Spoločnosť Lawyer Partners a. s., ktorá v minulosti vymáhala pohľadávky pre Slovenský rozhlas, neuspela so sťažnosťou na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP). Ten väčšinou hlasov vyhlásil sťažnosť firmy za neprijateľnú.
Spoločnosť žalovala Slovenskú republiku pre porušenie práva na pokojné užívanie majetku, ktoré je zaručené článkom 1 Protokolu číslo 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv. Tvrdila, že utrpela majetkovú škodu vo výške zodpovedajúcej sume takmer šesť a pol miliardy eur. O rozhodnutí ESĽP informuje ministerstvo spravodlivosti na svojom webe.
Lawyer Partners a. s. v roku 2005 uzavrela so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu, ktorou jej postúpil právo vymáhať pohľadávky z nezaplatených koncesionárskych poplatkov vrátane poplatkov z omeškania. Spoločnosť sa zaviazala, že odplatou za tento prevod zaplatí Slovenskému rozhlasu 100 percent nominálnej hodnoty neuhradených koncesionárskych poplatkov.
Zmluva oprávňovala každú zo strán odstúpiť od nej v prípade zmeny právnych predpisov, ktoré upravujú koncesionárske poplatky a v prípade, že strany nedospejú k novej dohode o predmete zmluvy. Potom obe strany uzavreli dve realizačné zmluvy, na základe ktorých Lawyer Partners získala právo vymáhať pohľadávky z nezaplatených koncesionárskych poplatkov vrátane poplatkov z omeškania v 355 917 prípadoch. Nominálna hodnota dotknutých nezaplatených koncesionárskych poplatkov bola 105 756 690 slovenských korún (3 510 479 eur podľa konverzného kurzu).
Spomínaná firma začala vymáhať sumy od jednotlivých dlžníkov. V roku 2006 sa novelizáciou zákona z roku 1995 o koncesionárskych poplatkoch podstatne znížila výška sankcie za oneskorené zaplatenie koncesionárskych poplatkov a zároveň sa obmedzila lehota, v ktorej prijímateľ poplatku môže uplatniť svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania na súde.
Ďalej sa zaviedol takzvaný generálny pardon, ktorý umožnil fyzickým a právnickým osobám vyhnúť sa neprimerane vysokým poplatkom z omeškania tým, že v určenej lehote (do 60 dní od 21. februára 2006) vyrovnali svoje nedoplatky na koncesionárskych poplatkoch.
Potom v roku 2007 nastala ďalšia zmena zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorá generálny pardon vztiahla aj na tých dlžníkov, ktorí svoje nedoplatky na koncesionárskych poplatkoch vyrovnali ešte pred 21. februárom 2006. V dôsledku týchto zmien spoločnosť Lawyer Partners stratila možnosť požadovať poplatky z omeškania.
Spoločnosť tvrdila, že zmeny zákona boli v rozpore s princípom právnej istoty, pričom pri prijímaní článku v poslednej spomínanej zmene zákona sa neprihliadalo na platné zásady tvorby právnych predpisov.
Firma sa s tým obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý však jej sťažnosť v roku 2008 odmietol. Medzitým Slovenský rozhlas napadol platnosť uvedených zmlúv. Okresný súd Bratislava I v roku 2008 potvrdil platnosť troch dotknutých zmlúv a Slovenský rozhlas podal odvolanie.
Potom spoločnosť a Slovenský rozhlas uzavreli dohodu o urovnaní, v ktorej sa okrem iného dohodli, že sa rušia akékoľvek vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z rámcovej zmluvy, vo vzťahu ku ktorým nedošlo k uplatneniu nárokov alebo ktoré do 19. decembra 2008 ešte neboli splnené.
Ostatné práva a záväzky podľa dohody ostávajú v platnosti. V súlade s dohodou o urovnaníSlovenský rozhlas vzal späť odvolanie proti rozsudku okresného súdu a ten nadobudol právoplatnosť.
V konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva spoločnosť predovšetkým tvrdila, že neexistuje žiadny dôvod, aby prišla o oprávnenie vymáhať poplatky z omeškania a zmena príslušných právnych predpisov na ňu uvalila neprimerané bremeno, pretože utrpela majetkovú škodu vo výške zodpovedajúcej sume 6 427 106 818 eur.
Vláda okrem iného tvrdila, že sťažnosť je zjavne nepodložená. Argumentovala, že príslušné zákonné zmeny boli uskutočnené v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami a ich cieľom bolo odstránenie tvrdosti zákona. Podľa vlády existoval naliehavý všeobecný záujem na zmene právnej úpravy, keďže predchádzajúca právna úprava umožňovala prijímateľovi poplatku požadovať od dlžníkov zjavne neprimerané poplatky z omeškania (125-násobok koncesionárskeho poplatku pre fyzickú osobu a 375-násobok koncesionárskeho poplatku pre právnickú osobu za každý mesiac omeškania).
Vzhľadom na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenským rozhlasom a súkromnou obchodnou spoločnosťou, ktorá začala tieto neprimerane vysoké poplatky z omeškania od dlžníkov vymáhať (na rozdiel od Slovenského rozhlasu, ktorý poplatky z omeškania nevymáhal), nastala situácia, ktorá pre veľkú skupinu osôb znamenala hrozbu vzniku mimoriadne nepriaznivých sociálnych následkov.
Hoci dlhy na koncesionárskych poplatkoch jednotlivých dlžníkov predstavovali desiatky alebo stovky slovenských korún, poplatky z omeškania narástli na stotisíce, nezriedka milióny slovenských korún, pričom vzniknutá situácia sa týkala veľkého množstva ľudí. Vláda tvrdila, že pri prijímaní legislatívnych zmien bola dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmom súkromnej spoločnosti a všeobecným záujmom.
Európsky súd pre ľudské práva v prvom rade akceptoval námietku vlády, že vo vzťahu k legislatívnej zmene uskutočnenej zákonom z roku 2006 bola sťažnosť podaná oneskorene.
Pokiaľ ide o zmenu uskutočnenú zákonom z roku 2007, ESĽP sa stotožnil s argumentáciou vlády - sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu zjavnej nepodloženosti. Uviedol, že prijatie tohto zákona nebolo neprimerané sledovanému cieľu a bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a verejným záujmom spoločnosti.
Zdôraznil pritom, že povinnosť platiť poplatky z omeškania sa vzťahovala na veľkú skupinu osôb a tieto mali ďaleko od primeranosti v porovnaní so sumou nezaplateného koncesionárskeho poplatku. Ďalej poukázal na princíp „dobrého vládnutia“ a skutočnosť, že aj po legislatívnych zmenách sťažujúcej sa spoločnosti ostalo zachované právo vymáhať nezaplatené koncesionárske poplatky.
© SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
