Po revolúcii, začiatkom 90-tych rokov, na úspech naozaj stačilo len vysielať. Veľké multiregionálne siete prakticky neexistovali a rádio sa rovnalo väčšinou jednej frekvencii. Neskôr sa rozhlasový trh postupne z pochopiteľných dôvodov menil. Bolo to však veľmi špecifické obdobie, lebo súkromné stanice boli niečím novým. Dnes je situácia ale diametrálne iná, poniektorí vysielatelia začali chápať, že aj rádio je len biznis a ak má byť úspešné, musí sa riadiť súborom pravidiel. Rádio sa už nedá robiť ako zábava stavaná na intuícii, či vnucovaní svojho vkusu poslucháčovi. Tomu sa musí prispôsobovať hudbou i slovom odhliadnuc od osobného vkusu ľudí v rádiu. Tak, ako úspešné obchody sledujú spotrebiteľské správanie zákazníkov a následne tomu prispôsobujú tovar, rádio tiež musí skúmať trh. Len vtedy môže byť úspešné, keď investuje do dobre nastavených prieskumov.
Hovorené slovo
Na úvod mi napadá napísať, že býva často podceňované. Každý typ formátu si vyžaduje iný prístup k hovorenému slovu. Iný štýl moderovania vyžaduje rockové rádio, iný stanica pre mladých, alebo formát SOFT AC ako Jemné Melódie. Prejav by mal mať v každom rádiu svoju líniu zodpovedajúcu tomu, pre koho vysiela a moderátori následne na to školení. Nie je to až taká ľahká záležitosť, ako sa zdá.
Dnes nie je problém naladiť si stanicu, ktorá sa mení s tým, kto sedí za mikrofónom, pretože moderátori nie sú nikým vedení, smerovaní, stanica nerobí pravidelne airchecky, či netestuje moderátorov. Potom sa moderovanie mení často na táranie, lacnú diskotéku, či na sebaprezentáciu človeka za mikrofónom miesto toho, aby hovorené slovo plnilo svoj účel v zmysle obsah a forma. Pred pustením nového človeka za mikrofón je nutné s ním pracovať, nenechať nič na náhodu.
Najčastejšími bežne počuteľnými chybami býva:
- dĺžka hovoreného slova, kde platí ak je vstup dlhý, ak je v hodine priveľa hovoreného slova na úkor hudby, stanica škodí sama sebe. Nehovoriac o tom, ak hovorené slovo nespĺňa základné pravidlá pre daný formát stanice. Pridlhé hovorené slovo môže spôsobiť preladenie, poslucháč ho aj tak dlho nevníma.
- moderátor sa nehodí do formátu rozhlasovej stanice, teda rádio netestuje hlasy. To však automaticky neznamená, že v inom formáte by sa nenašiel.
- zabúdanie na identifikáciu stanice, prípadne odkomunikovanie claimov
- stáva sa hlavne v regionálnych rádiách, že za mikrofón sa dostane aj človek s nie práve vhodným mikrofonickým hlasom
- zlá artikulácia, ktorá má za následok zníženú, alebo zlú zrozumiteľnosť
- tempo reči neprispôsobené formátu, hranej hudbe, zlá intonácia
- chybou je aj ak moderátor nevie hovoriť "jazykom" svojej cieľovej skupiny. Mal by ju poznať, prispôsobiť sa jej hovorenému slovu, ale aj výberom tém, ktorým sa vo vysielaní venuje. Tie by už mali byť korigované nadriadeným, aby sa celé vysielanie nieslo v jednom duchu bez ohľadu na to, kto je za mikrofónom.
Koniec koncov, v zahraničných staniciach býva často už samozrejmosťou prednahrávanie moderátorských vstupov. Zostrihané a upravené vstupy sú tak dokonalejšie. Telefonáty pôsobia dynamickejšie a uhladene, poslucháč exhibicionista sa nebude predvádzať 2 minúty vo vysielaní a tým odrádzať od počúvania ostatných. U nás sa predprodukovanie vstupov síce používa, ale nie v takej miere, ako by sa mohlo.
Veľkým problémom je aj nedostatok nových talentov na trhu. Je to spôsobené aj znižujúcim sa počtom malých rádií, ktoré boli často dobrým štartom a školou pre veľkú stanicu. Tá si mohla nájsť talentovaného človeka so základnými znalosťami, následne školiť a formovať ho do podoby, v ktorej ho chceli mať, prípadne vyrobiť svoju hviezdu.
Hudba
Hudba je extrémne dôležitý prvok. Preto sa hudobnej zložke budem venovať niekedy v samostatnej kapitole. Objasním aj pojem formát a oboznámim s jeho jednotlivými typmi.
Pokrytie
Najlepšie pokrytie spomedzi súkromných vysielateľov, až na hranici pokrytia multiregionálneho rádia s celoplošným, má v súčasnosti Rádio Expres, Fun Rádio a Rádio Viva. Celoplošnú licenciu schvaľuje NR SR a celoplošnou zatiaľ nie je ani jedna zo súkromných rozhlasových staníc. Vysielanie takejto stanice podľa Zákona o vysielaní a retransmisii môže prijímať viac ako 80 % obyvateľov SR.
