V ten večer sa pri rádiách bavilo celé mesto. Ľudia si medzi sebou telefonovali a hovorili si – zapni si Rádio Star, a počúvaj ho! Bolo sa na čom smiať. Tak zlé vysielanie éter ešte zrejme nezažil. Moderovanie, ako keď sa niekto práve učí rozprávať, anglicky nevie ani slovo, no čítal anglické názvy skladieb, a svojim nemikrofonickým hlasom a slovensko-maďarským prízvukom.
Toto bol len jeden z momentov vysielania niekdajšieho lokálneho rádia z Nových Zámkov. Bolo to v časoch, keď nikto nevedel, ako sa robí rádio, no napriek tomu sa do toho mnohí pustili. Bolo to v časoch, keď rádio v meste bola veľká vec. Ten, kto v ňom robil, bol obdivovaný. Kto v ňom moderoval, bol miestna celebrita. A majiteľ, ten bol v očiach ostatných miestny kápo.
To všetko sedelo aj na Rádio Star. Bolo to rádio zrejme s najkratšou životnosťou na Slovensku. Vysielalo približne len jeden rok. Vzniklo v 95-tom a zaniklo v 96-tom. Na frekvencii 92,7 MHz pokrývalo Nové Zámky a niekoľkokilometrové okolie. Sídlilo v budove na Budovateľskej ulici 2, kde malo na streche vysielač.
Moderátorov a technikov vybral úrad práce
Príchod tohto rádia na svet bol trochu iný, ako tomu bolo v prípade ostatných staníc v iných mestách. Na začiatku bola licencia, ktorú dostal istý miestny malý živnostník. Najprv mal partnerov, ktorí mu s tým mali pomôcť, no keďže sa frekvencia i licencia vybavovala príliš dlho, tak od toho odskočili. Ostal sám s platnou licenciou a nevedel, čo s tým - odkiaľ zohnať peniaze a ako rozbehnúť rádio. Vtedy nebol internet, takže nebolo jednoduché si o tom čokoľvek nájsť a skúsenosti so súkromným vysielaním chýbali. Medzi rečou to spomenul svojmu známemu, Jaroslavovi Mrváňovi, s ktorým hrali spolu v kapele. Ten si povedal – fajn, bola by škoda nevyužiť to. A tak sa pustili do toho.
Licencia bola vydaná ešte na súkromnú osobu. Založili preto firmu a príprava rádia nabrala na obrátkach. Celkom vysokých. Podarilo sa im vybaviť z úradu práce na vtedajšie pomery vysokú, no vratnú pôžičku 2 milióny korún. Úrad si dal podmienku – zamestnať 20 ľudí z radov nezamestnaných. Ľudí si vyberať nemohli - úrad im ich pridelil a nebola to vždy práve výhra. Bola to zároveň daň za to, že dostali peniaze a príležitosť vôbec začať. Už na začiatku to znamenalo interne zamestnaných 20 ľudí a vysoké výdavky. Tak sa dostali do rádia ľudia, ktorí predtým robili všeličo iné, prípadne nerobili nič. „Snažili sme sa ich zaučiť, ako sa dalo. Niekto mal dobrý hlas, tak išiel moderovať. Niekto mal vzťah k technike, tak sme ho zaučili do techniky. No aj tak bolo vysielanie veľmi amatérske,“ spomína na tie časy Jaroslav Mrváň. Podmienky, v akých by sa dnes už nechcelo pracovať zrejme nikomu.
Počítače dobré akurát tak na piškvorky
Veľká časť peňazí z pôžičky úradu práce šla na vlastný vysielač, anténu a zvukový procesor. Ten stál vtedy asi 220 000 korún. Ostatné vybavenie bolo smiešne. „Kým v niektorých rádiách mali celkom profi techniku, my sme robili, čo sme mohli. Inde mali CD-prehrávače Tascam alebo Revox, my sme mali obyčajné komerčné, kúpené v elektre,“ hovorí J. Mrváň. A vďaka tomu bolo o niekoľko kiksov vo vysielaní viac. Tak sa technikovi stalo, že „ťukol“ do tlačidla „otvoriť“ na tom CD-prehrávači, ktorý práve hral. Na profi playeri by sa nič nestalo. No na tom v Rádiu Star sa otvorili dvierka, a vysunulo sa CD-čko. Poslucháči počuli len, ako „uťalo“ pesničku a ostalo ticho. „Technik potom zapol mikrofón a moderátor sa zasmial a nejako to zahovoril“, spomína J. Mrváň.
