Hlavným dôvodom proti prechodu na digitál je mizerná penetrácia digitálnych prijímačov. Tento fakt by rádiá pri vypnutí analógu mohol pripraviť o poslucháčov, a to špeciálne v dobe nových médií. Ľudia by jednoducho nemuseli chcieť investovať do DAB+ prijímačov. Pre bežnú domácnosť navyše nestačí jeden prijímač. V klasickej domácnosti je prijímačov niekoľko a ďalšie sú v autách i kanceláriách, obchodoch... Pre mnohé stanice by prechod hurá systémom mohol znamenať zánik.
Podstatným faktom sú i náklady na paralelné vysielanie v analógovej a digitálnej forme zároveň, ktoré bude v istej etape nevyhnutné. Rádiá to už dnes nemajú pritom ekonomicky práve jednoduché. Mnohé disponujú vlastnými vysielačmi, v digitálnej ére by sa museli spoľahnúť na prevádzkovateľa multiplexu a platiť mesačné poplatky za šírenie signálu. Aj využívanie len vlastnej techniky ich často drží nad vodou. Tu vzniká otázka, že koľko z dnešných staníc na to reálne má? Towercom v tomto vidí príležitosť a už si brúsi zuby na ďalší celoplošný monopol. Veľa súkromných staníc aktuálne šetrí i tým, že nevyužíva služby tejto firmy. Mnoho staníc pre využivanie vysielačov Towercomu a šialených poplatkov, ktoré sú s tým spojené, v minulosti skončilo.
Aj tu, podobne ako v prípade digitálneho pozemného televízneho vysielania, ktoré i vďaka vtedajšej nedomyslenej štátnej stratégii prechodu naň nakoniec nesleduje takmer nik, by v Towercome zrejme chceli povysávať z trhu čo najviac peňazí. Po spustení DAB+ vysielačov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici sa chystá i na Žilinu (Krížava). Šírených bude aj tu 6 okruhov verejnoprávneho rozhlasu - Rádio Slovensko, Rádio Devín, Rádio_FM, Rádio Junior, Rádio Litera a Rádio Patria/RSI.
Je tu niekoľko dôležitých otázok, ktoré v tejto súvislosti vznikajú:
- Je ešte vôbec potrebné digitálne terestriálne vysielanie pre rádio v dobe internetu? Viac staníc nakoniec reklamný trh ani neuživí...
- Kto zaplatí paralelné vysielanie?
- Nové autá nemajú často integrované DAB+ a aj penetrácia klasických rádií s DAB+ je mizerná. U nových zariadení (hi-fi zostavy, receivery, ...) DAB+ nie je samozrejmosť. Ľudia si nebudú musieť ani v budúcnosti chcieť pre DAB+ vytiahnuť z vrecka ďalšie peniaze na nový prijímač, keď nie je problém si hocičo pustiť i online. Dnes mnoho zariadení vie prehrávať rádio z internetu, no sú bez integrovaného DAB+. Ako štát zabezpečí, aby ľudia DAB+ chceli? U rozhlasových prijímačov je cyklus obmeny iný ako u televízorov. Keď sa digitalizovala televízia, ľudia menili veľké CRT televízory za ploché LCD, a to bol ďalší dôvod obmeny. U rádií takýto dôvod zmeny nie je. Rádií je však v bežnej domácnosti viac ako TV prijímačov a ďalší prijímač má človek v práci, aute, v telefóne (i u nových modelov smartfónov sú len analógové tunery), prijímače hrajú v obchodoch, reštauráciách...
- Širšia ponuka sama o sebe ako dôvod prechodu na digitál nebude stačiť. Tá je aj online a vždy bude rozsiahlejšia ako v DAB+. Ponuka nakoniec nestačila ani v DVB-T a dnešná penetrácia DVB-T ako hlavného zdroja TV signálu je skôr odstrašujúcim príkladom zbabranej terestriálnej digitalizácie.
- Nebude DAB+ len podobný výstrel do tmy pre mizivé percento poslucháčov? V prípade televízneho vysielania "brilantná" štátna stratégia prechodu z analógu na digitál pozemné šírenie skôr pochovala. Nakoniec i preto si Markíza a jej stanice mohli dovoliť z terestriálu odísť - nestratili takmer nič a ešte ušetrili.
- Neschváli štát opäť niečo (ako v prípade kvót), čo bude bez akejkoľvek spätnej väzby z trhu, a to od existujúcich staníc? Len politická objednávka odtrhnutá od reality dá možno zarobiť Towercomu a spriazneným osobám, no prínosom reálne nebude.
- Nebude to celé nastavené tak, aby všetky celoplošné multiplexy opäť “zhltol” Towercom a tí, čo by chceli vysielať celoplošne, si nebudú môcť (podobne ako dnes televízie) vybrať? Ako štát zabezpečí reálnu celoplošnú konkurenciu prevádzkovateľov multiplexov? V televíznom pozemnom vysielaní štát dal celoplošné multiplexy monopolu, ktorý ich blokuje aj platenou ponukou pre nikoho, a to hlavne preto, aby nebola celoplošná konkurencia v podobe iného prevádzkovateľa multiplexu s celoplošným pokytím.
