Local FM sa od svojho vzniku silno zapísalo do povedomia poslucháčov. Rodina Kološovcov dala do projektu srdce, dušu a napriek prekážkam rádiom doslova žili. “Keď som videl, že koľko stojí softvér pre púšťanie hudby, reklám a programovanie playlistov, tak som si povedal, že toto nie a strávil nad jeho programovaním niekoľko nocí,” spomína na obdobie príchodu počítačov do rádií Peter, ktorého výpočtová technika živila aj po ukončení vysielania Local FM.
Rádio na národnostne zmiešanom území to nemalo ľahké. Vždy tam fungovali maďarské stanice, no Local FM vo svojej ére hralo pomaly všade. V krátkej etape dokonca skúšalo aj vysielanie v maďarčine. “Bol to nezmysel,” hovoria spoločne Kološovci. „Všetci v regióne vedia slovensky aj maďarsky,“ krútia hlavami. Zákon hovoril, že musia po odvysielaní informácie v inom jazyku pustiť to isté v slovenčine a dávať dvakrát to isté nemalo význam. Po krátkom experimentovaní s maďarčinou to úplne zavrhli pre nezmyselné pravidlá. V tom období ich bolo hneď niekoľko. Patrili medzi ne aj správy, ktorých množstvo licencia diktovala a nedalo sa s tým hýbať ako dnes. Tie navyše neboli v období pred internetom práve lacné na výrobu. Tvorili najdrahšiu časť programu. Ďalšia starosť bola s povinným podielom domácej hudby. “Nebolo čo vysielať,” hovorí Daniel. V tom čase existoval akurát socialistický pop, ktorému sa chceli vyhnúť a doslova pár aktuálnych kapiel. “To sa však nedalo hrať stále dookola,” dodáva. Stanica potom tak ako mnohé súkromné rádia napĺňala kvótu nočným hraním domácej hudby, kde to vysielaniu ubližovalo čo najmenej. „Bolo to obdobie Salca, Mc Erika a Barbary, ... čo sa dalo robiť,“ vraví Daniel. Stanice, ktorých bolo v začiatkoch súkromného vysielania doslova pár, boli navyše pod drobnohľadom licenčnej rady. „Sledovali všetko,“ vraví Peter. „Dnes to nie je tak prísne ako kedysi, keď pokuty lietali za neskorší začiatok programu a podobne,“ spomína.
Súvisiace audio:
Čo maďarské stanice v regióne? Boli obľúbené? Ako sa s nimi bojovalo?
Ako to bolo s vysielaním Local FM v maďarčine?
Pre koho bol určený váš program? Kto bol cieľová skupina?
Local FM malo u nás aj jedno zaujímavé prvenstvo, a to prechod na vysielanie bez technika - one man show. Stalo sa tak približne po roku od štartu. “Bolo nutné mať žolíka v rukáve a ľudí, ktorí vedia všetko,” spomína pán Kološ najstarší. Postupne sa to naučili všetci a pre stanicu to boli zároveň ušetrené peniaze. Ekonomicky sa jej darilo dobre. “Nebola to zlatá baňa, no zarobili sme si na seba už od úplného začiatku,” vravia zakladatelia stanice. Peňazí i v neveľkom regióne dokázali zarobiť toľko, že pokryli výplaty a splácali profesionálnu techniku, ktorou malo Local FM zariadené dve štúdiá. “Zoberte si, že len vysielač s anténami v tej dobe stál 1,8 milióna korún, ľudia bežne zarábali 3000, a napriek tomu sme lízing naň dokázali splatiť,” hovorí hrdo Daniel. Program stanica robila na základe ohlasov a vlastných prieskumov. Podľa nich mali 70 000 až 100 000 poslucháčov. „Učili sme sa aj na vlastných chybách a program postupne upravovali aby vyhovoval väčšine,“ spomína Peter, ktorý ho mal pod palcom. „Špecializované relácie ako sme mali zo začiatku síce mali svojich skalných fanúšikov, no nezaujímali všetkých,“ dodáva.
Súvisiace audio:
Kedy sa prešlo na one man show?
Dalo sa na prevádzkovaní rádia zarobiť?
Bolo Local FM od začiatku v zisku?
V regióne, kde im neprialo mesto Komárno a nechcelo ich prijať, bojovali s chuťou a v istej fáze uvažovali nad sťahovaním do Nových Zámkov. Rádio bola a stále je ich vášeň. “Napriek tomu, že sa nám mnohí vyhrážali, že nám zoberú frekvenciu a dajú ju niekomu inému, nemohli nič,” hovorí s úsmevom otec zakladateľov. “Museli by sme urobiť nejaký vážny prešľap aby to bolo možné,” dodáva. 90te roky priniesli aj pokusy výpalníkov, politické tlaky, no tomu všetkému úspešne odolávali. A kedy začali prvé obavy o existenciu? “Po prechode do Komárna... o nejaký rok, dva,” hovorí Peter. Stanica by fungovala dodnes, keby nebolo vtedajších Rádiokomunikácií. Local FM malo svoj vlastný vysielač, no malo platiť poplatky ako keby vysielalo zo zariadenia Rádiokomunikácií. “Antény, vysielač boli naše a jediné čo sme zaberali bol meter štvorcový v ich objekte a mali sme antény na ich aj tak prázdnom stožiari - chceli po nás nehorázne peniaze,” hovorí Daniel. Nedalo sa s tým pohnúť, tá suma bola likvidačná a diskusia o adekvátnejšej sume nebola priechodná. Nedalo sa to zvládať platiť a dlh sa medzitým nabaľoval. “Súd s nimi sme síce vyhrali, no rozhodli sme sa to vypnúť sami,” hovorí Peter. Problémom bolo, že vysielač reálne nebolo kde presťahovať. V okolí Komárna je rovina a na kóte Holica stál len objekt Rádiokomunikácií. Druhý kopec, ktorý by prichádzal do úvahy bol vo vojenskom priestore. Prekoordinovanie frekvencie nebolo v tom čase jednoduché.
“Museli sme to urobiť šokom, a nebolo to ľahké,” hovorí o vypnutí otec. Dlhší čas síce frekvenciu blokovali a držalo ju istý čas aj N-Rádio, kým zvažovali návrat, no už nebolo cesty späť. “Pán Marko, ktorý s nami bol od začiatku, stál pri nás do úplného konca. A aj po skončení sme hľadali cesty,” spomínajú Kološovci. Miloš Marko je niekdajší emigrant žijúci v Nemecku, kde postavil niekoľko rádií. V úvode 90tych rokov pomohol Kološovcom skoordinovať frekvenciu, s technikou i know-how. Okrem Local FM pomáhal i ďalším staniciam po revolúcii začať. „Jemu ďakujeme za všetko, že sme vôbec boli,” spomínajú bratia.
Súvisiace audio:
Kedy prišli prvé obavy o existenciu?
Bola možnosť presunu vysielača?
Ako ste to vypli?
Skončila sa jedna etapa a pre všetkých začala ďalšia. Rádiá sledujú dodnes a spomínajú s nostalgiou. Je úplne iná doba. “Dnes by sme to robili inak,” hovorí Peter, ktorý predáva výpočtovú techniku. Jeho brat Daniel jazdí na kamióne a otec si užíva zaslúžený dôchodok. V Komárne na stanicu mnohí dodnes spomínajú. “Veľa spomienok aj nám ostalo a nakoniec aj kopec techniky s ktorou by sme dnes už ťažko začali,“ hovorí s úsmevom Daniel. „Doba je dnes úplne inde,“ dodáva.
Zostrihy brptov a iné audio:
