk dole! No nestalo sa tak. Namiesto toho prihral loptu na stranu Expresu a tá sa akosi „odkotúľala“ do bulvárnych médií, ktoré sa jej v čase januárovej uhorky nesmierne potešili a s radosťou sa s ňou pohrali. Výsledkom bolo dokonalé 4-stranové PR pre Expres v piatkovom Novom čase. A nahrávka, ktorú rádio neodvysielalo, visí na weboch novín a už ju počulo celé Slovensko. Naše najpočúvanejšie rádio z toho vyšlo jednoznačne ako víťaz.
Samozrejme, iniciatívy sa chopila ďalšia šikovná strana, česká Frekvence 1 a pre zmenu si vystrelila z Andreja Wallnera. Prečo asi? Chcela ukázať urazenému Klausovi, že „my to tým Slovákom nandáme“? Alebo sa chcela zviesť na rozbehnutej vlne a odhryznúť si z chutného PR-koláča? Samozrejme, že to druhé! Aj marketéri Frekvence 1, sú podobne, ako marketéri Expresu a všetkých úspešných komerčných médií, dynamickí mladí ľudia, ktorí vedia reagovať. Presne takí, akí by možno mohli sedieť na stoličkách na hrade a v paláci.
Stalo sa, čo sa stalo. Po telefonáte sa do pozoru postavil back-office oboch hláv štátov. Že vraj to skomplikovalo vzťahy na oboch stranách rieky Moravy. Čo? Takáto záležitosť? Čo potom máme robiť my, bežní smrteľníci, keď sa chceme vytrhnúť z tejto nedobrej nálady, vanúcej z politiky? No predsa zapnúť si rádio, v ktorom nás moderátori aspoň trochu pobavia. Napríklad aj strieľaním si z tých, ktorí nám tú náladu dennodenne kazia.
