Paľo, v tvojom prípade sa zdalo, keďže od vzniku šéfuješ technike v Rádiu Piešťany, že si si v rámci rádií splnil svoj sen. Ako došlo k tomu, že vzniklo Trnavské rádio?
PJ: To je pravda, Rádiom Piešťany som si splnil svoj sen, do istej miery, no keď niekde som len v pozícii zamestnanca, tak na to, aké to je, nemôžem mať väčší vplyv. Vo svojom vlastnom rádiu si to môžeme celé ukočírovať po svojom, resp. ako si myslíme, že je to správne pre poslucháča.
Kedy sa vlastne zrodila myšlienka, že v Trnave vznikne nové lokálne rádio? Ste za tým obidvaja, tak v koho hlave vznikol ten nápad?
PJ: Pamätám si presne na ten deň… Bolo to niekedy v auguste 2011, keď som sa vybral za Dušanom, aby mi ukázal štúdiá rozhlasu (poznámka: Dušan Vančo vtedy riadil program verejnoprávneho Rádia_FM). Ja som sa ho vtedy chcel opýtať, či by tam, v rozhlase, nebolo niečo voľné a on mi hovorí pri káve, že poďme urobiť rádio. A tam to tak nejak vzniklo. O rok sme začali hľadať frekvenciu. 10 frekvencií bolo navrhnutých Telekomunikačnému úradu a ten nám ich zavrhol. Až tá jedenásta vyšla, ktorú nám skoordinoval iný subjekt a my sme ju potom prevzali.
DV: Ja som chcel rádio do Trnavy vrátiť už roky. Veril som v jeho potenciál, no pochopiteľne som sa mu projektovo nemohol venovať, keďže som pracoval pre Rádio_FM, a potom v Europe 2. Frekvenciu, ktorú kolega získal, sa podarilo skoordinovať prakticky pred rokom, takže po mojom odchode z celoplošných rádií som prijal ponuku pracovať na koncepte lokálky.
Na celom “pôrode” nového rádia je teda zjavne to najzložitejšie skoordinovať frekvenciu. Ten proces nie je jednoduchý a mohol by byť asi aj jednoduchší… Roky ste mali v hlave rádio, ale jednoducho to celé stálo na frekvencii. Potom, keď sa už našla, nasledovalo výberové konanie, ďalší čas a až potom sa to celé dalo realizovať… Roky ste stratili.
DV: Programový koncept mám v hlave niekoľko rokov, no Trnava má relatívne nešťastnú polohu. Rovina, blízkosť hraníc a plné FM pásmo je zlá kombinácia. Viem, čo regionálne rádio obnáša, poznám genézu rádií v regióne. Pustili sme sa do toho, lebo tomu veríme a mali sme aj indikácie dopytu po rádiu.
PJ: My sme tie roky hľadaním frekvencie stratili, ale to, že sme ju tu na rovine našli, kde sme kúsok od troch štátov, je taký malý zázrak.
Je pravda, že spektrum je plné a otázkou je, dokedy sa vôbec pri silnejúcich hlasoch o digitalizácii budú vôbec analógové frekvencie ešte udeľovať.
DV: Povedzme si na rovinu, skôr ako v roku 2030 to nebude a tým myslím paralelné vysielanie FM a DAB, nie switch off FM pásma.
PJ: Presne tak, a keď si zoberieme, koľko je rádií, autorádií, každý má doma nejaké analógové rádio a koľko ľudí, tých bežných vie, čo je to DAB rádio.
To je pravda. Nakoniec, stredná a staršia generácia s rádiom vyrastala, tí pri ňom asi ešte nejaký čas budú, mladá generácia rádio nerieši. Predpokladám teda, že i tá vaša orientácia bude skôr na strednú až staršiu generáciu.
DV: Našou cieľovou skupinou je generácia X, aktívni tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí sú ešte relatívne rádiová generácia a starnú postupne s týmto médiom. V playlistoch sa objavuje aj nová hudba, no nie je pre nás zásadná a nikdy nebude z Trnavského rádia počuť, že hráme niečo ako prví.
Ľudia, ktorí tu v meste Trnava žijú - každý z nich má nejakú svoju stanicu, ktorú počúva cestou do práce, v práci, z práce a podobne… Čo by malo byť tým hlavným motívom, že by si mali naladiť práve nové Trnavské rádio?
