Prvé bolo Rádio Star 92,7 FM. To druhé bolo, vlastne stále aj je, Rádio Max. Keď Rádio Star doslova skončilo na ulici, jeden z jeho spoluvlastníkov, Jaroslav Mrváň si povedal, že s rádiom už nikdy viac nechce mať nič spoločné. Bolo to v roku 1996. Neprešli ani dva roky a v meste sa objavil mladík z Viedne s priateľkou. Obaja pochádzali z Nových Zámkov. V Rakúsku založiť súkromné rádio bolo v tej dobe veľmi zložité a oni rádio veľmi chceli. Bavila ich technika, mali peniaze a hľadali niekoho, kto by im ho pomohol postaviť.
Ktosi ich nasmeroval na pána Mrváňa, keďže už mal skúsenosti. Ten najskôr povedal nie, no keď si predstavil, že teraz má šancu zrealizovať svoju víziu tak, ako to nemohol v Rádiu Star, tak si to rozmyslel. S novozámockými Rakúšanmi si „tľapol“. Hlavný dôvod bol, že oproti sebe mal partnerov, ktorí si dali povedať. Čiže úplne iná situácia, ako bola v Rádiu Star.
Nevyskakovali viac, ako si mohli dovoliť
“Už som vedel ako na to, dal som skoordinovať frekvenciu, vybavil licenciu a vysielač, ktorý bol a dodnes je na 110 metrovom komíne. Štúdio sme mali pri štarte na námestí, no len čo sme začali, museli sme sa sťahovať. To boli ešte tie roky divokej privatizácie a zmenil sa vlastník budovy. Vtedy to nebolo navyše len tak, na mikrovlnnú trasu bolo potrebné vtedy špeciálne povolenie, na ktoré sa čakalo polrok. Keď sme sa presťahovali do budovy, kde sme potom roky boli, tak sme zistili, že pod nami zlatník urobil dielňu a buchotal tam, tak sme museli opäť štúdio prerábať,” spomína na perné obdobie.
Ale späť k tomu, že prečo Max znel inak, než všetky ostatné stanice v éteri. „Už na úplnom začiatku som urobil spoločníkom rozpočet. Z toho na účet prišla jedna polovica, a tak som musel stratégiu prepracovať“, rozpráva pán Mrváň, ktorý sa stal aj menšinovým spolumajiteľom. Rakúšania financovali štart, on všetko vybavil a o rádio sa staral. V náväznosti na oklieštené peniaze na rozbeh vymyslel, že Rádio Max bude hudobná samohrajka bez moderátorov. „Z minima sme urobili maximum. Poslucháčom sme takto predali našu nemohúcnosť na začiatku a ľudia to zobrali. Mali sme šťastie, dodáva. Stavili sme na stratégiu maxima hudby. Realisticky, aby sme sami vedeli platiť účty, lebo ľahko sa robí z peňazí niekoho iného. Nevyskakovali sme na viac, než na čo sme mali. Napriek tomu to znelo profesionálne,“ spomína na začiatky.
Nemoderované vysielanie sa osvedčilo
Vysielanie pôsobilo ako plné. Išlo 7-8 minút hudby, za tým išla jedna reklama a opäť 7-8 minút hudby, jedna reklama, a tak dookola. Stanica nevysielala reklamy v blokoch, len samostatne. Ľudia preto neprelaďovali cez reklamné bloky ako inde. „Mali sme na to pozitívne ohlasy. Jediné, čo sme tam vkladali, boli lokálne správy, tie tiež nešli naživo, boli dopredu nahraté, lebo rádio nebolo technicky vybavené na živé vysielanie, no zároveň to bol spôsob, ako eliminovať chyby vo vysielaní, čo mnohé stanice začali robiť až neskôr,“ hovorí. Na konci 90-tych rokov, keď internet len začínal, bol Max jedným z mála miestnych zdrojov informácií. Veľa hudby a informácie, bez dlhých reklamných blokov bol hlavný benefit. Správy, ktoré šli raz za hodinu, boli vyslovene lokálne, nevenovali sa témam, ktorým správy v celoplošných médiách, a tak si Max ľudia obľúbili. „Vtedy keď človek chcel počuť výsledky miestneho hokeja, musel tam buď ísť alebo počúval rádio. Dnes je iná doba, stačí smartfón. Tie časy nám priali. Rádio bolo na vtedy slušne vyprofilované, ľudia vedeli čo od neho čakať,“ hovorí Jaroslav Mrváň.
Rádio Max nemalo vysielacie štúdio, keďže ho nepotrebovalo. Zariadená bola len nahrávačka, v ktorej sa nahrávali správy a reklamy. A v nahrávačke bol umiestnený jeden počítač, ktorý to celé aj s hudbou vysielal. Písal sa rok 1998. Obdobie, keď sa začali objavovať prvé odbavovacie programy a prvé počítače, ktoré to zvládali. Na tento trend od začiatku nastúpilo aj Rádio Max. „Kúpili sme taliansky program OnAir. Bol to strašný nedorobok, používajúci vlastnú zvukovú kartu. Mali sme programátora, ktorý ho ešte dolaďoval a vylepšoval“, hovorí pán Mrváň, no podľa neho to bola vtedy dobrá zábava. V softvéri sa už dala plánovať hudba a ľudia v Maxe sa s tým s radosťou vyhrali. Vďaka tomu malo Rádio Max, v porovnaní s niektorými regionálnymi rádiami, celkom pekne vyprofilovaný a čitateľný hudobný formát. A hlavne nepotrebovalo technikov, čo odbavujú vysielanie. Úsmevné bolo, že vtedy ľudia neboli zvyknutí, že rádio hrá samé. Volali do rádia, lebo v ňom počuli niekoho rozprávať. No tam nikto nebol. “Ja som bol v inej práci, kým sme to nepostavili ekonomicky na vlastné nohy a bolo to fajn, počuť že to hrá a ako to hrá i na mojom pracovisku, ktoré ma v začiatkoch živilo,” spomína jeho zakladateľ. Vtedy to bolo niečo nevídané.
