Kto by sa mohol uchádzať?
Podľa Denníka N kandidatúru na šéfa RTVS vážne zvažuje napríklad Ľuboš Machaj. Ten už v minulosti pôsobil aj v štátnom rozhlase, a tiež bol spolumajiteľom a programovým riaditeľom Rádia Twist. Kandidatúru zrejme pošle aj Tibor Búza, ktorý v ére Václava Miku pôsobil v Rádiu Expres a spoločne tvorili tandem i v Markíze, kde riadil spravodajstvo a publicistiku. V období Mikovho pôsobenia v RTVS bol programovým riaditeľom televíznej časti. Kandidatúru má zvažovať aj Zuzana Ťapáková. Tá v minulostí riadila Markízu a neúspešne sa zúčastnila poslednej voľby, keď chcela byť šéfkou telerozhlasu. Vtedy však boli zjavne silné tlaky na to, aby sa do pozície riaditeľa dostal aktuálne úradujúci Jaroslav Rezník. Volili ho hlavne ľudia zo SMERu (teda aj dnešného HLASu), SNS a ĽSNS, ktorým potom ich priazeň náležite vracal. Jaroslav Rezník svoju kandidatúru doposiaľ nepotvrdil, je však fakt, že pri dnešnom pomere síl v parlamente sú jeho šance oproti minulosti niekde inde. A to, ako verejnoprávne médiá vyzerajú, je kapitola sama o sebe... Rezníka dlhodobo kritizuje aj šéf mediálneho výboru NRSR - Kristián Čekovský.
Ako by to nemalo a mohlo byť
Aj keď, žiaľ, aj tentokrát riaditeľa RTVS volia poslanci, pre kredibilitu verejnoprávneho média s množstvom televíznych a rozhlasových okruhov, by určite do budúcnosti malo nastať odpolitizovanie celej voľby, aby nemohli byť pochybnosti o tom, že vyhrala odbornosť, kompetentnosť a vízie založené na personálnych a ekonomických reáliách RTVS. Vyhrať by nemalo stavanie vzdušných zámkov, lezenie do správnej série zadkov, či politické tričko, kde vždy môže byť, v prípade voľby poslancami obava, že takto nastavená voľba do budúcnosti spôsobí nechcené “splácanie” hlasovania za niekoho konkrétneho v podobe ohýbania správ, či preferovania konkrétnych respondentov v spravodajstve a diskusiách s cieľom ovplyvniť verejnú mienku.
Zatiaľ len dvaja stáli za to
Faktom je, že verejnoprávne médiá sa najviac v minulosti pohli dopredu počas šéfovania riaditeľov so skúsenosťami zo súkromnej sféry, ktorí priniesli reálne skúsenosti z práce v komerčných médiách. Áno, na danej pozícii nestačí byť a imitovať nejakú činnosť a vychádzať v ústrety tomu, kto pomohol k miestu... Súkromné médiá majú extrémny tlak na pomer cena/výkon a výsledky. Je len prospešné, keď toto je niekto schopný preniesť do verejnoprávneho média.
Len dvaja riaditelia z celej plejády mien doposiaľ štátny kolos riadili moderne. V histórii RTVS a predtým STV a SRo sa jednoznačne dá najväčší posun pripísať najprv obdobiu Richarda Rybníčka (2003 - 2006), ktorý do čela prišiel po skúsenostiach z riadenia TV JOJ. Vtedy sa štátna televízia, pod ktorú ešte v tom čase nepatril rozhlas, prvýkrát viditeľne zmodernizovala a zodpovedala tomu obdobiu, v ktorom ju riadil a nebola len skostnatelou štátnou televíziou, s ktorou si politici robili čo chcú. Médium v tom čase upratal aj ekonomicky. STV vtedy napríklad prišla s programom Superstar, komerčným televíziám, napriek kritike v primetime zobrala divákov. Po jeho odchode opäť zaradila spiatočku.
Druhé obdobie, ktoré sa dá považovať za skutočný posun (už i s okruhmi rozhlasu pod jednou strechou) bolo obdobie Václava Miku (2012 - 2017). Ten priniesol opäť reálne skúsenosti zo súkromnej sféry. V životopise mal už v tom čase riadenie najpočúvanejšieho Rádia Expres, či komerčnej jednotky - TV Markíza. Jeho predošlé výsledky boli nepopierateľné a preniesol to aj na štátne okruhy. Nový vietor nabrali televízne i rozhlasové okruhy. RTVS v tom čase bola moderná verejnoprávna inštitúcia a jej program sa opäť nadýchol v rámci ekonomických reálií, ktorými disponovala (jej podfinancovanie je iná kapitola). Václav Mika chcel v načatej práci pokračovať a bola zjavne škoda, že vtedajšia vláda potrebovala svojho človeka, aby mali priestor na šírenie svojich bludov. Toto zvíťazilo nad odbornosťou a výsledkami.
Spiatočka
Obdobie Jaroslava Rezníka sa nedá nazvať posunom - teda pardón, dá, veď aj cúvanie je posun... akurát dozadu. RTVS pritom zdedil v dobrej kondícii. Ak niekto celý život pôsobí v štátnych médiách, nemala by to byť kvalifikácia, ale diskvalifikácia. Ako tu už bolo spomenuté, RTVS je výrazne podfinancovaná, aj pri porovnaní s ostatnými verejnoprávnymi médiami - to nie je výhovorka, ale fakt. Stačí sa pozrieť napríklad na ČT. No len to za výsledok nemôže. Aj spomenutí predchodcovia ukázali, že urobiť sa dá veľa aj v zďaleka nie ideálnych podmienkach. Áno, v prípade ešte aktuálneho šéfa RTVS sa spustili ďalšie televízne okruhy, no asi nik príčetný nechápe načo, keď už predtým bol problém dostatočne naplniť dva. Na takéto rozširovanie ani reálne neboli a nie sú prostriedky, a je to vidieť na výsledku. Vojna na Ukrajine ukázala, ako žalostne je štátne médium schopné zvládať funkciu, ktorá by mala byť elementárna - spravodajstvo. Kto iný, než verejnoprávne médiá by mali byť zdrojom faktov. Sme v dobe, keď sa z mnohých strán na nás valia hoaxodiné bludy, ktoré budú čoraz viac podporovať reálne vyzerajúce deepfake videá tváriace sa ako fakty... Silné verejnoprávne médiá so slušným a neohýbaným spravodajstvom sú základ. Aktuálne si naše verejnoprávne médium túto elementárnu úlohu ani z ďaleka neplní. Stačí sa pozrieť ako vyzerá spravodajská televízia v Čechách, ako vyzerá tá naša. Keby tam nebolo logo, tak divák môže mať pocit, že sleduje nejakú lokálnu televíziu. RTVS opäť potrebuje čerstvý vietor a zmenu. Už včera bolo neskoro...
Kompletné požiadavky na uchádzačov sú už teraz zverejnené na webe RTVS.
