V jej rámci Rádio Regina Východ odvysiela spomienky rozhlasákov, rozhovory o histórii košického rozhlasu so zameraním na jeho prvenstvá, a to všetko v rámci denného prúdového vysielania. Súčasťou kampane budú aj spomienky poslucháčov na rozhlas, ktoré môžu komunikovať s moderátormi priamo vo vysielaní alebo aj prostredníctvom sociálnych sietí.
Rádio Regina Východ je programová služba Slovenského rozhlasu pôsobiaca na východnom Slovensku, ktorého program zahŕňa poskytovanie aktuálnych informácií a publicistiky so širokou škálou tém od kultúry, prírodného bohatstva, vedy, školstva až po ekonomiku i šport.
„Z akéhokoľvek pohľadu je 97 rokov úctyhodný vek - nielen pre človeka, ale aj pre médium. To, že košické rozhlasové štúdio vysiela bez prestávky už tak dlho, je zásadný argument a ocenenie práce všetkých generácií jeho bývalých aj súčasných zamestnancov, za čo im patrí veľké poďakovanie. Pre mňa osobne je úžasné, koľko tvorivej energie sa skrýva v tých desaťročiach kreatívnej rozhlasovej práce a vysielania,“ povedal riaditeľ košického štúdia RTVS Jaroslav Kerner.
Prvé pravidelné rozhlasové vysielanie sa uskutočnilo z provizórneho štúdia na rohu Poštovej a Hradbovej ulice 17. apríla 1927. Nadšeným organizátorom a prvým externým šéfom košického rozhlasu sa stal hudobník Vojtěch Měrka, profesor košickej obchodnej akadémie. Košická odbočka zaujímala v rámci Radiojournalu zvláštne postavenie. Kým ostatné rozhlasové strediská ČSR udržiavali vzájomné telekomunikačné spojenie a mohli si vymieňať svoje produkcie, Košiciam takéto spojenie chýbalo. Pracovníci košickej odbočky túto situáciu prijali ako príležitosť uplatniť svoje schopnosti. Takto chápal svoje poslanie aj Bedřich Holeček, ktorý v roku 1929 zaujal post šéfa odbočky, ale predovšetkým Emil Rusko, ktorý od roku 1928 pôsobil ako vedúci slovesného vysielania. Aj vďaka Antonovi Prídavkovi, Martinovi Hollému a iným sa s košickým štúdiom spája viacero historických prvenstiev.
Emil Rusko ako prvý čítal v košickom vysielaní rozprávky pre deti. Oslovil aj miestnych bábkárov, s ktorými 28. októbra 1927 pripravil pre vysielanie bábkovú hru Ludmily Tesařovej Vodníkova Hanička. Predvedenie malo úspech a bábhokerci nadlho ostali v programe. Na základe ich vystúpení vznikla jedna z najobľúbenejších relácií slovenského rozhlasu - sobotňajšia hra pre mládež.
S dramatickým vysielaním začali Košičania na Vianoce 1927, keď Janko Borodáč pripravil pre vysielanie Prostonárodnú betlehemskú hru. Zaangažovaním miestnych ochotníkov už začiatkom roku 1929 začala svoju históriu písať Dramatická družina košickej odbočky Radiojournalu.
V Košiciach vznikla aj prvá slovenská pôvodná rozhlasová hra Sukničkár autora Jozefa Joštiaka. Vysielali ju 14. marca 1929. V prvej polovici tridsiatych rokov poslucháčov zaujal rad osvetovo ladených humoristických scénok Antona Prídavka a Alojza Sopku s postavami Baďurom a Durným. Tieto scénky, vzájomne zreťazené práve hlavnými postavami, predstavovali vlastne zárodok dramatického seriálu.
V Košiciach boli položené aj základy náboženského vysielania v rozhlase, keď 20. novembra 1928 bola vôbec prvýkrát odvysielaná omša z Dómu sv. Alžbety. Dr. Vojtech Měrka vo vysielaní uprednostňoval nielen ekumenizmus, ale ako prvý v republike zaviedol aj relácie hebrejských liturgických spevov.
Neodmysliteľnou súčasťou vysielania bola od počiatku aj hudba. Nielen ľudová, ale aj klasická. Vojtech Měrka organizoval jazzové prenosy z Kaviarne Astória,. Pre potreby rozhlasu založil sláčikové kvarteto, ktorého doplnením vznikol v roku 1928 Salónny orchester Rádiojournálu. V roku 1929 začal svoju činnosť Košický rozhlasový orchester, v ktorom pôsobili významné osobnosti hudby toho času: Mária Mašiková-Hemerková, Jozef Grešák, Ivan Hemerka a ďalší.
Na podnet Emila Ruska bola 28. októbra 1929 odvysielaná vzorová vyučovacia hodina priamo pred mikrofónom. Na túto hodinu nadviazalo pravidelné vysielanie pre školy pod názvom Školský rozhlas.
Koncom roka 1928 začalo pravidelné vysielanie pre maďarských poslucháčov na Slovensku v ich materinskej reči a od roku 1930 aj pre rusínske, resp. ukrajinské obyvateľstvo z východu republiky.
Po nadviazaní telekomunikačného spojenia s ostatnými rozhlasovými strediskami v roku 1934 Košice mohli vstúpiť do celorepublikového programu s reláciami reprezentujúcimi východné Slovensko, čo znamenalo prispôsobenie vysielania pražskému a bratislavskému modelu, a teda koniec samostatnosti.
V roku 1938 do úspešnej práce košického rozhlasu bezohľadne zasiahla politika. Po Viedenskej arbitráži Nemecko a Taliansko pripojilo južné pohraničie Slovenska k horthyovskému Maďarsku. Pred obsadením Košíc tamojší rozhlasoví pracovníci previezli technické a ostatné zariadenia, vrátane celého archívu do slovenského Prešova, kde ako nedokonalá náhrada za košickú odbočku Radiojournalu vzniklo malé štúdio, ktoré pod vedením Antona Prídavka pokračovalo vo vysielaní. Práve technické zariadenie prevezené z Košíc bolo použité aj pri vyhlasovaní Slovenského národného povstania, ktorého 80. výročie si tento rok pripomenieme.