DV: Prídavné meno trnavský má v Trnave veľmi silnú pozitívnu konotáciu. Funguje tu silný lokálpatriotizmus, a to v každom smere. Ľudia veľmi dobre reagujú na všetko, čo je trnavské - rínek, jarmok, futbal a podobne. To je hlavným motívom.
Teda i v rámci informácií sa budete orientovať tým lokálpatriotistickým smerom…
DV: Absolútne. Tak máme naformátované spravodajstvo, dopravný servis i počasie. V prvom momente sú vždy uprednostňované lokálne informácie, všetky ostatné až potom. Celý deň majú prioritu informácie z regiónu, plus to, čo ľudia v ten deň alebo večer môžu v miestach pokrytia zažiť. Zatiaľ Trnava a okolie, postupne aj miesta v pokrytí. Obsahu je dosť.
Aktuálne máte cez bežný pracovný deň celkom plné vysielanie v rámci hovoreného slova. Dnes mnohé lokálky tento nie malý náklad - človeka vo vysielaní, osekávajú na minimum. U vás je to, by som povedal, celkom triezvo nastavené, denné vysielanie je v rámci hovoreného slova prednahraté, a tak minimalizujete náklady v rámci hodín, čo musíte platiť, i eliminujete chyby. Bol to zrejme zámer, skúsiť to takto počas prvých mesiacov s tým, že postupne uvidíte, ako sa vám bude ekonomicky dariť a trúfnete si povedzme viac, prípadne budete hľadať spôsob ako to ešte viac priškrtiť, aby to finančne vychádzalo? Lebo povedzme si na rovinu, dnes to nie je až taký problém rozbehnúť, väčším problémom sú potom tie mesačné náklady na prežitie.
DV: My sme to nastavili tak, aby to bolo v dlhodobom horizonte efektívne. Trnavské rádio prirovnávam k startupu. Entuziazmus, veľa osobnej energie, nápadov ale aj financií. Rádio by malo byť dlhodobo udržateľné, a to do určitej miery aj pri výpadkoch v príjmoch z reklamy. Ohlasy sú zatiaľ výborné, ale je to aj o tom, že mnoho poslucháčov resp. klientov skúša, ako znieme. Historicky v Trnave rádiá vždy boli a hoci sa zmenila doba, rádio ako médium funguje.
PJ: My sa denne bavíme o tom, ako to vysielanie do budúcnosti rozširovať, máme mnoho životopisov, určite sa tým budeme časom zaoberať. Nemáme veľké oči, pre nás je na začiatku dôležité pokryť náklady na vysielanie a postupne splácať investície do technológie a toto keď bude fungovať na dlhodobej báze, tak sa posunieme ďalej.
Keď sa spomenula technológia, tak tá je tu u vás na veľmi slušnej úrovni a nemuselo by sa za ňu hanbiť i veľké rádio. Celé by sa to dalo postaviť za zlomok peňazí, tak by bola škoda nevyužívať ju ešte viac. Na samohrajku s prednahratými vstupmi by tej techniky bola aj škoda.
PJ: Na technike sa nešetrilo. Dali sme do toho projektu to najlepšie, čo je momentálne na trhu, samozrejme šité na našu mieru. Máme výborný zvuk, procesor, ktorý sme chceli. Technika nám samozrejme umožňuje robiť do budúcnosti podstatne viac, než teraz.
Tak ak by sa vám darilo, vedeli by ste zaplatiť viac ľudí, mohli robiť ešte viac živého vysielania, tak kde by ste to chceli potiahnuť? Určite máte nejakú predstavu…
DV: Momentálne denné vysielanie nahrávané krátko pred reálnym on air časom, takže je úplne čerstvé. Cez deň soft moderácia a lokálne informácie úplne postačujú. Vysielací softvér nám umožňuje hrať sa s detailami, takže poslucháč vo väčšine prípadov nespozná, že ide o prednahraté vstupy. Absentuje síce kontakt s poslucháčmi, no rádio je počas dňa príposluchovým médiom. Perspektívne chceme viac živého vysielania podvečer a viac redaktorsko-reportážneho obsahu realizovaného malým tímom. Dôležité sú pre nás aj marketingové záležitosti, aby sme sa dostali čo najviac medzi ľudí.
