Nie je jednoduché prejsť z internetového vysielania, kde sa dá robiť pomaly čokoľvek, do éteru. Tam funguje regulácia, pravidlá a aj iné nároky na kvalitu. Čím všetkým ste si prešli počas tej doby?
V podstate prešlo 9 rokov od nášho štartu a museli sme presvedčiť školu, že to má zmysel, že na to máme, že to myslíme smrteľne vážne. Prešli sme istým vývojom. Po rokoch fungovania s Jazzlerom sme nadviazali spoluprácu so Sepia Systems, ktorá je vo väčšine rádií, a tak tréning študentov je v reálnych podmienkach na softvéri, ktorý používajú u nás aj veľké rádiá. Keď sme začínali, nemali sme skúsenosti a technika tu bola úplne iná. Veľmi nám pomohli návštevy v iných rádiách. Postupne sme sa zlepšovali, učili a zhruba pred šiestimi rokmi sme vedeli, že chceme ísť na frekvenciu.
Aký dlhý bol ten proces nájsť ju? V Trnave to nie je ľahké, pásmo je plné, je tu rovina, nie je problém naladiť rádiá z Maďarska i Rakúska.
Tým, že sme s týmto nemali úplne reálnu skúsenosť, tak sme tak akoby pátrali, bádali, až sme natrafili na človeka, ktorý nám s tým pomohol. Celé koordinovanie trvalo takmer tri roky od momentu, keď sme si povedali, že chceme frekvenciu, kým k nej reálne prišiel papier.
Takže tí študenti, čo boli pri zrode tejto myšlienky, tu už dnes nie sú...
To je to čaro a zároveň i prekliatie študentského rádia, že ľudia prichádzajú a odchádzajú. Na jednej strane nemáme núdzu o ľudí, ale na druhej strane ich príprava a práca s nimi je nikdy nekončiaci proces. U nás to trvá aj 1 až 3 roky, než sa človek dostane za mikrofón vo vysielaní. Predtým je to príprava a vysielanie do steny. Potom nám ale reálne ostávajú ešte 2 roky, kým nám ten človek zo školy odíde, keď skončí magisterské štúdium.
Teraz ste rádio preklopili do éteru práve v takom atypickom čase, keď sú študenti doma a funguje dištančné vyučovanie. V programe, tak ako ho máte postavený, potrebujete relatívne dosť ľudí. Nebol ich problém dostať do školy? Prípadne ste to teraz v úvode postavili na ľuďoch z Trnavy a okolia?
Tí, čo vysielajú aj teraz, sú z rôznych kútov krajiny. Na študentoch je úžasné, že keď vidia, že to, čo robia má zmysel, že napredujú, tak nie je s nimi problém, lebo naozaj chcú... Keď sme zisťovali, kto chce vysielať, nebol problém obsadiť vysielanie, a to aj teraz. Aktuálne tu máme len časť z nich. Ďalší chodia trénovať a postupne budú vo vysielaní pribúdať. Niektorí študenti tu majú priváty, pre ďalších nám univerzita vyčlenila na internátoch ubytovanie, kde môžu byť.
V štandardnom semestri s obsadením vysielania nebudete mať zrejme žiadny problém. Ako to ale máte vymyslené napríklad cez prázdniny a sviatky? Budú študenti chodiť na vysielanie aj v čase svojho osobného voľna?
Zatiaľ budú chodiť aj v čase svojho osobného voľna, no chceme využívať v budúcnosti aj moderné technologické možnosti. Testujeme napríklad nahrávanie vstupov do vysielania z domu. V prípade veľkých sviatkov vieme vysielanie prednahrať a pripraviť dopredu. V tomto nezaostávame a chceme byť možno aj inšpiráciou pre iných. Napríklad naše štúdiá sú postavené v štýle low cost budget, čo dá námahu, je za tým veľa testovania, no techniku, ktorou disponujeme, si môžu dovoliť aj úplne malé rádiá. Máme pritom kompletne digitálne technické riešenie prenosu signálu.