Územie ale nestačí len pokrývať, dôležité je aby poslucháč vedel, že tam dané rádio naladí. Keď sa na to pozrieme z inej stany, pokrytím slabé oproti ostatným Jemné Melódie majú veľmi silnú pozíciu tam, kde signál majú. Viete si predstaviť aké čísla by generovali s pokrytím Vivy alebo Expresu? Naopak, Viva s veľmi slušným pokrytím ho stále dostatočne nevyužíva a premena z Twistu nebola natoľko efektívna, ako keď sa sieť b1 zmenila na Jemné Melódie.
Čo je vo vysielaní dôležité?
Keď sa povie slovo reklama, v prípade niektorých staníc prídete často k asociácii otravná. To je spôsobené dĺžkami reklamných blokov, ktoré sú dlhšie ako únosná hranica. Vždy je viac možností, ako sa to dá riešiť, avšak ak má blok 4 minúty, je to na preladenie stanice. To nie je dobré ani pre rádio, ani pre reklamných klientov, ktorí inzerovali a mali svoj spot povedzme na konci takého bloku. V prípade odpájanej regionálnej reklamy v niektorých nevypredaných regiónoch môže byť problematické aj používane výplní. Tie ak sa dlhodobo opakujú a poslucháč ich počuje niekoľkokrát denne, viem si predstaviť ako môžu na poslucháča pôsobiť povedzme po pár mesiacoch.
Keď spomínam komerčné aktivity, nedá mi nespomenúť častý nedostatok. V multiregionálnych [hovorovo celoplošných] staniciach počúvame aj v dnešnej dobe reklamnú súťaže o poukážky do konkrétnej predajne a pritom sme na druhom konci republiky [neurazilo by vás to?], či súťaže o ceny v hodnote pár sto korún. V takýchto prípadoch je rozhodne efektívnejšia dobrá pesnička. Skončili doby, keď sa poslucháči trhali pre lacné tričká, lístok do kina a podobne.
Rovnako podstatné je, aby výhra zodpovedala zameraniu stanice. V rockovom rádiu by asi bolo na smiech súťažiť o lístky na balet, v stanici pre mladých o lístky na Rolling Stones. Efektívne promo v prípade mediáleho partnerstva koncertov a podobných eventov by malo taktiež zodpovedat cielovej skupine. Darmo budete v rádiu pre násťročných promovať kapelu z 80-tych rokov, či v SOFT AC stanici Tokio Hotel.
Naopak dôležitý nie je napríklad názov programu. Snáď až na rádiový prime time ako je ranná show, nie je absolútne podstatný. Kvôli konkrétnemu programu si človek zapne televíziu, ale rádio okrem možno budenia rannou show zapína náhodne. Kto si ho dnes, až na vyslovene špecifické publikum nie najmasovejších médií, zapína rádio kvôli konkrétnemu programu? Možno tak kvôli obľúbenému moderátorovi, ktorý je aj tak často kulisa. Aj preto má líder trhu Expres špeciálny názov na rannú show, bežné denné vysielanie špeciálne názvy nemá. Hitparády a Bumerang vysielaný v čase keď gro poslucháčov už rádio vymení za TV je niečo iné. Rovnako sú na tom aj Jemné Melódie, program zjednodušilo aj Fun Rádio.
Takisto nie je dnes vo vysielacom štúdiu dôležitý technik. Všade vo svete je už štandardom one man show. U nás ešte stále funguje vysielanie s technikom vo Fun Rádiu, Okey, _FM, no je predpoklad, že aj tu nastane zmena. Expres kráča cestou one man show od začiatku, bez technika sa zaobíde aj ranná show, či ďalšie programy.
Kto s kým konzultuje
Zhrňme si konzultantov jednotlivých staníc a ich formáty:
- Rádio Expres: BCI a Brand Support, formát AC, HOT AC
- Fun Rádio: Pollack Media, prezentované ako CHR, no momentálne skôr HOT AC, ktoré dobre pokrýva Expres
- Jemné Melódie: Radio Intelligence a Niklas Norden Radio Consulting, formát SOFT AC
- Rádio Okey: predpoklad silnej podpory nového vlastníka Lagardere, ktorý svojimi skúsenosťami z rôznych krajín môže časom zamiešať trhom
Aká bude, resp. mala by byť, budúcnosť?
Keď sa pozrieme do zahraničia, budúcnosť rozhlasu je v silných mediálnych domoch vlastniacich hneď niekoľko rádií. Výhodou tohto systému a zároveň prínosom pre poslucháča je, že keď mediálny dom prevádzkuje viacero staníc, každá je postavená pre inú cieľovú skupinu, aby si vzájomne nekonkurovali. Práve to môže výrazne prispieť k pestrosti trhu. V tomto prípade si súkromný vysielateľ môže dovoliť rozbehnúť aj alternatívnejší a menej počúvaný formát. Špecifickú cieľovku tak môže predať v balíku s ostatnými stanicami a dotovať z peňazí zarobených v iných rádiách.
Ak je majiteľov veľa, spomínaný stav nie je možný. Vtedy sa každý musí snažiť len o klasický komerčný, mainstreamový, najlepšie predateľný formát. Vznik mediálnych domov ale stále nepodporuje náš morálne zastaralý Zákon o vysielaní a retransmisii. Čo je možné za hranicami, u nás ešte nie. Jeden majiteľ oficiálnou cestou nemôže vlastniť viac licencií. Tu by sa mali zamyslieť zákonodarcovia, nech aj Slovensko kráča s dobou. Rovnakým problémom je aj sieťovanie, s ktorým legislatívne zápasia Jemné Melódie. Brzdou je opäť zákon.
S prehľadom, váš
