Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica
30. augusta 1944 sa ozval z éteru Slobodný slovenský vysielač z Banskej Bystrice. Vysielač bol umiestnený na vrchu Laskomer a pracoval na frekvencii 392 kHz (765 m) s výkonom 30 000 W. Frekvenciu vybrali s ohľadom na šírenie signálu v horskom teréne. Vysielanie prebiehalo z domu na Hornej ulici číslo 21. Výbavu a zariadenie štúdia dal k dispozícii technický vedúci prešovskej rozhlasovej stanice, rádioamatér Ing. Samuel Šuba.
Slobodný slovenský vysielač sa stal terčom bombových náletov nemeckých lietadiel, ktoré ho napokon 2. septembra 1944 poškodili. Poškodený bol chladič anódy koncového stupňa. Vzhľadom na to, že sa nálety nemeckých lietadiel na Banskú Bystricu stupňovali, padlo rozhodnutie neobnoviť vysielanie z vrchu Laskomer. Rozhodli sa použiť vysielač z letiska Tri duby, ktorý sa používal pri goniometrickom zameriavaní a potreboval úpravy, o ktoré sa postarala skupina rádioamatérov a technikov z banskobystrického vysielača. Upravený vysielač napokon namontovali na auto a postupne vysielali z rôznych miest. Vďaka tomu Nemci nedokázali vysielač zamerať a zničiť. Nemci začali jeho vysielanie rušiť. Pred pádom Banskej Bystrice povstalci vysielač premiestnili na Donovaly. Anténu natiahli z kostola na hotel a v okolí stanice zasadili stromčeky, ktoré slúžili ako maskovanie. Napokon 27.10.1944 vysielali posledný raz a vysielač zničili, aby sa nedostal do rúk okupantom. Nemci pred odchodom z Banskej Bystrice zničili anténne stožiare vysielača na kóte Laskomer a z budovy vysielača po ich vyčíňaní ostali len trosky, ale už za 4 mesiace zamestnanci rozhlasu a skupina rádioamatérov vysielač provizórne obnovili.
Rádioamatérske vysielanie počas druhej svetovej vojny
Po rozpade ČSR boli v Protektoráte Čechy a Morava všetky rádioamatérske povolenia zrušené a rádioamatéri nesmeli až do oslobodenia vysielať. Príchodom nemeckých okupantov začal hon na rádioamatérov, ktorých obrali o zariadenia a mnohí z nich skočili v koncentračných táboroch alebo vo väzení. Iná situácia bola v Slovenskom štáte, kde po roku 1940 rádioamatérske povolenia dostali tí, ktorí ich mali v čase prvej ČSR, a rovnako aj dôstojníci spojovacieho vojska a letectva s rádiotelegrafným výcvikom, ktorí boli oslobodení od vykonania skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti, a tiež aj ďalší záujemcovia, ktorí úspešne absolvovali skúšky. Spolu to bolo cca 30 rádioamatérov. Po napadnutí ZSSR nemeckou armádou 1.9.1941 bolo rádioamatérske vysielanie na Slovensku zakázané a rádioamatéri museli vysielacie zariadenia odovzdať do spojovacieho skladu armády. Rádioamatéri sa dostali do nechcenej pozornosti štátnych orgánov a nelegálne vysielanie alebo prechovávanie vysielačov bolo veľmi nebezpečné. Mnohí rádioamatéri sa napriek tomu zapojili do SNP, napr. dali k dispozícii svoje krátkovlnné vysielače, upravovali a opravovali vysielače a rozhlasové prijímače a pod.
Počas 80. výročia SNP vysiela špeciálna slovenská rádioamatérska stanica
Slovenskí rádioamatéri si každoročne pripomínajú SNP účasťou (vysielaním) v rádioamatérskych pretekoch k výročiu SNP. Od 1. do 31. augusta 2024 vysiela pri príležitosti 80. výročia SNP špeciálna slovenská rádioamatérska stanica s vysielacím znakom OM80SNP, ktorá na rádioamatérskych pásmach nadväzuje spojenia s rádioamatérmi z celého sveta. Rádioamatéri, ktorí s touto stanicou nadviažu rádioamatérske spojenie, dostanú potvrdenie vo forme pamätného QSL lístka.
Telekomunikačná únia Slovenskej republiky čerpala informácie zo spomienok priamych účastníkov SNP opísaných v knihe „Dokumenty z histórie rádioamatérstva v ČSR a na Slovensku do roku 1952“ od rádioamatéra Ing. Antona Mráza, OM3LU.