Ako vyzerá bežný postup, kým sa študent, ktorý nastúpil do prvého ročníka, dostane za mikrofón?
Za tých 9 rokov, čo Rádio Aetter funguje, sme vyvinuli presný plán prípravy. Keďže v prvom ročníku na masmediálke máme zhruba 400 študentov, konkurz je každý rok veľký. Do rádia sa prihlási približne 80 študentov. Následne vyberáme takých, čo nemajú rečové vady a majú nejaký hlasový predpoklad. Berieme skoro všetkých. Dáme im šancu a oni nastúpia na ročnú cestu. Tá cesta ale môže byť dvoj až trojročná, kedy vysielajú do steny, no skôr ako po roku šancu nemajú. Počas tohto obdobia sa dozvedajú základy fungovania práce v rádiu. Mnohí k nám prichádzajú s dosť skreslenými predstavami o fungovaní rádia, kde majú pocit, že sa zapne mikrofón a môžu si rozprávať čo chcú. Prechádzajú úplnými základmi - ako má vyzerať vstup moderátora, ako si ho pripraviť, ako pracovať so zdrojmi, ako urobiť rozhovor s hosťom a po tej teoretickej časti si to skúšajú reálne. Aj preto máme všetko zdvojené. Máme tu kópiu vysielacieho štúdia s identickým vybavením, kde študenti trénujú vysielanie do steny s reálnou technikou, playlistom a podmienkami. Následne k tomu dostávajú spätnú väzbu. Máme hlasových pedagógov, ktorí ich na prácu v rádiu pripravujú, ale aj ľudí so skúsenosťami z veľkých rádií, čo pôsobia na pozíciách odborných asistentov. Tí s nimi intenzívne pracujú. Každý jeden uchádzač o vysielanie má svojho mentora, ktorému posiela výstupy a následne si to analyzujú. Sú takí, čo sa vypracujú rýchlejšie, ale aj takí, ktorým to trvá, a tak šancu dostať sa za mikrofón dostanú neskôr. Pri aktuálnom nastavení potrebujeme mať pre vysielanie hotových 15 ľudí - moderátorov a redaktorov.
Je to problém vybrať alebo máte pretlak ľudí?
U nás je skôr ten pretlak. Vybrať nie je problém. Na začiatku zoberieme skoro všetkých, je ich veľa a po čase sa to postupne kryštalizuje a je jasné, kto je lepší, kto potrebuje čas, niektorí zistia, že toto nie je úplne pre nich, že nemajú na to čas alebo by sa radšej venovali niečomu inému. Organicky sa to vyčistí a z každého ročníka nám ostane tak 10 ľudí, ktorí sú ale tomu rádiu verní. Treba povedať, že to nevidíme len ako prípravu ľudí na prácu v rádiu. Je to dobré na zlepšenie komunikačných schopností, keď chce nikto robiť napríklad v jeho profesionálnom živote hovorcu. Bol by som rád, keby to študenti tak brali, že rádio tu je ako životný štýl, kde sa ľudia cítia dobre, zoznámia sa, stretnú sa na rôznych spoločných teambuildingoch a vznikajú tu priateľstvá a kontakty.
Keď už máte ten okruh študentov, ktorí v rádiu pôsobia, majú to zohľadnené potom v hodnotení? Ako to máte s absenciami na vyučovaní, keď povedzme študent denného vysielania práve vysiela?
Rádio je u nás ako voliteľný predmet, no ten je až od tretieho ročníka. Dovtedy je to vyslovene na dobrovoľnej báze. No a potom, keď to má niekto zo študentov zvolené, tak samozrejme majú za to kredity. Takto im to zohľadňujeme. Čo sa týka neúčasti na hodinách, tak u nás každý študent môže požiadať o individuálny študijný plán a platí, že aj študentom, ktorých tu máme a pôsobia aj v iných rádiách, alebo niekde v médiách všeobecne, tak sme im vždy vyhoveli. Pre nás je prvoradé, aby študenti našli uplatnenie na trhu práce. Keď im toto môže pomôcť, tak je jasné, že nie je dôvod nevyhovieť.