„Na počítačoch, ktoré sme mali vtedy, sa nedalo nič robiť, iba hrať piškvorky. Vo vysielaní sme mali dnes už doslova smiešne efekty – splachovač, trúbenie, nejaký zvonček, a to je asi tak všetko. Nejaké stoly a skrine som doniesol z domu a každý dal, čo mohol. Už vtedy boli síce mixpulty ako Yamaha, no cenovo to bolo pre nás v nedohľadne, tak sme museli robiť s tým, čo sme mali,” dodáva. Tak doslova na kolene poskladali štúdio, aby sa dalo vysielať.
CD-čka nosili do rádia poslucháči
Máloktoré malé rádio malo v tej dobe spievané jingle. Rádio Star si práve také dalo nahrať u jednej miestnej hudobnej skupiny. „Keď sa pozriem späť bola to veľká amatérčina – štúdio, vysielanie, obal i reklamy, no ťahal nás entuziazmus a chuť. V tých časoch to nikto nebral tragicky, dnes je iná doba, nik by to netoleroval,” hovorí. Bolo to obdobie, keď si poslucháči nosili svoje CD-čká do rádia, aby tam hrali. Inú hudbu rádio nemalo. „To, čo nosili, zároveň mali radi a aj preto to tí ľudia počúvali,“ spomína. Hudba bola úplný mišmaš. Formát neexistoval. Poslucháčom vtedy nevadilo, že moderátori nevedia moderovať a že technici robia kiksy. Vtedy to šlo, ľudia to privítali a rádio bez mantinelov neznelo príliš zošnurovane. „Zvukárov sme zháňali takých, čo ozvučujú diskotéky, no robiť rádio bolo niečo iné. Nikto nevedel ako na to a nakoniec ani mikrofóny neboli také, ako dnes. Všetko sme sa učili na vlastných chybách, bolo to také pionierske vysielanie. Napriek tomu sme mali istý pud sebazáchovy, nepúšťať sa do niečoho, čo nevieme. Snažili sme sa rozprávať menej a viac baviť,“ hovorí o dávnych časoch. Programová štruktúra bola vtedy v jednom celom fascikli, schválenom licenčnou radou, a tú sa pokúšali v rámci možností a schopností dodržiavať.
Obchodníci chodili na bicykloch
Podobne zle fungoval, alebo skôr nefungoval obchod. V tíme neboli ľudia, ktorí by dokázali vypracovať cenníky, ponuky a spracovať kampane. A keď sa aj niekto našiel, že ide zháňať reklamu, nemal auto. A tak išiel na obchodné stretnutie na bicykli. Keďže rádio bolo populárne a všade hralo, mnohokrát sa stalo, že do rádia prišiel podnikateľ so 120 tisíc korunami v kufríku, že chce reklamu. Keďže však vo firme nebolo nikoho, kto by ho prijal, porozprával sa s ním a dohodol vysielanie reklamy, podnikateľ sa otočil a odišiel.
Jediná dvojjazyčná licencia
Ešte jedna vec bola, ktorá Rádio Star odlišovala od tých ostatných. Vtedy neexistoval jazykový zákon. Star ako jediné rádio dostalo dvojjazyčnú licenciu. To znamená, že mohli voľne vysielať po slovensky aj po maďarsky. Iná stanica s takouto licenciou nebola. Potom prišiel jazykový zákon a tak na južnom Slovensku takéto rádio už nikdy nevzniklo, i keď záujem bol. V Rádiu Star túto výhodu využívali hlavne pri kontaktných programoch, ako napríklad pesničky na želanie. „Keď sa poslucháč ozval po slovensky, tak s ním moderátor hovoril slovensky. Keď sa niekto ozval po maďarsky, tak celý vstup bol po maďarsky,“ vyratúva pán Mrváň, ako to vtedy išlo vo vysielaní v praxi. A tak bolo obvyklé, že jeden vstup s jedným poslucháčom bol po slovensky a po pesničke ďalší vstup s ďalším volajúcim po maďarsky. „Ľudia to cítili ako slobodu, ako na ulici v tejto národnostne zmiešanej oblasti, keď sa raz rozpráva slovensky, raz maďarsky a všetci tomu rozumejú. Toto v iných rádiách nerobil nik, my sme mohli. Dopĺňalo to kolorit tohto mesta.“ vysvetľuje J. Mrváň. Bolo počuť, že v Nových Zámkoch je domáce rádio, ktoré hrá maďarské skladby. Patrilo to k folklóru tohto mesta, ktoré bolo slovensko-maďarské vždy. Preto to bolo enormne populárne. Hralo všade, stále zvonili telefóny, napriek amaterizmu bolo cítiť, že je to populárne rádio.