Novozámčania si obľúbili rádio s jednoduchým programom. „Rozmýšľali sme aj nad tým, že by sme to ešte posunuli ďalej, že by sme nasadili aj moderátorov. No nikdy sme to nezrealizovali,“ hovorí pán Mrváň a vysvetľuje aj dôvod. Nechceli meniť to, na čo boli ľudia zvyknutí. A spokojní boli aj podnikatelia, keďže ich reklamy „po jednom“ medzi pesničkami poslucháči lepšie vnímali, akoby bolo niekoľko spotov nasáčkovaných do jedného dlhého reklamného bloku.
Samohrajka dokázala na seba zarobiť
Max si už musel peniaze zháňať sám. Bol to rozdiel oproti rokom predtým, keď do rádia Star chodili podnikatelia s kufríkmi sami, no zbytočne, lebo tam nebolo ľudí, ktorí by im spracovali reklamu a kampane. Asi po roku bol už Max sebestačný, zarobil si na seba. “Sú tam mesačné náklady na prenájmy, energie, SOZU, ľudí... Všetci dostávali výplaty včas a postupne, i ja som sa mohol začať venovať rádiu naplno a robiť len tam. Asi 2 roky som mohol pracovať len v rádiu a nemať iné zamestnanie. Vtedy síce sme generovali peniaze, ale pokrývali sme tie ďalšie roky len všetky svoje náklady, no nevyrábali sme zisk. Limity trhu, kde sme pôsobili, boli nejaké a cez ne sa nedalo. Aj rozšírením programu by sme nezískali z regiónu viac peňazí, len by nás jeho výroba viac stála. Aj preto sme nikdy nerozširovali moderované vysielanie, boli sme realisti, navyše ľuďom ten náš systém dosť vyhovoval. Hrali sme aj maďarské skladby, čo sa inde neobjavovali. Časť nákladov neskôr pokrýval Radio Net,” spomína Jaroslav Mrváň na tie časy.
Rakúšania nakoniec rádio predali
Problém bol, že spoločníci boli nespokojní, lebo chceli zisk. Už im nestačil iba pocit, mať rádio, ako na začiatku. A tak vznikal tlak na rozširovanie. Rakúski majitelia chceli dať ďalší vysielač do Nitry. “Nechceli pochopiť, že lokálne rádio je zaujímavé, keď je lokálne a stráca svoj punc práve zväčšovaním. Pre nás malo zmysel sa maximálne rozšíriť na rovnako národnostne zmiešané územie, smerom na Štúrovo, alebo Komárno, ktoré je plus-mínus podobné a ľudia tam počúvajú i maďarskú hudbu, ale to bolo nemožné pre zložité možnosti koordinácie frekvencií na pohraničí. Spoločníci videli na mape Nitru, ktorá je veľká a nedali si povedať, že tadiaľ cesta nevedie, že Nitra je úplne iná ako Nové Zámky. Maďarské pesničky v Nitre by jednoducho nefungovali. Chceli to, tak som sa pustil do koordinácie frekvencie,” hovorí.
V roku 2004 odišla po „prevrate“ z vtedajšieho nitrianskeho N-Rádia jedna celá vysielacia partia moderátorov a technikov. Prišli za J. Mrváňom do Nových Zámkov, že by chceli vysielať v Maxe. Keďže mali za sebou aj finančný kapitál, prišla ponuka aj odkúpiť Rádio Max a on to spomenul svojim spoločníkom. Zaujímali sa o to viac, keď sa dozvedeli, že Max mal skoordinovanú frekvenciu i v Nitre. Rakúski majitelia najskôr váhali, no nakoniec sa rozhodli svoje podiely predať. Vysielanie v Nitre malo byť pôvodne samostatné a Nové Zámky mali ostať ako boli dovtedy. Novým väčšinovým majiteľom sa stal a dodnes ním je podnikateľ Viktor Vincze zo Šale. Jaroslav Mrváň si nechal svoj menšinový podiel. „Hneď ako sa podpísali papiere k prevodu, bolo všetko inak ako sa pôvodne dohadovalo. Ja i pôvodní ľudia v rádiu sme skončili a oni začali robiť vlastný program. Najskôr zo štúdia v Nových Zámkoch, kým postavili štúdio v Nitre, a potom sa presťahovali. V tom období Max spustil aj tú druhú frekvenciu v Nitre. To je ale už iná kapitola. Vysielajú aj v Nových Zámkoch, no nie pre Nové Zámky,“ hovorí J. Mrváň. Týmto Max odišiel z povedomia Novozámčanov a už ho nepovažujú za svoje rádio. Ten pôvodný, bol pritom vo veľa smeroch jedinečný a svojský.
Pre Jaroslava Mrváňa sa skončila životná púť dvoch rádií, pričom na druhé z nich - Max - spomína len v dobrom. Keby sa celá história zopakovala, roky sa vrátili a Rakúšania by za ním prišli, aby šiel do toho a pomohol im postaviť rádio, jeho odpoveď znie: „určite áno“.