Ostanete pokrytím v Trnave?
Musím povedať, že naše plány sú väčšie. Tu by sme si tento projekt chceli otestovať a potom ho dostať tam, kde sú študenti - napríklad do Nitry, Žiliny a vôbec, do miest, kde sú študentské rádiá, ktoré vieme, že na to majú. Bolo by dobré zapojiť ich do vysielania dať im vlastný priestor v rámci ich regiónu.
Ako odpájané lokálne vysielanie?
Áno. To je vízia a dlhá cesta pred nami.
K novým frekvenciám je ale dlhá cesta. Teraz ich bolo dosť voľných. Prečo ste to neskúsili?
Najprv potrebujeme niečo dokázať. Musíme presvedčiť školu, že to má význam a že si dokážeme aspoň nutné náklady pokryť a zarobiť na ne.
Tak ale ľudia by sa u vás tomu fungovaniu za mikrofónom učili tak či tak. Bez rádia by to skončilo medzi štyrmi stenami. Takto aj oni majú inú motiváciu, keď robia na niečom reálnom, čo ich posunie oveľa viac a budú tak i použiteľnejší v praxi.
Áno, ale keď hovoríme o peniazoch, tak my by sme ich časom mali začať platiť. Lebo oni sú dobrí, trávia tu i svoj osobný čas. Chcú na sebe pracovať, zlepšovať sa a nechceme, aby nám hneď odišli, lebo nebudú mať čas zarábať popri škole. Našim prvým cieľom je zarobiť si na náklady a druhým je dať študentom aspoň nejaké peniaze za prácu v rádiu.
Bude časť študentov obiehať miestne firmy a zháňať reklamu?
Aj v súčasnosti sa tomu venujú študenti, ale to sme si uvedomili, že nie je dobrá cesta. Bolo by dobré mať človeka, ktorý sa tomu bude venovať viac ako len rok-dva. Je potrebné, aby ten človek s tými kontaktmi fungoval dlhšie. Aktuálne máme debatu na fakulte o tom, že by sme previedli predaj reklamy práve na fakultu, keďže nemáme tu len rádio, ale aj časopis, televíziu a weby. Viem si predstaviť, že by tam bol niekto na čiastočný úväzok, čo by to celé zastrešil. Robili sme si prieskumy cieľovej skupiny, máme kontakty na všetky firmy v Trnave, čo by mohli mať záujem o našu cieľovku. Chceli by sme predávať reklamu nielen v rádiu, ale aj do balíka zahrnúť naše sociálne siete a kampane tam, kde vieme cieľovku osloviť lepšie. Chceli by sme rozširovať portfólio toho, čo by sme pre klientov vedeli urobiť.
V tejto súvislosti treba povedať, že rádio prevádzkuje vaša súkromná firma, nepatrí priamo škole. Ako máte so školou nastavenú spoluprácu, keď sa povedzme predá nejaká reklama, ako sa využijú peniaze z nej?
Teraz licenciu môže vlastniť okrem fyzickej osoby ešte spoločnosť zapísaná v obchodnom registri a univerzita tiež má možnosť založiť s.r.o., no nie je to bežná prax, ktorú univerzity využívajú. Je to komplikovaný proces, lebo je nutné presvedčiť akademický senát a následne správnu radu. Boli sme blízko, chceli sme aby firmu mala priamo škola. Už nám to akademický senát schválil, no neprešlo to v správnej rade. Nechceli sme čakať, ušiel by nám ďalší rok, tak sme išli touto cestou, že som založil tú firmu na svoje meno a s fakultou máme podpísané memorandum, ktoré je verejne dostupné a na dobrovoľnej báze budeme ročné zúčtovanie a správu o hospodárení predkladať senátu. Využitie prípadných príjmov z reklamy tak bude úplne transparentné a celé použité na chod rádia. Otvorená je i debata o tom, aby do firmy neskôr vstúpila univerzita. To ale opäť musí schváliť senát a správna rada. Univerzita by to následne sama kontrolovala.
