Bombastické informovanie médií o samovražde celebrity, či obyčajného človeka, môže byť podľa odborníkov spúšťačom ďalších samovrážd. Ako povedal prezident Ligy za duševnú zdravie Peter Breier, z histórie sú známe viaceré takéto prípady. Prvú súvislosť medzi samovraždami a médiami zaznamenali odborníci už v 17. storočí, keď vyšla Goetheho kniha Utrpenie mladého Werthera. Veľa mladých mužov po jej prečítaní chcelo napodobniť hlavného hrdinu, ktorý sa pre nešťastnú lásku zastrelil, a pokúsili sa o samovraždu rovnakou metódou. Kniha bola preto čoskoro na mnohých miestach zakázaná. Samovražedné správanie ľudí ovplyvnilo aj škandalózne informovanie o smrti Marylin Monroe.
Breier ako príklad vplyvu médií na počet samovrážd uviedol prípad série samovrážd na istej trati metra vo Viedni. Išlo o miesto, kde istý človek skočil pod vlak a skoncoval tak so životom. Po tom, ako médiá o tejto udalosti masovo informovali, ľudia si začali voliť rovnaké miesto na spáchanie samovraždy. Starosta Viedne sa potom s médiami dohodol, že o tejto téme prestanú informovať a samovraždy na tomto mieste prestali, uviedol Breier.
Médiá by podľa neho mali o takejto tragickej smrti informovať čo najmenej a vyhnúť sa škandalóznym popisom. Nie je vhodné, keď sa napríklad zverejní fotografia nebohého, alebo sa podrobne opíše scéna, či metóda samovraždy. Médiá by tiež nemali samovraha glorifikovať ako mučeníka. U ohrozených ľudí by to mohlo vyvolať dojem, že spoločnosť samovraždu obdivuje, upozorňuje Breier. Pripomenul prípad známeho lídra kapely Nirvana Kurta Cobaina, ktorý sa v deväťdesiatych rokoch zastrelil. Počet samovrážd zastrelením vtedy na celom svete výrazne stúpol.
© SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