To je to hlavné. Dnes nestačí vysielať, aby vás bežní ľudia objavili, takže predpokladám, že vás čakajú rôzne mediálne spolupráce pri všetkom dôležitom, čo sa bude v Trnave diať… To, že to vedia ľudia z brandže a kamaráti je veľmi málo.
DV: Určite áno. Začali sme pomerne skromne. Vonku je novembrová a a chystá sa decembrová outdoorová kampaň v meste a okolí. Chceme sa dostať medzi poslucháčov, vysielať z eventov. Sme tak technologicky nastavení.
PJ: Aj to štúdio je koncipované tak aby bolo presklené, bolo doň vidieť a sme dosť aktívni na sociálnych sieťach.
Sú vo vysielaní nejakým spôsobom i odkazy na tie rádiá, ktoré v Trnave boli pred vami?
DV: V aktuálnom programe na to neodkazujeme, hoci u ľudí súdiac podľa komunikácie na sociálnych sieťach, funguje spomienkový optimizmus. Reálnym prepojením s minulými rádiami je iba naša moderátorka Maca Schmidtová, ktorá ešte ako násťročná vysielala hitparádu v Rádiu T.
Ľudia už dnes nie sú “nadržaní”, že počujú svoje meno v rádiu počas koncertu na želanie…
DV: Presne tak, chceme od spôsobu vysielania, moderovania i obalu reflektovať súčasnú dobu. 90-te roky, všeobecná nedostupnosť novej hudby a moderátorský “rádiový punk” sú minulosťou. Pre nás je hovorené slovo a jeho kvalita dôležitá, preto máme stanovený formát, clocky a pravidlá. Dodržiavame ich pomerne striktne.
Malým rádiám ubližujú často slabí moderátori, ktorým sa nik nevenuje. Vtedy je naozaj lepšie hrať.
DV: Možno by bolo na chvíľu vtipné mať niekoho s trnavským prízvukom, ale nešli sme týmto smerom. Rádio je rádio a nie rozhovor dvoch ľudí na ulici. Trnavčina by ho veľmi limitovala.
Spomínali sme, že denné vysielanie máte prednahraté, teraz tu cez deň sedíme sami. Obaja máte svoju inú prácu, kde zarábate. Ako to teda u vás v Trnavskom rádiu cez ten bežný deň vyzerá?
DV: Od 6:00 vysiela Martin Cifrík naživo. V polhodinových blokoch je bleskové spravodajstvo, ktoré je prevažne lokálne. Ráno je informáciami i dopravným servisom prispôsobené regiónu. Sme absolútne prvé slovenské rádio, ktoré hneď od začiatku svojho vysielania čerpá dopravné informácie iba z aplikácie Waze. Máme Waze komunitu vodičov, reagujeme bezprostredne na to, čo sa na ceste v Trnave a blízkom okolí deje počas rannej špičky. Hovoríme o ranných kolónach, obchádzkach, nezaťažujeme poslucháča informáciami z iných lokalít. Naše ráno nie je klasické talk ráno, je to skôr servisné ráno, vrátane hostí. Podvečer vysielame Trnavský žurnál v spolupráci s Mestskou televíziou Trnava. Sme efektívni, vysielacie štúdio sa cez deň využíva aj ako produkčné štúdio pre výrobu audio obsahu, spotov a pod. Večerné žánrové špeciály vysielame prevažne naživo. Tento systém sme nastavovali a zaoberali sa ním dlhšiu dobu a zatiaľ je funkčný.
S víkendom máte aké plány?
DV: Víkend je zatiaľ bez hovoreného slova, postavený na backseller promách. Moderácia je v pláne neskôr.
Čo sa týka obchodu, ako ste na tom? Všetko si riešite po vlastnej osi cez svoje kontakty v meste?
DV: Obchod máme riešený inhaus a sme tiež súčasťou siete Regio Media.
Licenciu ste získali s projektom Rádia Roks, potom prišlo premenovanie a nie úplne dostatočne vysvetlené. Prečo?
DV: Dôvody na zmenu boli dva. Ľudia o nás od začiatku hovorili, že sme trnavské rádio, tak sme využili worf of mouth efekt. Druhým dôvodom bol problém s registráciou značky, keďže spojenie Rádio Roks bolo registrované v rámci EÚ, na čo sme pri prvotnom prieskume nenarazili. Náš pôvodný brand pri žiadosti o licenciu bol Trnava Roks, ale vyriešili to za nás samotní Trnavčania.
Ako ten názov vlastne vznikol?