Vidíte teda priestor, aby neskôr legislatíva poznala i univerzitné rádiá? Teraz je pravda, že sa to nerobí ľahko...
Tieto prekážky, ktoré som spomínal, sú hlavným dôvodom, prečo univerzity nemajú takéto svoje rádiá. Je to komplikované a nikomu sa nechce do tej byrokratickej šikany a hľadať riešenia ako to urobiť, keď legislatíva s takýmito rádiami úplne nepočíta. Pritom mnohé školy majú kvalitné IRŠ a i s ohľadom na budúcnosť a finančné ťažkosti mnohých malých rádií si myslím, že dnes školy môžu byť práve veľmi stabilným prevádzkovateľom takéhoto lokálneho vysielania. U nás bola obrovská podpora vo vedení. Nehľadali sme spôsob, ako sa to nedá. Pátrali sme po spôsobe, ako to urobiť. Chceli by sme, aby sa do novely Zákona o vysielaní a retransmisii dostalo aj iné ako komerčné a verejnoprávne vysielanie. Mal by tam byť priestor aj pre niečo také, ako je to naše, teda študentské vysielanie. Aktuálne, keď raz máme schválený nejaký program, nemôžeme ísť napríklad cez leto v nejakom prázdninovom režime. Musíme sa ho držať a myslím, že keď by sa tam oficiálne dostala i takáto forma vysielania, tak by sa možno do toho pustili viacerí. Liberalizácia časom možno otvorí niečo také ako sieťovanie regionálnych rádií, keď sa bude vytvárať spoločný program z ktorého sa budú odpájať lokálne štúdiá na nejaký čas. Keď to prirovnám k tlači, tak ako má Petit Press tie svoje lokálne denníky.
Ako budete vedieť vyhodnotiť úspešnosť tohto projektu? Prieskumy malé rádia nezmerajú a je jasné, že malé rádio je skôr stavané intuitívne v rámci hudby i programu.
Tak v rámci hudby nie sme úplne intuitívni, máme dobrý systém na nasadzovanie hudby, robíme to na základe dát, ktoré sú pre každého dostupné. V rámci programu máme veľa študentov, ktorých by sme vedeli do prieskumu zapojiť, no myslím, že teraz, keď sme začali a trochu sa dostaneme do povedomia, tak dobrým ukazovateľom by mohol byť online stream, kde sú okamžité dáta, ktoré veríme, že budú rásť spolu s počúvanosťou. S nimi sa dá pracovať. No ten hlavný úspech bude, keď si na seba dokážeme zarobiť.
Najčastejšou chybou malých rádií je, že sa hrajú na celoplošky. Nakoľko sa u vás bude rozprávať o Lady Gaga vs. o tom, čo sa deje v Trnave?
Okrem moderátorov vychovávame aj redaktorov. Teraz v tomto období, keď tu nemáme študentov, sme trochu obmedzení. Radi by sme, aby študenti chodili aj do terénu, vyrábali obsah a mapovali aktuálne témy. Máme na pamäti aj fakt, že spravodajstvo je dôležité. Ľudia chcú vedieť, čo sa deje okolo nich. Chceme im dať pridanú hodnotu a nebyť len hudobným rádiom. Teraz máme síce spravodajstvo, no je limitované tým, že ani ako škola nefungujeme v štandardnom režime. Už nejaký čas beží dištančná výučba. V rámci informácií pre vodičov máme napríklad schválený Waze.
Ako sa bežný Trnavčan dozvie, že vysielate? Videl som, že máte citylighty. Je to marketingová kapitola, máte tu katedru marketingovej komunikácie. Zapojíte ich?