Sedel v krčme a odtiaľ riadil rádio
Rádio Star žilo sebadeštrukčným štýlom, ktorý ani nemohol vydržať dlhšie, ako ten jeden rok. A pánovi Mrváňovi sa to nedarilo zmeniť. Ako hovorí, jeho väčšinový spoločník mal iný názor na vec a iný prístup k firme. „Pokiaľ som prišiel aj s nejakým nápadom, aby sme to robili lepšie, on to zamietol. Asi sa bál, že mu chcem prevziať firmu. Hovoril, že on je majiteľ. No a on to viedol tak, že celý deň sedel v krčme a odtiaľ riadil rádio. A volal do rádia, dával zahrať pesničky svojim kamarátom. Pesnička sa odohrala a potom volali, že zahrajte to znovu, my sme to nepočuli“, vracia sa v spomienkach a pridáva ďalšiu, ako raz našiel spoločníka na streche ako sa snaží otočiť vysielaciu anténu. Keď sa ho pýtal, čo to robí, vraj u jeho kamaráta v nejakej dedine to šumí, tak mu chce zlepšiť príjem. Aj takéto veselé príhody napísala minulosť.
„Keď to porovnám s Rádiom Local FM, ktoré bolo v Komárne takým rodinným podnikom Kološovcov, tí boli viac profesionálni a z toho aj žili. Rádio Star bola, dá sa povedať, zábava. Nebol tam žiadny poriadok - účtovníctvo, niekto čo by riadil program, obchod a nedalo sa to zmeniť, mal som menšinu. Navrhoval som spoločníkovi pritom, že sa o to budem starať tak, aby sa to niekam posunulo, sprofesionalizovalo, a to tak, aby mal prehľad o všetkom, no nechcel to. K riadeniu ma nepustil, chcel to riadiť sám, no netrávil tam čas. To bol dôvod môjho stiahnutia sa. Vtedy som mu povedal, že do polroka to skončí, a tak sa aj stalo,“ hovorí o situácii v tomto svojskom rádiu p. Mrváň. Postupne sa to celé rozpadlo. Nebolo tam človeka, ktorý by to niekam smeroval, ktorý by dal hlavu a pätu obchodu a hlavne nastavil ekonomiku. Rádio fungovalo samospádom.
„Rádio Star malo obrovské možnosti a potenciál, mne vadilo, že sa tým mrhá. Chodili tam podnikatelia, čo nám ponúkali peniaze ale my sme to nevedeli zúžitkovať. Ja som chodil do inej práce, musel som. Neuživilo by ma to a riadiť som to nemohol. A spoločník, ktorý to chcel riadiť, sedel v krčme a nechal si radiť od ľudí, čo tam s ním vysedávali. Vnímam to ako najväčšiu premárnenú šancu v živote. Už nikdy neskôr neboli také podmienky. Ľudia to chceli, bola dvojjazyčná licencia, čo sa už neskôr nedala vybaviť a v tomto regióne bola ideálna, nebola konkurencia a po takomto rádiu bol hlad. Spoločník miesto výplat a platenia firemných účtov míňal firemné peniaze. Len pre entuziazmus ľudí, čo tam robili zadarmo, to vydržalo hurá systémom rok, lebo práca v rádiu bola vtedy niečím výnimočným. Dnes, keby sa to spustilo, nik si to ani nevšimne a nik už by nerobil nič zadarmo, nevydržalo by to ani dva mesiace. Vtedy bola ponuka veľmi malá, boli iné možnosti. Dnes, v dobe internetu, je to o niečom inom,” spomína.
Vyhodenú techniku zbierali na ulici
A tak raz nastal deň, keď Rádio Star stíchlo. U majiteľa budovy, v ktorej sídlilo, sa nahromadil veľký dlh za nevyplatený nájom. Ten jednoducho vyložil techniku na ulicu. „Ja som to potom išiel zbierať“, hovorí J. Mrváň pri spomienkach na toto ani nie ročné rádiové dobrodružstvo, ktoré mu ukázalo, že ako to nerobiť. Technika stanice sa z časti rozobrala a rozpredávala kade-tade, no jej väčšinu si zobral exekútor pre nahromadené dlhy. Od neho si časť vecí kúpilo Rádio Mystic. To ešte v roku 1996 získalo licenciu na frekvenciu 92,7 MHz, no vysielanie nerozbehlo.
Keď bolo Rádio Star, ešte nebol internet. A tak sa o tejto stanici nezachovali žiadne fotky, žiadne zmienky na webe. Ostali len spomienky v pamäti tých, ktorí tam pracovali. Jaroslav Mrváň si vtedy povedal, že už nikdy viac rádio. To sa mu nakoniec nesplnilo. Život mieni, a ten mu do cesty priniesol ďalšie rádio. To však už bola iná kapitola. Čítajte o tom na Radia.sk o niekoľko dní.
Súvisiace audio:
Hitparáda Rádia Star s prestrihanými skladbami, ktorá ukazuje ako vtedy vysielanie vyzeralo. Ticho vo vysielaní je originál, keď jednoducho "vykopli" CD z playera.