DV: V úplnom úvode sme hľadali ten správny príbeh a farebnosť pre naše logo. Nechceli sme pracovať s žlto-modrými farbami mesta, farbami futbalového klubu či použiť farby rádií, ktoré tu pôsobili. Aktuálne farby sme našli v takzvaných roksových lízankách, ktoré sa vyrábali v trnavskom Figare a ich vôňa bola typickou pre mesto. Najmä v okolí fabriky pri železničnej stanici. Pre nás to je odkaz na detstvo súčasných tridsiatnikov a štyridsiatnikov, jednoducho pozitívna asociácia.
Ako najmladšie rádio ste si prešli celým procesom - koordinácia, vypočutie, získanie frekvencie, vybavovanie prevádzkových povolení. Zodpovedá legislatíva a fungovanie úradov v tomto smere dnešnej dobe? Ja mám pocit, že mnohé veci sa zasekli niekde v minulosti, no je rok 2017.
PJ: Keby sme neboli fanúšikovia rádií, nehnalo nás toto dopredu, a bolo to nejaké iné podnikanie, tak asi by sme do toho nešli. Väčšina papierov mi prešla cez ruky, je to skutočne komplikovaný proces. Spomeniem len pikošku - žiadosť na licenčnú radu treba odovzdať v 11 kópiách. Keď jedna má 60 strán, tak nejakých 660 strán papierov je len žiadosť.
A to by som si miestami dovolil pochybovať, či to naozaj všetci aj čítajú…
PJ: Je tam kopec overovania, behania po úradoch, poisťovne, a pritom by štát mal mať možnosť od štátnych inštitúcií veľa vecí ľahko získať.
DV: Legislatíva nereflektuje rok 2017, zhrnul by som to jednou vetou. Sme však k dispozícii konzultovať so zákonodarcami alebo RVR akékoľvek budúce zmeny, pretože nám záleží na efektivite a férovom nastavení pre všetkých.
V dobe neregulovaného internetu a nových médií je preregulovanie tradičných médií, ktoré dnes nemajú ľahkú úlohu pozbierať z trhu peniaze na prežitie, trochu kontraproduktívne a tú súťaž o podiel z reklamného koláča značne deformuje.
PJ: Rádiá sú v nevýhode.
Ako sa pozeráte na kvóty? Ubližujú vám? Musíte balansovať medzi tým, aby rádio bolo počúvateľné a splnili ste si tú základnú povinnosť?
PJ: Už teraz máme ohlasy, že hráme domácej hudby priveľa, ale len plníme percentá.
DV: Celé to bolo zavedené bez hlbšej konzultácie s vysielateľmi, čo je nešťastný krok. Rozhodnutie malo pomôcť domácej hudbe, no zabíja pluralitu formátov na trhu… Všetci hrajú všetko, spravidla to isté a spravidla fungujúce v prieskumoch a testoch.
Jedna pesnička stačí na preladenie...
DV: Myslím, že úplne postačuje zvýšený dôraz na slovenskú hudbu cez verejnoprávne médiá. Robia to dobre a nie su v priamom ekonomickom ohrození.
Takže má to priamy ekonomický dopad?
DV: Jednoznačne. Kto si všimol, že z väčšiny rádií sa vytratila česká hudba? Nemá kam vojsť. Na domácu hudbu, ktorá nie je staršia ako 5 rokov, sme museli urobiť špeciálne pozície. Chceme sa odlišovať od konkurencie, ale nejde to hladko. Dostatok rádio-friendly hudby skrátka nie je, takže balansujeme, aby sme nestrácali poslucháčov.
Chceli by ste v budúcnosti rozšíriť svoje pokrytie napríklad na celý kraj?
DV: Chceme zostať lokálni. Bolo by síce príjemné, keď by nás poslucháč, ktorý ide autom z Bratislavy naladil až po Trenčín, no nám to zatiaľ nedáva programovo ani ekonomicky zmysel. Sme na začiatku cesty.
PJ: Frekvencia sa dá v pohode počúvať v aute smerom až na Nové Mesto nad Váhom a smerom na Bratislavu končíme pred mestom kvôli FM4. Stanice z okolitých krajín hrajú hlasnejšie, ich zákony to umožňujú, a tak sa s nami prebíjajú - v našom prípade rakúske FM4. Pritom aj oni, aj my sme v EÚ.
foto: Mona Hurbanová