Áno, študenti už na nejakých zadaniach aj pracovali. Máme vymyslenú guerillovú kampaň a máme aj povolenie od mesta. Teraz sme to aj kvôli pandémii úplne nedotiahli. Povedali sme si, že peniaze budeme dávať len do online kampaní. Tam šla najväčšia čiastka - Facebook a Instagram, kde sa dá presne cieliť. Zaznamenali sme nárast na webe i sociálnych sieťach. A citylighty - to bol barter s mestom. Chceme ale do toho zapojiť študentov, teraz je ale nie je štandardné obdobie. Radi by sme, aby študenti vymýšľali, písali reklamné spoty a pripravili sa tak ešte viac na prácu v agentúrach.
A čo spolupráca s inými miestnymi médiami?
Ja, ako prodekan, by som bol rád, keby sme toho mali viac, kde by sme študentov mohli zapojiť. Robíme tu časopis, weby, máme tu televíziu... Už sme uvažovali aj nad tým, aby mestská televízia sídlila u nás a mohli by do toho byť zapojení aj naši študenti. Bolo by to lepšie aj pre inzerentov, predával by sa spoločne reklamný priestor, mohol by sa vyrábať spoločný obsah pod jednou strechou. Technické podmienky na to máme ideálne - máme tu HD štúdio.
Trnava už má jedno lokálne rádio. Budete spolupracovať? Či sa vnímate ako konkurencia?
Nevnímame sa ako konkurencia, momentálne sa skôr nevnímame nijak. Ja vnímam, že sa preprofilovali a aktuálne vysielajú pre vekovú skupinu nad 35 rokov a my sme tu do 35 rokov. Stret záujmov tu nie je okrem frekvencie, o ktorú sme požiadali, a ktorú chceme obe stanice. Ja som rád, že naši študenti sú vo vysielaní Trnavského rádia, je tam niekoľko našich absolventov.
Spomínali ste vek do 35 rokov. Nie je dnes tak trochu kontraproduktívne ísť na mladú cieľovku, keď mladý človek už hudbu a informácie “konzumuje” inak, než z rádia?
U úplne mladej cieľovky súhlasím, u staršej si myslím, že človek príde do veku, keď už nechce vyberať hudbu a hľadať informácie. Vtedy je pohodlnejšie zapnúť si rádio. Aj tu sa zaoberáme výrobou podcastov. Chceme ich robiť tak, aby sme našu značku dostali do povedomia a potom, keď človek už bude mať povedzme 20 a viac rokov, a bude si chcieť niečo naladiť, tak to bude práve Aetter.
Máte frekvenciu s veľmi nízkym výkonom, ktorá navyše nie je ideálna. Na 107,2 MHz vysiela Rádio Kossuth z Maďarska. Ich vysielač s veľkým výkonom nie je až tak ďaleko od hraníc, je tu rovina a Kossuth sa dal v Trnave, kým ste nevysielali, naladiť úplne bez problémov. Teraz ho prebíjate nízkovýkonným vysielačom. To pokrytie, jednak kvôli nízkemu výkonu nie je ideálne, a jednak v okrajoch sa Aetter strieda s rádiom Kossuth. Preto žiadate teraz o novú frekvenciu?
Áno. V čase, keď sme chceli ísť do éteru, sa nedala nájsť lepšia frekvencia. Teraz sa nám tu zrazu uvoľnili dve frekvencie, ktoré sú lepšie. Keď by sme jednu z týchto frekvencií získali, tak by sme chvíľu vysielali simultánne a následne prešli na novú. Trnavské rádio ide do toho s tým, aby dokrylo územie, tu ideme do toho s tým, že 107,2 vrátime, keď získame lepšiu frekvenciu. Kedy, keď nie teraz, keď je takáto možnosť. Nakoniec, analógové rozhlasové vysielanie tu ešte bude dlho.
